- Za comfort food sú väčšinou považované kaloricky bohaté potraviny s vysokým obsahom tuku, jednoduchých cukrov alebo soli – novšie štúdie však ukazujú, že nie vždy to tak musí byť.
- Nadmerná konzumácia „uspokojujúcich“, ale nutrične chudobných potravín môže viesť k mnohým zdravotným rizikám.
- Konzumácia comfort food môže byť prospešná pre celkový well‑being, je však potrebné vždy pamätať na to, že sú v tomto procese silne zapojené emócie.
Čo je comfort food?
„Comfort food“ je súhrnné pomenovanie jedál či jednotlivých potravín, ktoré môžu konzumentovi prinášať pocit uspokojenia a pohody. V slovenčine by sa tak dalo comfort food popísať ako „komfortné jedlo“ alebo „jedlo na nervy“. Tieto pokrmy sú spravidla sprevádzané emotívnou zložkou a nostalgiou, pričom môžu pripomínať detstvo, rodinu alebo príjemné chvíle s priateľmi. Ak ste napr. ako deti milovali prázdniny u babičky, počas ktorých vás tradične pohostila svojou úžasnou sviečkovou s knedľou, je pravdepodobné, že toto jedlo budete mať spojené s príjemnými pocitmi aj v dospelosti a na chvíľu sa budete môcť zase preniesť späť do tých bezstarostných rokov.
Akú môže mať comfort food podobu?
Vzhľadom na to, že comfort foods sú pevne zviazané s pozitívnymi zážitkami v detstve alebo neskoršom živote, ich podoba je pre každého človeka iná. Vplyv majú bezpochyby kultúrne i ekonomické rozdiely, tradície alebo aj vek. Typickými príkladmi comfort foods sú podľa prieskumu uskutočneného v štátoch Severnej Ameriky:
- hydinový vývar (polievka),
- zemiakové lupienky,
- čokoláda,
- sušienky,
- pizza,
- cestoviny,
- hamburger,
- zmrzlina.
Niektoré štúdie poukazujú na to, že pre comfort food je typický vysoký obsah kalórií či sacharidov, čo napokon čiastočne potvrdzuje aj vyššie uvedený zoznam. Súhrnné review z roku 2017 túto myšlienku úplne nepotvrdzuje. Je pravdou, že práve kaloricky bohaté potraviny s vysokým obsahom jednoduchých tukov, cukru alebo soli sú senzoricky lákavé a poskytujú rýchly a bohatý zdroj energie – a práve preto po nich často ľudia siahajú v stresových situáciách. Comfort food však môže predstavovať aj výdatnú slepačiu polievku, ktorú vám varila maminka, alebo napríklad ovsenú kašu či cestoviny s tvarohom. Treba tiež brať do úvahy vyššie spomínané kultúrne rozdiely (napr. typická strava sa bude líšiť v štátoch na pobreží Stredozemného mora, v Ázii alebo práve Severnej Amerike).
Ako to vlastne funguje?
Konzumácia comfort food vie v ľuďoch vyvolať príjemné pocity a pohodu. Mechanizmus účinku je vlastne celkom jednoduchý – v prvom rade ide o uvoľnenie dopamínu, ktorý je zapojený v systéme odmien, a vytvára tak príjemný pocit uspokojenia. Je navyše pravdepodobné, že toto správanie sa bude u jedinca opakovať, aby odmeny dosiahol znova. A pretože sú v tomto procese zapojené aj emócie, nesmie byť zabudnutý ani limbický systém.
Z toho dôvodu je potrebné si pri comfort foods vytýčiť jasné hranice a uvedomiť si, že v potravinovom správaní sú zapojené emócie. Ak budete mať tieto mechanizmy pod kontrolou, comfort food vám môže poslúžiť ako efektívny spôsob umocnenia pohody a vyvolania príjemných pocitov, v iných prípadoch však môže viesť až k závažnému ohrozeniu duševného i fyzického zdravia (to v prípade rozvoja poruchy príjmu potravy).
Prečo môže byť nadmerná konzumácia comfort food riziková?
Ako už bolo spomenuté vyššie, pri konzumácii a konečnom efekte comfort foods hrajú rolu emócie, preto na to treba do istej miery pozerať ako na emočné jedenie. Kľúčovú úlohu bude hrať najmä to, do akej miery si uvedomujete možné riziká, ako často sa k jedeniu comfort food uchyľujete a v neposlednom rade aj výber potravín a nutričná hodnota daného jedla.
Pokiaľ vás emočné jedenie zaujíma, prečítajte si o ňom v článku 8 krokov, ako sa prestať prejedať kvôli negatívnym emóciám
Ak bude vašim comfort food napr. výdatná slepačia polievka, ktorá bude plná zeleniny a poskytne vám pôžitok nielen po duševnej, ale aj nutričnej stránke, nie je samozrejme nutné sa takého jedla obávať. No v prípade, keď v strese pravidelne siahate po pizzi, sladenej malinovke, balíčku lupienkov a vedre zmrzliny, je vzhľadom na vaše fyzické i duševné zdravie žiaduce sa zamyslieť nad možnou príčinou týchto problémov, a riešiť ich s odborníkom. Okrem zvýšeného rizika rozvoja poruchy príjmu potravy môže nadmerná konzumácia týchto potravín totiž viesť aj k nadváhe a obezite, nedostatku niektorých dôležitých živín a látok (bielkoviny, vláknina, nenasýtené mastné kyseliny, niektoré vitamíny a minerálne látky) ale aj k cukrovke II. typu, zvýšenému krvnému tlaku alebo zvýšenej hladine cholesterolu.
Čo všetko môže v tele spôsobiť nadmernú hmotnosť? Dozviete sa v článku Obezita nie je len kozmetický problém: ako spoznať, že ju mám a že mi môže poškodiť zdravie?
„Zdravé“ vs. „nezdravé“ comfort food
Štúdia z roku 2022 testovala efekt comfort food na zníženie stresu u troch skupín osôb:
- 1. skupina konzumovala „nezdravé“ comfort food (brownies, pizza),
- 2. skupina konzumovala „zdravé“ comfort food (ovocie, zelenina),
- 3. skupina nekonzumovala žiadne jedlo, iba 5 minút odpočívali.
Účastníkom nebolo po prežití stresora oznámené, prečo je im podávané jedlo, alebo je im dávaný pokyn na krátky odpočinok. Nevedeli, či konzumujú „zdravé“ alebo „nezdravé“ potraviny a bolo im oznámené iba to, že si majú na jedle pochutnať, a prípadne si povedať aj o prídavok.
Pri konečnom vyšetrovaní nebol medzi skupinami v oblasti úľavy od stresu nájdený žiadny rozdiel – všetci účastníci uviedli, že sa cítia lepšie. Významné zmeny nevykazovali ani výsledky objektívneho merania zahŕňajúce koncentráciu kortizolu v slinách, srdcovú aktivitu alebo aktiváciu sympatického nervového systému. Napriek tomu, že môžu byť v skutočnom živote prítomné ďalšie premenné, ktoré sa v laboratórnom prostredí nepodarilo zohľadniť, autori sa domnievajú, že „zdravšie“ a nutrične vyváženejšie jedlo alebo prostý odpočinok môže mať v konečnom dôsledku rovnaký pozitívny efekt ako konzumácia kaloricky bohatých potravín s vysokým obsahom jednoduchých cukrov a tukov.
Ako zariadiť, aby bolo comfort food dobrý sluha, ale nie zlý pán?
Nie je nič zlé na tom, keď si prostredníctvom obľúbeného jedla z času na čas pripomeniete doby, kedy ste sa cítili bezstarostne a bezpečne. A aj keď sa vaše comfort food neradí medzi nutrične najbohatšie pokrmy, nemusíte sa báť, že by vám pri občasnom zaradení pokazilo inak vyvážený jedálniček.
V prípade, že comfort food zaraďujete pravidelne, a jeho výživová hodnota nie je príliš veľká, môžete vyskúšať prípravu tradičných receptov v novej a odľahčenej verzii (napr. vyprážaný syr pečený v rúre…). Ak ste však zaznamenali, že sa pri najmenšom stresore pravidelne vrháte po kaloricky bohatých potravinách, s konzumáciou ktorých často nemôžete prestať ani potom, čo ste úplne plní, je možno na mieste vyhľadať pomoc psychológa a nutričného terapeuta. V tejto chvíli totiž už pravdepodobne nejde len o nevinnú nostalgiu, ale skôr o poruchu príjmu potravy v podobne emočného jedenia alebo záchvatového prejedania.
Comfort food môže mať naopak aj terapeutickú rovinu – je známe, že jeho podávanie môže výrazne zlepšiť príjem stravy u ľudí, ktorí vplyvom veku, chronickej choroby či náročnej liečby stratili o jedlo záujem. Najčastejším príkladom je strava seniorov, keď pre znížené vnímanie chutí môže dochádzať k odmietaniu jedla, čo spôsobuje chradnutie, chudnutie a stratu svalovej hmoty. Tento stav pritom môže viesť až k imobilite, zníženiu funkcie imunitného systému atď., preto je veľmi žiaduce u starších ľudí optimálny príjem stravy zachovať. Ukazuje sa tiež, že v prípade nízkej nutričnej hodnoty jedla a následného „vylepšenia“ zostáva efekt comfort foods bez zmeny.
Čo si z toho odniesť?
Tzv. comfort food so sebou často nesie známky nostalgie a príjemných spomienok na detstvo. U každého človeka sa môže typ aj nutričná hodnota tohto jedla líšiť, vo všetkých prípadoch je však nevyhnutné uvedomiť si, že sú v tomto procese zapojené emócie. Niektoré procesy, ktoré sa v tele typicky dejú po konzumácii comfort food, sú totiž spojené aj s mechanizmom porúch príjmu potravy, a najmä v prípadoch, keď jedlo využívate na tlmenie stresu pravidelne, je vhodné sa porozprávať s odborníkom.
Comfort food tiež nemusí vždy predstavovať len nutrične nevyvážené snacky plné nasýtených tukov, jednoduchých cukrov alebo soli – môže ísť aj o výživné jedlá plné dôležitých látok pre telo. Z toho dôvodu je potrebné vhodnosť a frekvenciu ich zaraďovania vždy posudzovať individuálne. Pokiaľ ste zvyknutí ich konzumovať na pravidelnej báze, vhod môžu prísť aj drobné úpravy pôvodných receptov.
