- Blue Monday je známy termín, ktorý označuje najdepresívnejší deň v roku.
- Niektoré faktory typické pre zimné mesiace môžu skutočne zvyšovať riziko psychickej nepohody.
- Odpočinok je najefektívnejšou stratégiou na zvládanie stresu a predchádzanie vyhoreniu – nie každý však vie skutočne odpočívať.
Najdepresívnejšie deň v roku alias Blue onday
Možno ste už počuli o tzv. Blue Monday alebo modrom (resp. smutnom) pondelku. Má ísť o vôbec najdepresívnejší deň celého roka a pripadá vždy na 3. pondelok v januári. V roku 2024 teda ide o pondelok 15. 1. Tento pojem zaviedol v roku 2005 waleský psychológ Cliff Arnal, podľa ktorého je tento deň priesečníkom nepriaznivých vplyvov pochádzajúcich z meteorologických, psychologických a ekonomických sfér.
Odborníci však aktuálne tento pojem nepovažujú za relevantný, pretože sa ukázalo, že Blue Monday bolo spojené s marketingovou stratégiou, ktorá mala zabezpečiť navýšenie predaja letných dovoleniek. Ani samotný Arnal si ale podľa všetkého nevedel predstaviť, akým trendovým sa koncept Blue Monday stane, a neskôr sa za svoj výrok ospravedlnil a dokonca proti nemu aj čiastočne vystúpil.
Čo je pravda?
Hoci Arnalovu rovnicu pre výpočet jediného konkrétneho dňa vyznačujúceho sa neutíchajúcimi depresívnymi stavmi nemožno brať celkom vážne, v širšom meradle možno na tomto koncepte nájsť trochu vedecky overenej pravdy.
Január je totiž charakteristický studeným počasím, krátkymi dňami a nedostatkom slnečného svetla – faktory, ktoré sú ako stvorené na rozvoj sezónnej afektívnej poruchy (SAD). Tento stav postihuje zhruba 6‑20 % populácie a typické sú pre jeho výskyt práve zimné alebo jesenné mesiace. Nenechajte sa ale zmiasť, pretože SAD môžete zažívať napr. aj na jar. Pokiaľ vás téma SAD alebo aj cirkadiánneho rytmu zaujíma, prečítajte si náš článok Ako ráno pohodlne vstávať, keď je vonku tma.
Ďalšou nespochybniteľnou rovinou je, že po prvých pár týždňoch nového roka na vás môže začať naplno doliehať ťarcha veľkého množstva financií investovaných počas vianočných sviatkov alebo rozčarovanie z novoročných predsavzatí. Chcete svoje predsavzatia skutočne dodržať? Poradíme vám ako na to! Ako dodržať novoročné predsavzatie po celý rok?
Sú teda vaše problémy „normálne“?
Pokiaľ teda práve pociťujete zvýšenú mieru stresu alebo pocity úzkosti, môže to byť vzhľadom na vyššie spomínané faktory pomerne logický jav. Rozhodne by ste sa však nemali upínať na teóriu, že tieto negatívne zážitky sú dôsledkom Blue Monday. Namiesto toho skúste odhaliť príčinu svojich problémov a v závažnejších prípadoch sa neváhajte poradiť s odborníkom. Pomôcť vám môžu aj niektoré naše články:
Úzkostná porucha: ako sa prejavuje a ako ju efektívne liečiť?
Ako sa starať o svoje duševné zdravie? Stavte na psychoterapiu
Ako predchádzať hromadeniu stresu a zahlteniu? Naučte sa odpočívať
Odborníci aj väčšina laickej verejnosti dnes už s istotou vedia, že stresu sa nemožno úplne „zbaviť“. Jediný spôsob, ako s ním efektívne pracovať, je teda naučiť sa ho ovládať a korigovať, do akej miery vás môže ovplyvniť.
Teoreticky je to vlastne úplne jednoduché – ak pri plnení svojich denných povinností potrebujete byť kreatívni, produktívni a musíte zvládnuť nejednu stresovú situáciu, vaše telo i myseľ potrebujú čas aj na to, aby si mohli „vydýchnuť“ a mobilizovať ďalšie sily.
Okrem kontinuálneho nočného odpočinku, ktorý by skrátka mal byť v rebríčku priorít na prvom mieste, by ste však nemali zabúdať ani na vedomý odpočinok počas dňa. Práve tieto krátke úseky určené na relaxáciu vám totiž pomôžu vyčistiť si hlavu pre ďalšie úlohy, utíšiť svoju myseľ po náročnej schôdzke alebo pripraviť sa na dôležitú skúšku. Odpočinok počas dňa môže navyše pozitívne ovplyvniť aj samotný spánok – a to najmä skrze schopnosť celkového upokojenia.
Odpočinok vám ďalej môže pomôcť
- efektívne riešiť problémy,
- kriticky myslieť,
- mať vyššiu mieru trpezlivosti a schopnosť empatie (tu nepochybne budú individuálne rozdiely),
- znížiť mieru stresu a napätia,
- zlepšiť náladu,
- zvýšiť kreativitu (tu nepochybne budú individuálne rozdiely),
- lepšie kontrolovať svoje emócie.
Viete odpočívať?
Vysoká miera povinností často prispieva k tomu, že odpočinok môže z vášho dňa úplne vypadnúť, alebo sa môžete mylne domnievať, že práve odpočívate, ale realita je úplne iná. Pokiaľ si totiž počas obedovej pauzy medzi jednotlivými sústami čítate emaily alebo cestou z práce prechádzate dnešné správy, váš mozog v skutočnosti neodpočíva.
Stretnúť sa môžete dokonca aj s pocitmi viny a presvedčením, že namiesto odpočinku by ste predsa mali byť produktívni. Pár chvíľ relaxácie vám pripadá ako sebecká, neefektívna a zbytočná strata času, a to dokonca aj cez víkendy alebo po skončení času vymedzeného pre vašu prácu. Hoci si treba jasne vymedziť a dodržiavať dobu určenú pre každodenné povinnosti, znehodnocovanie dôležitosti odpočinku je nebezpečný spôsob správania, ktorý môže viesť až k vyhoreniu.
Prečo nie ste schopní odpočívať?
Neschopnosť skutočnej relaxácie je dnes rozšírenejším problémom, než sa môže zdať. Pokiaľ totiž máte tendencie k vyššie spomínaným pocitom viny a neustálym mysleniam na prácu, môže pre vás odpočinok paradoxne znamenať nepríjemný stav spojený s úzkosťou. Kedy môže k tomuto stavu dochádzať?
- Pri odpočinku vychádzajú na povrch starosti a potlačené emócie: Niektorí ľudia majú tendenciu neustále zamestnávať svoju hlavu stále väčším množstvom nových úloh. V neustálom záprahu sa totiž ich myšlienky nedostanú k závažnejším problémom alebo potlačeným emóciám, ktoré v nich vyvolávajú pocity strachu a úzkosti. Len čo sa však okolitý zhon utíši, tieto dojmy sa začnú ozývať.
- Mozog je prednastavený na stresovú reakciu: Tento stav sa najčastejšie spája s posttraumatickou stresovou poruchou, v dôsledku ktorej sa mozog adaptoval na stále hroziace nebezpečenstvo, a považuje ho za novú „normu“. Aj pri snahe o upokojenie pretrváva nadmerná činnosť sympatického nervového systému, ktorá vás potom nabáda k ostražitosti a nabudeniu.
- Váš mozog neustále túži po informáciách: V dôsledku strachu zo straty kontroly nad nejakou situáciou ste si možno vytvorili návyk, pri ktorom váš mozog neustále túži po nových informáciách, aj keď vám už nemajú čo ponúknuť a len vás zahlcujú. Dostatočná informovanosť je totiž jedným z bežných mechanizmov reagujúcich na bezmocnosť – akonáhle však táto reakcia presiahne zdravú hranicu, váš mozog sa snaží vyhľadávať nové podnety, ktorými by sa zaoberal.
- Neviete, ako by mal vyzerať skutočný odpočinok: Ako už bolo spomenuté vyššie, scrollovanie na sociálnych sieťach a hltanie stále prichádzajúcich podnetov nemožno považovať za skutočný odpočinok. Cieľom odpočinku je dostať vašu myseľ do prítomnosti a usmerniť ju, ako práve potrebujete.
Ako teda odpočívať správne?
Keďže má každý človek odlišné záujmy a vášne, je ťažké plošne určiť činnosti, ktoré by vyhovovali všetkým. V zásade ide ale o to, aby sa vaše telo či myseľ (alebo ideálne oboje súčasne) nemuseli príliš namáhať a sa nachádzali v stave flow.
Základom sú techniky ako mindfulness, dychové cvičenia, meditácia, joga, journaling alebo iné zásady psychohygieny, ktoré vám pomôžu s uvoľnením tela i mysle. Zvoliť však môžete aj „úplne rutinné“ činnosti, ako prechádzka v prírode, horúca vaňa, masáž, sauna, čítanie knihy alebo sledovanie filmu (tu sa vyvarujte multitaskingu a celú svoju pozornosť skutočne venujte jeho deju). Stále obľúbenejšou je aj kreatívna činnosť vo forme kreslenia, maľovania či modelovania, ktoré je známa pod názvom arteterapia.
Čo si z toho odniesť?
Hoci teória Blue Monday nie je podložená vedou, zimné mesiace môžu byť pre psychický stav skutočnou výzvou. Jedným zo základných predpokladov, aby ste boli schopní zvládať každodenný stres a vyhnúť sa zahlteniu, je dostatočný odpočinok. Nie každý však odpočívať skutočne vie – a existujú aj stavy, keď vám mozog skrátka nechce uvoľnenie napätia dovoliť. Pri výbere relaxácie myslite predovšetkým na to, že by pre vás mala byť táto činnosť príjemná a poskytnúť úľavu vášmu telu aj mysli.
