Zlá nálada a nepríjemné pocity z času na čas postihnú každého z nás – či už ide o prácu, rodinu, milostný život, alebo súčasnú celosvetovú situáciu, ktorá nám prináša značnú mieru frustrácie a neistoty.
Potláčanie a zadržiavanie emócií je cestou do pekla a je tak úplne v poriadku dopriať si nejaký čas a s náročnou situáciou sa vyrovnať po svojom. Ako však spoznať, že na daný problém už možno nestačíme sami a naša zlá nálada mohla nepozorovane prerásť do depresie?
Ako sa líši zlá nálada a depresia?
Ešte než sa ponoríme hlbšie do problematiky, diagnostiky a liečby depresie, je potrebné si uvedomiť, že túto chorobu nemôžeme považovať za obyčajnú ľútosť, nespokojnosť, alebo zlú náladu. Ide o závažný stav, ktorý nezaženieme slovami „vzchop sa“, „nebuď smutný“ alebo „bude to v poriadku“. Ako teda tieto stavy odlíšiť?
Zlá nálada
Náladu si môžeme predstaviť ako emočné nastavenie nervového systému, ktoré trvá dlhší čas a sprevádza našu činnosť a prežívanie. Stav nálady reaguje na dianie okolo nás i vnútorné podnety a ovplyvniť ho môžu napr. dĺžka pôsobenia denného svetla, kvalita spánku, prebiehajúce ochorenie, hladiny hormónov v organizme, alkohol a ďalšie látky, stav sýtosti, či teplota okolitého prostredia (reakcia na podnety sa s príliš chladným alebo príliš horúcim prostredím zhoršuje).
Depresia
Depresia sa oproti tomu prejavuje patologickým a dlhodobým poklesom nálady, ktorá je neodkloniteľná udalosťami. To znamená, že aj keď sa nám v živote stane niečo radostné, nie sme schopní sa z tejto situácie tešiť. Depresia však nemá vplyv iba na naše emócie – často sa s ňou spájajú aj ďalšie problémy, ako sú poruchy spánku, zmeny chuti do jedla (zníženie alebo zvýšenie), pokles hladiny energie, poruchy pozornosti, pomalšie spracovanie informácií, zmeny vnímania samého seba (obviňovanie a výčitky) alebo dokonca suicidálne (samovražedné) myšlienky.
Depresiou trpí celosvetovo viac ako 264 miliónov ľudí a jej diagnostika je založená na Medzinárodnej klasifikácii chorôb a pridružených zdravotných problémov (MKCH‑10). Stanovuje sa na základe splnenia daných kritérií, ktoré vyzerajú nasledovne:
1. splnenie aspoň 2 znakov trvajúcich minimálne 2 týždne
depresívna nálada, ktorá nie je odkloniteľná žiadnymi udalosťami
strata záujmu o inak obľúbené aktivity
zníženie energie, zvýšená únavnosť
2. splnenie minimálne 4 ďalších príznakov
strata sebadôvery a sebaúcty
výčitky, pocit viny
suicidálne (samovražedné) myslenie alebo konanie
znížená koncentrácia, váhavosť
útlm alebo naopak nepokoj
poruchy spánku
zmena chuti do jedla – zvýšenie/zníženie príjmu
Podľa počtu prítomných znakov sa potom depresívna epizóda rozlišuje na miernu, stredne ťažkú, ťažkú a ťažkú s psychotickými príznakmi.
Kedy vyhľadať pomoc?
Pokiaľ na sebe pozorujeme dlhodobú skleslosť, ktorá nemizne ani pri pozitívnych udalostiach a zdá sa nám, že vyššie spomínané príznaky na nás sedia ako uliate, bude vždy lepšie poradiť sa s lekárom. Pamätajme však, že nič nemusí byť tak, ako sa na prvý pohľad zdá a len zdravotnícky profesionál dokáže odhaliť skutočné jadro nášho problému, stanoviť diagnózu a navrhnúť vhodnú liečbu.
So žiadosťou o pomoc sa môžeme obrátiť nielen na psychiatra, ale aj na svojho praktického lekára. Včasná diagnostika je veľmi dôležitá, pretože depresia je choroba ako každá iná a vzhľadom na to, ako ovplyvňuje naše myslenie a konanie, môže byť veľmi nebezpečná. Prečo sa teda zbytočne trápiť?
Aké sú možnosti liečby a vyhliadky do budúcnosti?
Na liečbu depresie sa využívajú skupiny liekov nazývané antidepresíva. Pre pochopenie princípu ich účinku je potrebné si povedať, že depresiu spôsobuje nedostatok neurotransmiterov, ktoré slúžia ako látky na prenos nervových vzruchov medzi nervovými bunkami (najmä v mozgu) v tzv. synaptických štrbinách. Antidepresíva zabraňujú odbúravaniu týchto neurotransmiterov zo synaptickej štrbiny a tým bránia ich nedostatku. V súčasnej dobe sa najčastejšie volia:
SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu)
SNRI (inhibítory vychytávania serotonínu a noradrenalínu)
NDRI (inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu a dopamínu)
Ďalšou možnosťou je liečba biologická, ktorá využíva elektrické a magnetické sily. Veľmi dôležitá je aj psychoterapia, ktorá podporuje účinok farmakologickej alebo biologickej liečby a pri niektorých ľahkých epizódach sa môže stať aj hlavnou liečebnou metódou.
Depresia sa môže objaviť ako jediná epizóda, pokiaľ sa ale opakuje, hovoríme o periodickej depresívnej poruche. Po prekonaní jednej epizódy je šanca na vznik ďalšej cca 50 %. U väčšiny pacientov sa darí dosiahnuť obdobie tzv. remisie (bezpríznakové obdobie), v ktorom pacienti žijú bežným štýlom života a úplne normálne v ňom fungujú. U cca 12 % sa však rozvíja chronický a dlhodobý obraz depresie.
Čo si z toho odniesť?
So smútkom a zlou náladou sa občas stretávame všetci. Ak sa však prehupnú do depresie, nie je na čo čakať a je potrebné začať problém riešiť. Depresia totiž neovplyvňuje len naše emócie, ale je spojená aj s mnohými ďalšími problémami, medzi ktoré patrí napr. aj skreslené vnímanie vlastnej osoby, ktoré nás môže prenasledovať v podobe výčitiek, obviňovania, alebo aj samovražedných myšlienok.
Je potrebné si uvedomiť, že depresia je choroba ako každá iná, pre jej diagnózu je nutné splniť pevne stanovené kritériá a ak ju zanedbáme, môže byť veľmi nebezpečná. Ak teda máte dojem, že spĺňate vyššie uvedené príznaky, je načase prestať sa zbytočne trápiť a radšej sa poradiť s profesionálom.
