Asi každý z nás sa niekedy tak trochu prejedol a určite sme pri tom hneď nepremýšľali o tom, že okrem nepríjemného pocitu v žalúdku by nám to mohlo nejako výrazne uškodiť. Problém však nastáva, ak sa tieto záchvaty „žravosti“ stanú naším denným chlebom. V takom prípade ide o závažné psychické ochorenie, ktoré by sme rozhodne nemali brať na ľahkú váhu.
Čo sa v dnešnom článku dozvieme?
- Čo je to záchvatové prejedanie
- Aký je rozdiel medzi záchvatovým prejedaním a príležitostným prejedením
- Podľa čoho spoznáte, či sa ochorenie týka aj vás
- Ako sa záchvatové prejedanie lieči
Čo je záchvatové prejedanie a prečo je také nebezpečné?
Záchvatové prejedanie sa radí medzi poruchy príjmu potravy. Charakteristická je pre neho konzumácia veľkého množstva jedla v krátkom čase, aj keď vlastne vôbec nie sme hladní. Zároveň nie sme schopní kontrolovať, čo jeme alebo koľko toho jeme. Po tomto záchvate chorý spravidla cíti vinu a hanbí sa za svoje správanie aj za svoje telo. To sa väčšinou snaží kompenzovať pomocou rôznych diét a odopieraním stravy, čo mu na psychickej pohode príliš nepridá.
Záchvatové prejedanie je často spojené s negatívnymi emóciami, stresom, nespokojnosťou so sebou samým alebo celkovo so svojím životom. Tieto pocity sú potom kompenzované nárazovou konzumáciou veľkého množstva jedla, pri ktorom čiastočne a dočasne ustupujú.
Ako ale toto ochorenie odlíšiť od prostého občasného prejedenia?
Spoznáme ho podľa niekoľkých znakov:
- veľké množstvo skonzumovaného jedla v krátkom čase (≤ 2 hodiny)
- vyššia rýchlosť konzumácie, až hltanie
- aj keď už chorý necíti hlad a cíti sa plný, aj tak pokračuje v jedení
- nie je schopný prestať jesť a stráca kontrolu nad tým, čo je
- schováva si potraviny a tajne ich potom pojedá
- v prítomnosti ostatných ľudí je normálne alebo stravu naopak odmieta, keď je však sám, dochádza k záchvatu
- cíti stres a úzkosť, ktoré pri jedle čiastočne ustupujú
- nemôže dosiahnuť stav nasýtenia – bez ohľadu na množstvo skonzumovaného jedla sa plne nedostaví pocit odmeny a uspokojenia
- po záchvate má výčitky svedomia, je znechutený zo svojho správania a zo svojho tela
- návaly prejedania prichádzajú minimálne raz týždenne po dobu aspoň 3 mesiacov
Pri takomto záchvate „žravosti“ logicky prijmeme veľké množstvo energie, na základe ktorej sa jazýček váh energetickej bilancie nakloní na stranu vyššieho kalorického príjmu než výdaja. Až 50 % ľudí trpiacich touto chorobou je preto obéznych. S obezitou potom súvisia ďalšie zdravotné komplikácie, ako je cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, ochorenia kardiovaskulárneho systému, mŕtvica aj vznik niektorých nádorov (Mitchell, 2016).
Dlhodobé záchvatové prejedanie znižuje v mozgu schopnosť dosiahnutia pocitu odmeny a uspokojenia
Doktorka Moore s kolegami vo svojej štúdii sledovala 2 skupiny myší, pričom:
- testovanej skupine boli 2 dni v týždni podávané veľmi sladké potraviny a po zvyšok týždňa potom klasická strava
- kontrolnej skupine bola podávaná iba klasická strava
U testovanej skupiny sa po čase spontánne vyvinula potreba záchvatovej a nekontrolovateľnej konzumácie sladkých potravín spojenej s odmietaním klasickej stravy. Obom skupinám bol tiež podaný amfetamín, čo je stimulačná látka zvyšujúca v mozgu hladinu neuromediátorov, ako je noradrenalín, serotonín a dopamín. Práve dopamín je zodpovedný za nám dobre známy pocit odmeny a uspokojenia.
Testovaná skupina ale na rozdiel od kontrolnej skupiny na podanie amfetamínu vôbec nereagovala, to znamená, že u nej nedošlo k naplneniu pocitu odmeny. Ako je to možné?
Výskumníci zistili, že u testovanej skupiny došlo k poklesu hladiny dopamínu v mozgu, pri podaní amfetamínu sa ho uvoľnilo menšie množstvo a dopamínové receptory boli taktiež nefunkčné (Moore, 2019).
Procesy sprevádzajúce záchvatové prejedanie sa pravdepodobne podobajú tým pri drogovej závislosti
Dlhodobé záchvatové prejedanie vedie k zníženiu hladiny dopamínu, čo má za následok sťaženú schopnosť dosiahnutia odmeny a pocitu uspokojenia. Kvôli tomu je tak chorý človek nútený jesť viac a viac až dovtedy, keď už nie je schopný prijať ani sústo. Znížená schopnosť dosiahnutia pocitu uspokojenia, v tomto prípade nasýtenia, potom vedie k začarovanému kruhu ďalších a ďalších návalov „žravosti“, počas ktorých sú príjemné pocity intenzívnejšie (Moore, 2019).
Zaujímavé je, že veľmi podobné procesy môžeme pozorovať aj pri drogovej závislosti, pri ktorej podávanie drogy práve cez uvoľnenie dopamínu spôsobuje príjemné pocity, a užívatelia sú tak nútení k opakovanému užívaniu týchto látok (Everitt, 2016; Moore, 2018).
Liečba je zložitá a vyžaduje spoluprácu mnohých odborníkov
V súčasnosti stále ešte nie je stanovený jeden konkrétny spôsob liečby, ktorý by bol 100 % účinný. Postup sa teda môže líšiť v závislosti od okolností a potrieb chorého. Nevyhnutnou súčasťou terapie je však vždy spolupráca pacienta s psychiatrom (následne popr. aj psychológom), počas ktorej sa spoločne snažia rozpoznať spúšťač ochorenia, zlepšiť vnímanie samého seba a pokúsiť sa zabrániť ďalším záchvatom prejedania. Súčasťou liečby je často aj farmakoterapia (antidepresíva, antiobezitiká, antikonvulzíva).
K tomu sa väčšinou pridáva aj liečba nadváhy alebo obezity a s nimi spojených komplikácií. Dôležitá je tiež spolupráca nutričného terapeuta, ktorý spoločne s vyššie zmienenou terapiou pomôže nastaviť správne stravovacie návyky a ciele v oblasti výživy.
Čo si z toho odniesť?
Občasné prejedenie na rodinnej oslave, alebo pri vianočnom stromčeku je tak nejako prirodzené a sem tam sa prihodí každému. Pokiaľ sa ale jedlo stane náplasťou na zlú náladu a depresiu, pričom do seba nekontrolovane napcháme celý obsah chladničky, za čo sa potom nenávidíme, pravdepodobne by sme mali vyhľadať odbornú pomoc. Okrem psychickej stránky poškodzuje záchvatové prejedanie aj naše fyzické zdravie, a to v podobe veľmi často nastupujúcej obezity a všetkých komplikácií s ňou spojených.
Keďže ide o najčastejšiu formu porúch príjmu potravy, odhalenie mechanizmu jej pôsobenia bude mať nepochybne veľký vplyv na vyvinutie účinnej liečby a zlepšenie zdravia ľudí na celom svete. K tomu však bude ešte potrebný ďalší výskum, pretože väčšina doteraz vykonaných štúdií prebehla iba na myšiach, a u človeka sa tak môžu ich výsledky mierne líšiť.
Pozoruhodná je aj podobnosť tejto choroby s procesmi prebiehajúcimi v mozgu pri drogovej závislosti. To len potvrdzuje fakt, že ľudia trpiaci záchvatovým prejedaním rozhodne nemajú len slabú vôľu alebo na seba nechcú upútať pozornosť, ale naozaj ide o vážny problém, ktorý chorého doslova pohltí.
