„It is a normal reponse by normal people to an abnormal situation.“ – Schiraldi
- PTSD vzniká ako oneskorená reakcia na stresovú ohrozujúcu udalosť.
- Celoživotná prevalencia tejto poruchy sa odhaduje v rozmedzí 1 – 9%.
- Sú možné 2 druhy liečby: psychoterapia a farmakoterapia.
Ako posttraumatická porucha vyzerá?
Aby bolo úplne jasné, o čom celý článok hovorí, je najskôr nutné vysvetliť, čo posttraumatická porucha vlastne je. Táto porucha vzniká ako oneskorená reakcia na stresovú udalosť, ktorá sa prejavuje nedostatočným spracovaním závažnej traumatickej skúsenosti. Spomínaná skúsenosť má neskôr za následok psychologické a somatické ťažkosti jedinca, ktoré sa dostavujú často s oneskorením niekoľkých týždňov až mesiacov po prežití traumy.
Pri vzniku posttraumatickej stresovej poruchy zjednodušene ide o normálne reakcie normálnych ľudí na abnormálne situácie. Táto abnormálna (hovorme jej traumatická) udalosť je často podstatou vzniku posttraumatickej stresovej poruchy. Jej charakteristikami sú: mimoriadnosť, závažnosť a vlastnosť ohrozenia. Ľudia ich vnímajú ako veľmi nebezpečné a to pre seba a tiež pre ostatných a nie sú schopní, a mnohokrát ani nemajú možnosť, na ne adekvátnym spôsobom reagovať a vyrovnať sa s nimi.
Prvé zmienky o PTSD
V histórii sa presunieme do obdobia prvej svetovej vojny. V tejto dobe začínajú byť u vojakov prvýkrát sledované ťažkosti, ktoré boli popisované ako psychologické a neurologické poruchy. Ich pôvod bol však doteraz neznámy a vyvolával mnoho diskusií a otázok z hľadiska ich pôvodu.
Freud u týchto vojakov pozoroval výrazné psychické a fyzické problémy. A zavádzajúcim bolo, že vojaci neboli nijako vážne zranení, a napriek tomu u nich príznaky pretrvávali dlhší čas. Freud vtedy odmietal všetky názory, ktoré symptómy poruchy spájali s nejakými telesnými poraneniami napr. drobné krvácanie do centrálnej nervovej sústavy. Po rozsiahlej štúdii nakoniec uviedol, že príčinou tejto poruchy sú reakcie na bezprostredné ohrozenie vlastného života vojakov vo vojne. Poruchu vtedy popísal ako „vojnovú neurózu“.
Charakteristiky PTSD
Posttraumatická stresová porucha, ako sa už spomína v úvode, začína ako oneskorená odpoveď na stresovú udalosť alebo situáciu trvajúcu krátku či dlhšiu chvíľu s mimoriadne ohrozujúcou povahou, ktorá dokáže spôsobiť silné rozrušenie takmer u každého jedinca.
Predisponujúce faktory môžu byť rysy osobnosti (nutkavé alebo astenické) či neuróza v osobnej anamnéze. Tieto faktory ovplyvňujú prah vzniku PTSD alebo zhoršujú jeho priebeh. Pre túto poruchu sú typické epizódy znovuprežívania traumy v neodbytných spomienkach, snoch či nočných morách, ktoré sa objavujú spolu s pocitom otupenosti a emočnou sploštenosťou, stránením sa od ľudí, ľahostajnosťou voči okoliu, anhedóniou a vyhýbaniu sa činnostiam a situáciám, ktoré pripomínajú traumu.
Ďalej sa obvykle objavuje vegetatívna hyperreaktivita a zvýšená bdelosť, zosilnené úľakové reakcie a nespavosť. S uvedenými príznakmi je tiež obvykle spojená úzkosť a depresia, v ťažších prípadoch až samovražedné myšlienky. Začiatok nasleduje po traume s oneskorením pár týždňov do niekoľkých mesiacov. Priebeh je dosť kolísavý, ale vo väčšine prípadov dochádza k odzneniu príznakov a „vyliečeniu“ – iba pri malom počte pacientov môže nastať chronický priebeh s následnou trvalou nemennou zmenou osobnosti.
Aké sú kritériá jej diagnostiky?
Aby bolo možné PTSD správne diagnostikovať, musí jedinec spĺňať tieto kritériá:
- Vystavenie stresu – osoba musela počuť, na vlastné oči vidieť či priamo zažiť traumatické udalosti, ktoré obsahovali smrť, zranenie, strach, bezmocnosť či hrôzu.
- Znovuprežívanie udalosti – jedinec si danú traumu znovu prežil/prežíva (myšlienky, sny, ilúzie, psychická tieseň, fyzický vnem).
- Vyhýbanie sa – osoba sa trvalo vyhýba podnetom súvisiacim s traumou a zároveň sa prejavuje jeho nadpriemerná vnímavosť („citlivosť•, ktorá nebola pred traumou prítomná).
- Vzrušenie – jedinec preukazuje trvalé príznaky zvýšenej vzrušivosti (dráždivosti), ktoré neboli prítomné pred traumou.
- Doba trvania symptómov – príznaky sa objavujú dlhšie ako 1 mesiac.
- Narušenie života – porucha spôsobuje významné úzkostné stavy (ťažkosti) alebo poškodenie (zhoršenie) aktivít v sociálnej oblasti, zamestnaní alebo iných každodenných činnostiach.
Prevalencia PTSD
Celoživotná prevalencia PTSD sa pohybuje v rozmedzí 1 – 9 %. Výskyt u žien je asi 2‑násobne vyšší, práve u nich najčastejšie ide o následky fyzického, často sexuálne motivovaného napadnutia. U mužov ide skôr o následky účasti v boji alebo prítomnosti pri ťažkom poranení alebo smrti druhej osoby. Odhaduje sa, že porucha postihuje až 30 % obetí živelných katastrof v závislosti od intenzity stresora. Posttraumatická stresová porucha sa stáva jedným z najväčších zdravotných problémov dneška. Zhruba 43 % mladých Američanov a 37 % Američaniek je vystavovaných traumatickej udalosti vo veku do 30 rokov.
A ako sa s ňou vysporiadať?
V dnešnej dobe sa radia do druhov liečby PTSD tieto možnosti:
Psychoterapia – je považovaná za najdôležitejší prostriedok liečby. Najprv sa terapeut s klientom zameriavajú na kontrolu nad príznakmi, následne sa snažia o prijatie traumatickej udalosti (spomienky strácajú silu a prestávajú vyvolávať úzkosti).
- Farmakoterapia – lieky výrazne podporujú efekt psychoterapie. Dávkujú sa podľa odporúčania psychiatra a bývajú súčasťou komplexného liečebného plánu. Cieľom sa stáva zmiernenie niektorých príznakov. Môžeme ich deliť na:
- Antidepresíva: efekt je pociťovaný po 3 – 6 týždňoch a pôsobí najmä na zmiernenie príznakov úzkosti a zvýšenej činnosti sympatiku.
- Anxiolytiká: sú vhodné iba pri akútnej potrebe zmiernenia príznakov úzkostí, záchvatov paniky alebo poruchách spánku. Pre dlhodobú liečbu sú nevhodné, pretože môžu spôsobovať závislosť.
Čo si z toho odniesť?
Posttraumatická stresová porucha sa prejavuje ako oneskorená reakcia na udalosť, ktorú jedinec prežil ako nebezpečnú, stresujúcu a život ohrozujúcu.
V dnešnej dobe sa stáva čoraz bežnejšou poruchou. Jej dopady postihujú jedincov na psychickej i fyzickej úrovni. Znemožňujú kvalitné žitie, a preto je v prípade jej podozrenia nutné ihneď vyhľadať odborníka a následne začať uzdravovanie.
