Ako najrizikovejšie obdobie pre vznik porúch príjmu potravy sa ukazuje dospievanie.
Mentálna anorexia má podľa štúdií najvyššiu mieru úmrtnosti zo všetkých psychiatrických ochorení.
Mentálnu bulímiu, na rozdiel od anorexie, nemusí vždy sprevádzať závažnejší úbytok telesnej hmotnosti.
Čo sú poruchy príjmu potravy?
Poruchy príjmu potravy (PPP) sú skupinou psychiatrických ochorení, ktoré sa vyznačujú narušením stravovacích, či inak s jedlom spojených, návykov. Dôsledkom nevhodného potravinového správania je potom významné poškodenie fyzických i psychosociálnych funkcií organizmu. Diagnostika tejto skupiny ochorení musí spĺňať pevne stanovené kritériá, ktoré sú uvedené v Diagnostickom a štatistickom manuále duševných porúch (DSM‑5).
Medzi poruchy príjmu potravy radíme mentálnu anorexiu, mentálnu bulímiu, psychogénne prejedanie, a skupinu inak nešpecifikovateľných porúch príjmu potravy, ktorá má vlastné diagnostické kritériá (napr. bigorexia). V dnešnom článku sa podrobnejšie zameriame na dvoch najznámejších zástupcov PPP – mentálnu anorexiu a bulímiu.
Mentálna anorexia
Hlavným cieľom osoby trpiacej mentálnou anorexiou (MA) je zámerné znižovanie hmotnosti, sprevádzané intenzívnym strachom z priberania. Samotná redukcia môže byť dosahovaná postupným vylučovaním určitých potravinových skupín, hladovaním, ale aj užívaním laxatív (preháňadiel), diuretík alebo zvracaním. Mentálna anorexia má zároveň vôbec najvyššiu mieru úmrtnosti zo všetkých psychiatrických ochorení.
Diagnostické kritériá MA
(skrátené, podrobnejšie informácie nájdete v tomto odbornom článku)
Telesná hmotnosť je udržiavaná najmenej 15 % pod predpokladanou úrovňou (podľa rastových grafov), alebo u dospelých BMI 17,5 a nižšie.
Zníženie hmotnosti si spôsobuje chorý sám.
Pretrváva strach z priberania a skreslená predstava o vlastnom tele.
Rozsiahla endokrinná porucha sa prejavuje u žien ako amenorea, u mužov ako strata sexuálneho záujmu a potencie.
Ak je začiatok ochorenia pred pubertou, pubertálne prejavy sú oneskorené alebo dokonca zastavené.
Osoby trpiace mentálnou anorexiou venujú výžive až patologickú pozornosť a v oblasti stravovania si často vytvárajú rôzne rituály, medzi ktoré môžu patriť napr. pitie veľkého objemu vody pred jedlom, krájanie jedla na malé kúsky alebo nadmerné žuvanie. Je pre nich tiež veľmi ťažké stravovať sa v prítomnosti ďalších osôb, čo často ovplyvňuje aj ich blízke okolie.
Mentálna bulímia
Pre mentálnu bulímiu (MB) sú typické opakované záchvaty prejedania. Veľmi dôležitú úlohu v celom procese hrá aj pocit straty kontroly nad jedlom, ktoré je nasledované nadmernou kontrolou telesnej hmotnosti – zvracaním, hladovaním, extrémnym cvičením a pod.
Diagnostické kritériá MB
(skrátené, podrobnejšie informácie nájdete v tomto odbornom článku)
Opakované epizódy prejedania (najmenej dvakrát týždenne po dobu 3 mesiacov).
Neustále zaoberanie sa jedlom a silná, neodolateľná túžba po jedle.
Snaha potlačiť „výkrmný“ účinok jedla jedným alebo viacerými spôsobmi.
Pocit veľkého objemu spojený s obavou z priberania.
Mentálnu bulímiu (na rozdiel od anorexie) nemusí sprevádzať závažnejší úbytok telesnej hmotnosti, čo z nej na druhej strane robí o to ťažšie identifikovateľný problém. Je tiež potrebné vylúčiť ďalšie ochorenia, ktoré by mohli viesť k zvracaniu po jedle.
Najviac rizikovým obdobím pre vznik PPP sa ukazuje byť dospievanie
Medzi odborníkmi v súčasnosti panuje zhoda, ktorá rozvoj PPP označuje ako proces ovplyvnený mnohými faktormi – biologických, psychologických, rodinných i socioekonomických. Ukazuje sa napríklad, že medzi veľmi rizikové vlastnosti pri rozvoji PPP patrí perfekcionizmus. Výrazne vyššia incidencia bola tiež všeobecne zaznamenaná u žien.
Obzvlášť rizikovým obdobím je dospievanie, keď na tele (najmä ženskom) dochádza k mnohým zmenám. Podľa štúdie z roku 2003 chcela polovica opýtaných dievčat zo základných škôl schudnúť už vo svojich 13 rokoch.
V terapii PPP je nevyhnutnosťou najmä komplexný prístup
Spôsob liečby porúch príjmu potravy sa prispôsobuje závažnosti stavu konkrétneho pacienta. Terapia tak môže prebiehať ambulantne (pravidelné kontroly v ambulancii), formou denného stacionára (pacient dochádza všetky pracovné dni), alebo formou hospitalizácie – či už na štandardnom špecializovanom oddelení, alebo na jednotke intenzívnej a metabolickej starostlivosti.
Terapiu by mal zaisťovať multidisciplinárny tím, ktorý je zložený z odborníkov špecializujúcich sa na rôzne oblasti daného ochorenia – psychiater, interný lekár, nutričný terapeut, psychológ/psychoterapeut, ergoterapeut a samozrejme zdravotná sestra. Problém však často nastáva už v prvom kroku, keď si pacient dostatočne neuvedomuje závažnosť ochorenia, alebo je ním už úplne ovládaný. Namiesto vyhľadania pomoci sa tak snaží choroba do poslednej chvíle skrývať, alebo pomoc odmieta.
Kam sa obrátiť?
V prípade, že máte dojem, že by sa mohli poruchy príjmu potravy týkať aj vás, neváhajte vyhľadať pomoc odborníkov, ktorý vám ako jediní dokážu efektívne pomôcť. Osloviť môžete svojho praktického lekára, alebo sa obráťte na psychológa/psychoterapeuta či nutričného terapeuta. Využiť môžete napríklad aj telefonické linky na webe IPčko, ktoré sa zameriavajú aj na tieto problémy.
Informácie a rady nájdete aj v tomto praktickom manuáli, ktorý vám pomôže poruchy príjmu potravy lepšie pochopiť. Pamätajte však, že tento materiál rozhodne nenahradí zodpovedajúcu liečbu – slúži skôr ako odrazový mostík v riešení problému.
Ak sa s poruchou príjmu potravy stretávate v úlohe rodiča, partnera/ky, či priateľa/ky, nesnažte sa prevziať nad chorými kontrolu alebo ich „liečiť” na vlastnú päsť. Aj dobre mienená rada totiž môže v takejto situácii napáchať viac škody ako úžitku. Namiesto toho sa snažte o vytvorenie bezpečného prostredia a podporte ich vo vyhľadaní odbornej pomoci. Snažte sa počúvať a nehodnotiť ich stravovacie návyky či vzhľad. Podrobnejšie informácie, ako osobám s PPP najlepšie pomôcť, sa dozviete v tomto článku.
Čo si z toho odniesť?
Poruchy príjmu potravy sú skupinou psychiatrických ochorení, ktoré sa vyznačujú narušením stravovacích návykov. Vôbec najznámejším zástupcom je bezpochyby mentálna anorexia, pre ktorú je charakteristické cielené znižovanie hmotnosti, obava z priberania a skreslená predstava o vlastnom tele. Anorexia by rozhodne nemala byť braná na ľahkú váhu, o čom svedčí aj fakt, že ide o psychiatrické ochorenie s vôbec najvyššou mierou úmrtnosti.
Mentálna bulímia je potom charakterizovaná opakovanými záchvatmi prejedania, ktoré sú v snahe o zachovanie štíhlosti kompenzované zvracaním, hladovaním či extrémnym cvičením. Na rozdiel od mentálnej anorexie tu nemusí byť prítomný výrazný úbytok hmotnosti.
V terapii PPP je dôležitá práca multidisciplinárneho tímu a najmä aj spolupráca samotného pacienta. Neváhajte preto vyhľadať odborníka – ak sa chcete niekomu zveriť a nájsť pomoc, nemáte sa za čo hanbiť. Urobiť prvý krok a mať chuť svoj problém riešiť, je totiž veľmi dôležité a odvážne.
