- Ochorenie srdca a ciev (KVO) je hlavnou príčinou úmrtí v civilizovaných západných krajinách, a výnimkou nie je ani Slovensko.
- U žien je riziko rozvoja KVO oproti mužom nižšie – teda do doby dosiahnutia menopauzy.
- V rozvoji kardiovaskulárnych ochorení zohráva úlohu aj mnoho faktorov, ktoré sú ovplyvniteľné životným štýlom.
Prečo je správna funkcia srdca a ciev taká dôležitá?
Asi si ešte zo základky pamätáte prirovnanie srdca k neúnavnej pumpe, ktorá vo dne v noci rozháňa krv do všetkých častí tela. Za touto zdanlivo banálnou funkciou je toho však oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá – a len tak mimochodom, je absolútne kľúčové pre udržanie chodu organizmu. Cievny systém je akousi pomyselnou „diaľnicou“, ktorá k bunkám dopravuje kyslík, živiny, ale napríklad aj biele krvinky a ďalšie štruktúry, ktoré stoja za reakciami imunitného systému, hojením rán, zastavením krvácania atď. Bez prísunu týchto látok by bunky a tkanivá odumierali, čo by viedlo k smrti celého organizmu – napr. mozgové bunky vydržia bez prísunu kyslíka cca len 2 – 4 minúty, kým začínajú byť nenávratne poškodené.
Rovnako je to s odpadovými látkami – len v opačnom smere. Z koncových tkanív k srdcu putuje odkysličená krv, ktorá má vyššiu koncentráciu oxidu uhličitého. Rôzne odpadové látky ako laktát, kyselina močová, kreatinín atď. sa potom cievnym systémom dostávajú k orgánom typu pečene alebo obličiek, ktoré sprostredkujú ich metabolizáciu a následné vylúčenie.
Tento systém je kľúčový pre udržanie homeostázy, a pokiaľ dôjde k jeho narušeniu, môže to zásadne ovplyvniť fungovanie celého živého organizmu. Zvýšený krvný tlak napr. kladie vyššie nároky na činnosť srdca a cievy zúžené nánosom aterosklerotických plátov neumožňujú efektívnu dopravu živín ku tkanivám.
KVO ako najčastejšia príčina úmrtí na Slovensku a aj u susedov Čechov
Choroby srdca a ciev sú v západných krajinách, Slovensku či susednom Česku, najčastejšou príčinou morbidity (choroby) i mortality (úmrtnosti). Niektoré ochorenia môžu mať genetický podklad, u týchto „znevýhodnených“ aj zdravých jedincov však do veľkej miery zohráva úlohu aj životný štýl. Kardiovaskulárne ochorenia totiž patria do skupiny tzv. civilizačných chorôb, ktoré sú neinfekčné a vo veľkej miere sú zapríčinené kombináciou faktorov spojených s nevhodným životným štýlom – nevyváženým jedálničkom, nadmernou hmotnosťou, nedostatkom pohybu a fajčením či konzumáciou alkoholu. K týmto rizikovým faktorom sa často pripisuje aj zanedbávanie prevencie.
Prečo sú preventívne prehliadky dôležité a na čo máte nárok? Prečítajte si článok Lekárske prehliadky: prečo ich nepodceňovať, a na čo máte nárok?
Ovplyvniteľné vs. neovplyvniteľné rizikové faktory
Kardiovaskulárne ochorenie sa spravidla rozvíja na základe kombinácie viacerých príčin. Existujú dve základné skupiny rizikových faktorov, pričom niektoré je možné ovplyvniť napr. zmenou životného štýlu, iné sú nemenné.
Neovplyvniteľné rizikové faktory
- Vek – muži nad 55 rokov, ženy nad 65 rokov
- KVO v rodinnej anamnéze (rodičia, starí rodičia…)
- Genetické faktory – napr. poruchy metabolizmu lipidov
- Mužské pohlavie
- Socioekonomický status (ľudia s nižšou životnou úrovňou sú vo vyššom riziku rozvoja KVO)
Ovplyvniteľné rizikové faktory
- Vysoký krvný tlak
- Dyslipidémia (porucha koncentrácie krvných lipidov, napr. zvýšená hladina cholesterolu)
- Nadváha a obezita
- Metabolický syndróm
- Cukrovka 2. typu
- Fajčenie
- Nízka fyzická aktivita
- Psychický a sociálny stres
Ako bolo spomenuté vyššie, na riziko rozvoja srdcových ochorení má okrem iného vplyv aj pohlavie. Ženy sú v tomto ohľade oproti mužom v miernej výhode, teda aspoň tie v reprodukčnom veku. Vyššia hladina estrogénov (ženské pohlavné hormóny) totiž pôsobí z hľadiska rozvoja kardiovaskulárnych ochorení protektívne, a to až do menopauzy. Potom hladina estrogénov spravidla strmo klesá a riziko rozvoja ochorení srdca a ciev je porovnateľné s mužmi. Medzi najčastejšie choroby srdca a ciev patria:
- ischemická choroba srdca (ICHS)
- cievna mozgová príhoda (CMP)
- ischemická choroba dolných končatín (ICHDK)
- infarkt myokardu (IM)
Na čo sa pri prevencii srdcových ochorení zamerať?
1. Výživa
Strava je zásadným faktorom pri udržaní zdravia – kardiovaskulárne nie je výnimkou. Prvým krokom je prijímať optimálne množstvo energie, aby vášmu telo nechýbalo, ale zároveň nedochádzalo k zvyšovaniu telesnej hmotnosti nad normálnu hranicu. Potom prichádza na rad výber jednotlivých makroživín – dostatok bielkovín je dôležitý pre pocit nasýtenia a udržania svalovej hmoty. V rámci ochrany zdravia srdca a ciev sa zamerajte na kvalitné bielkoviny s nižším množstvom tuku (napr. údeniny nebudú vhodnou voľbou). Výnimku tvoria tučné morské ryby, kde je zloženie mastných kyselín v tuku naopak zdraviu prospešné. Pri sacharidoch vyhľadávajte celozrnné varianty, ktoré obsahujú vlákninu, ktorá vám opäť pomôže s nasýtením a správnou funkciou trávenia. Výhodou sú aj tzv. beta‑glukány, ktoré prispievajú k udržaniu optimálnej hladiny cholesterolu v krvi. Mali by však byť konzumované v množstve aspoň 3 g denne. Beta‑glukány nájdete najmä v ovsených vločkách, ovsených otrubách, jačmeni či jačmenných otrubách. Zabúdať by ste samozrejme nemali ani na dostatočný príjem ovocia a zeleniny.
Aké prospešné látky nájdete v ovocí a zelenine? To zistíte v článku Eat the rainbow: čo znamená jesť dúhu?
Samostatnou kapitolou sú tuky. Najviac by ste sa mali zamerať na nenasýtené mastné kyseliny, ktoré z hľadiska zdravia srdca a ciev pôsobia protektívne. Zjednodušene by sa dalo povedať, že vhodné budú najmä rastlinné oleje okrem palmového, palmojadrového a kokosového. Ďalšie výhody vám môžu poskytnúť aj omega‑3 a omega‑6 mastné kyseliny, ktoré môžu priaznivo ovplyvňovať hladinu cholesterolu. V strave býva typicky nedostatok najmä omega‑3 mastných kyselín, takže môžete zvážiť aj ich suplementáciu v podobe doplnku stravy. V jedálničku ich nájdete hlavne v tučných morských rybách alebo vlašských orechoch.
Chcete sa o základných makroživinách dozvedieť viac? Prečítajte si naše súhrnné články
2. Udržiavanie normálnej hmotnosti
Do tejto problematiky sme sa trochu „zahryzli“ už v predchádzajúcom bode – nadmerná hmotnosť predstavuje pre srdce a cievy veľké zdravotné riziko, pretože zvyšuje požiadavky na ich prácu a taktiež ovplyvňuje vnútorné prostredie organizmu. Štúdie potvrdili, že tukové tkanivo produkuje hormóny a zápalovo pôsobiace látky, ktoré potom ďalej majú vplyv na najrôznejšie systémy. Problematické je najmä poškodenie cievnych stien, kde sa oveľa ľahšie ukladajú aterosklerotické pláty. Najväčšie nebezpečenstvo v tomto ohľade predstavuje tuk viscerálny – teda ten, ktorý sa nachádza v okolí orgánov v brušnej dutine.
Ako zistiť množstvo svojho viscerálneho tuku? Poradí vám článok Viscerálny tuk: Ako zistiť jeho množstvo a minimalizovať zdravotné riziko?
Na udržanie hmotnosti je potrebné nastaviť si vyrovnanú energetickú bilanciu. Pokiaľ chcete schudnúť, dosiahnete to kalorickým deficitom. Bližšie informácie o výpočte a správnom nastavení sa dozviete v článku Kalorický deficit: ako ho vypočítať a správne nastaviť?
3. Aeróbna fyzická aktivita
Pohyb je nevyhnutný pre normálnu funkciu mnohých telesných systémov – napr. imunity, kostného zdravia alebo kognitívnych funkcií. A ani srdce a cievny obeh sa bez neho nezaobídu. Hoci na celkovej úrovni budete profitovať z akejkoľvek fyzickej aktivity, z hľadiska kardiovaskulárneho systému je absolútne kľúčová aeróbna aktivita (niekedy tiež označovaná ako kardio).
Aeróbna záťaž je spravidla menej intenzívna aktivita, ktorú ste schopní vykonávať dlhšiu dobu a tvorba energie prebieha za prístupu kyslíka (nejdete teda „na doraz“). Zároveň sa vám pri tejto činnosti zvyšuje srdcová frekvencia, čo je podstata posilňovania a trénovania srdcového systému. Príkladom aeróbnych aktivít je beh, jazda na bicykli, jazda na korčuliach, plávanie alebo aerobik. Pokiaľ ste ešte len v začiatkoch, postačí aj svižná chôdza, časom je ale vhodné intenzitu pohybu postupne navyšovať, pretože vaše telo sa na ňu adaptuje a nebude už pre neho predstavovať výzvu.
Hľadáte ďalšie tipy na vhodné aeróbne aktivity? Nájdete ich v článku 5 najlepších kardio aktivít: zvýšia kondíciu a zlepšia náladu
4. Stopka fajčeniu
Hoci to nemusí byť hneď od začiatku viditeľné, vaše telo fajčením trpí, a to nielen dýchací a kardiovaskulárny systém, ale aj celok. Fajčenie vedie okrem iného k poškodzovaniu exponovaných tkanív, zvýšeniu oxidačného stresu, zníženiu schopnosti červených krviniek efektívne roznášať kyslík a prispieva aj k rozvoju inzulínovej rezistencie.
Fajčenie navyše podporuje usadzovanie ateroaklerotických plakov na stenách ciev, čím zvyšuje riziko uzavretia tepny alebo odtrhnutia plátu s následnou tvorbou trombu. Nebezpečenstvo fajčenia prehľadne znázorňuje napr. tabuľka s odhadom kardiovaskulárneho rizika, kde je na prvý pohľad jasne vidieť, o koľko viac je „rovnaký“ človek ohrozený úmrtím na KVO, ak fajčí.
5. Starostlivosť o ústnu dutinu
Možno sa vám tento bod zdá trochu od veci – zdravie srdca a ústnej dutiny je ale úzko prepojené. Pokiaľ sa totiž o svoje zuby pravidelne nestaráte, dlhotrvajúci a skrytý lokálny zápal môže podľa niektorých štúdií viesť až k rozvoju celkového zápalu, ktorý potom, podobne ako pri obezite, podporuje ukladanie aterosklerotických plátov na steny ciev.
Rizikové sú tiež chirurgické zákroky v ústach – pokiaľ by sa totiž baktérie dostali až k srdcu, môžu napadnúť srdcové chlopne a spôsobiť endokardititu. Preto sa po extrakcii hlboko uložených zubov často nasadzujú antibiotiká.
Zaujíma vás vplyv starostlivosti o zuby na celkové zdravie? Prečítajte si článok Ako ovplyvňuje stav ústnej dutiny celkové zdravie?
6. Prevencia u lekára
Poslednou, ale nemenej dôležitou stratégiou v prevencii kardiovaskulárneho ochorenia sú pravidelné preventívne prehliadky u lekára (a stomatológa). Počúvaním srdca a analýzou krvných vzoriek možno dnes už celkom spoľahlivo určiť, že sa v tele deje niečo nekalé – napr. bielkovina Troponin T je špecifická práve pre srdcový sval, a pokiaľ je jej v krvnom riečisku nadbytok, poukazuje na poškodenie srdca, typicky infarkt myokardu.
Práve vďaka preventívnym prehliadkam môžete prípadné problémy riešiť skôr, ako sa dopracujete k infarktu myokardu a zvýšenému Troponinu T v krvnom sére. Hneď od začiatku je potrebné riešiť napr. vysoký krvný tlak, zvýšenú hladinu cholesterolu alebo arytmie – pri dodržiavaní odporúčanej liečby je veľká šanca, že sa váš stav podarí stabilitovať.
Čo si z toho odniesť?
Ochorenie srdca a ciev je na Slovensku hlavnou príčinou chorobnosti i úmrtia. Napriek tomu, že tu môže hrať úlohu genetická predispozícia a neovplyvniteľné rizikové faktory, do veľkej miery súvisí vysoký výskyt KVO s nevhodným životným štýlom.
Pre podporu zdravia srdca a ciev je preto vhodné dbať na vyvážený jedálniček, venovať sa aeróbnej fyzickej aktivite, nefajčiť, udržiavať si normálnu hmotnosť, starať sa aj o ústnu dutinu a samozrejme nepodceňovať prevenciu.
