- Princíp motivácie spočíva v udržiavaní psychickej rovnováhy.
- Cieľom motivácie je maximalizácia príjemného a minimalizácia nepríjemného.
- Pre športovcov je kľúčová vnútorná motivácia.
Motivácia je často spomínané slovo, ktoré pozná snáď úplne každý. Keď sa však naň pozrieme podrobnejšie, čo presne znamená? A kde konkrétne sídli?
Samotné slovo motivácia je odvodené z latinského slovesa „movere“, ktorého presný preklad znie „hýbať sa“. Motiváciou sú označované psychologické dôvody správania a ich subjektívne významy. Zároveň motivácia objasňuje pozorovanú rôznorodosť správania a to, prečo sa jednotliví ľudia orientujú na určité ciele. Jej miesto zrodu je veľmi zle identifikovateľné. Dá sa povedať, že úplne presne nevieme, kde motivácia vzniká a kam sa šíri ďalej. Ide o zložitý komplexný proces prebiehajúci v mozgu.
Čo nám hovorí teória sebadeterminácie a ako súvisí s motiváciou?
Teória sebadeterminácie ako z prvých nehovorí o organizme ako o pasívnom, ale naopak sa prikláňa k jeho vysvetleniu cez aktívne konanie voči okoliu. Teória sebadeterminácie tvrdí, že správanie je určené potrebami, ktoré človeka uspokojujú alebo môžu uspokojiť. Ľudské bytosti pôsobia na svoje vnútorné aj vonkajšie prostredie tak, aby bolo efektívne a utíšilo celý rad ich potrieb. Teória teda nehodnotí podnety z prostredia ako príčiny správania, ale ako možnosti či príležitosti, ktoré organizmus môže využiť pri udržiavaní vlastnej psychickej rovnováhy.
Teória sebadeterminácie predpokladá, že správanie jedincov môže byť vysvetlené na základe 3 typov motivácie: vnútorná motivácia, vonkajšia motivácia a amotivácia.
- Vnútorná motivácia (intrinsic motivation) je charakterizovaná ako tendencia vykonávať určitú aktivitu pre ňu samotnú, pre radosť a pre potešenie z tejto aktivity. Nie je zameraná inštrumentálne, ale ide o subjektívny záujem a nadšenie pre činnosť.
- V prípade vonkajšej motivácie (extrinsic motivation) jedinec robí konkrétnu aktivitu preto, aby dosiahol určitú odmenu alebo sa prípadne vyhol trestu. Ďalej sa vonkajšia motivácia delí na 4 druhy, ktoré sa líšia v miere autonómie konajúceho od najviac kontrolovateľného druhu po najmenej kontrolovateľný. Konkrétne ide o druhy vonkajšej motivácie: externá regulácia (external regulation), introjekcia (introjected), identifikácia (identified regulation) a integrovaná regulácia (integrated regulation).
- V stave amotivácie (amotivation) jedinec nemá dostatok motivácie pre danú aktivitu a je úplne bez zámeru konať. Nie je schopný začať danú aktivitu, a pokiaľ jedná, je to iba pasívnou formou.
A ako nám znalosť tejto motivačnej teórie pomôže v športe?
Podľa vysvetlenia vyššie je pre športujúceho jedinca kľúčové byť motivovaný vnútornou motiváciou. Pokiaľ jedinec zažíva práve tento druh, nepotrebuje ďalšie stimuly a odmeny z vonkajšieho prostredia – teší ho samotná vykonávaná činnosť/šport. V krajnom prípade sa aj môže stať, že vonkajšie odmeny (najmä materiálne: financie, medaily a pod.) budú pôsobiť kontraproduktívne a vnútornú motiváciu športovcov oslabia a výsledne potlačia záujem o danú aktivitu.
Autori sebadeterminačnej teórie Deci a Ryan (1975) uvádzajú, že ak sa odmeny budú dostávať spontánne a nečakane, vnútornú motiváciu udržia či posilnia. Keď sa ale odmeny stanú jedinými hnacími silami, vnútornú motiváciu výrazne oslabia. Podľa štúdie Harris & Harris (1984) sa miera motivácie športovcov môže posilniť aj v prípade, keď za svoje úsilie, investovaný čas a celkovú obeť, ktorú svojim konaním priniesli, budú verejne ocenení.
Na základe niekoľkých výsledkov štúdií (Charlton & Winsler 1998, Ryan, R. et al 1997, Pano & Marcola 2012) bolo zistené, že za rozvojom vnútornej motivácie v akomkoľvek športovom odvetví stojí predovšetkým túžba súperiť a prítomnosť pozitívnych zážitkov pri vykonávaní danej športovej aktivity. Tieto štúdie však narážajú aj na fakt, že najsilnejšími primárnymi motívmi pre človeka sú bohužiaľ tie negatívne. Pokiaľ jedinec zažíva veľmi silné negatívne emócie (poníženie, strach a pod.), až v tomto momente má absolútnu túžbu dostať sa na úplný vrchol.
Autori Deci & Ryan (1985) túto skutočnosť dovysvetľujú a tvrdia, že ľudia, ktorí začali vykonávať pohybovú aktivitu z dôvodu vonkajších negatívnych motívov po určitom čase začali vykazovať znaky výhradne vnútornej motivácie (aktivita ich sama začala baviť). Je totiž veľmi pravdepodobné, že títo ľudia ako prví museli počuť nelichotivé poznámky vztiahnuté napríklad k ich telu (negatívne motívy) a ak by sa tak nestalo, najskôr by nikdy nezačali vykonávať pohybovú aktivitu s následnými pozitívnymi zážitkami (napr. pochvala ich postavy). Tým sa dostávame na samotný začiatok – teda k spúšťaču ich motivácie – ktorý spadá do vonkajších negatívnych motívov.
- Ďalšie informácie a praktické odporúčania týkajúce sa športovej motivácie môžete nájsť v našom článku: Strata motivácie a nechuť k tréningu
Krátkodobé a dlhodobé vplyvy cvičenia
Pokiaľ sa u jedinca vyskytuje motivácia vnútorná, s najväčšou pravdepodobnosťou pri danej športovej aktivite vydrží veľkú časť svojho života. Aké výhody nám prinesie pravidelné cvičenie z krátkodobého a dlhodobého hľadiska?
Na psychickej úrovni človeka sa krátkodobé vplyvy pohybovej aktivity premietnu vo forme redukcie psychickej tenzie zapríčinenej stresom a v znížení hladiny úzkosti a depresie. Pohyb môže byť navyše nápomocný k vybitiu agresie, a to neškodným spôsobom. Do dlhodobých vplyvov radíme zvyšujúce sa sebavedomie, výkonnosť a pocit životnej spokojnosti. Z fyzického pohľadu sem určite patrí možnosť zmeny telesnej schémy a vylepšenia zdravotného stavu jedinca.
Zistite, ako ste na tom so športovou motiváciou vy!
Poďme si spoločne vyplniť túto škálu SMS‑6 a zistiť vlastný druh motivácie v športe! Teraz vám predložíme výroky týkajúce sa vašej účasti v športe. V uvedených výrokoch prosím vyznačte, do akej miery každý výrok zodpovedá tomu, prečo sa v súčasnej dobe venujete vášmu športu – pozri kópia dotazníka SMS‑6.
Z výsledku môžeme určiť druh športovej motivácie, ktorý u nás najviac prevláda. Ide o 6 druhov motivácie podľa sebadeterminačnej teórie (pozri vyššie): vnútorná motivácia (intrinsic motivation), integrácia (integrated regulation), identifikácia (identified regulation), introjekcia (introjected), externá regulácia (external regulation) a amotivácia (amotivation).
- Na určenie miery druhu vnútornej motivácie spočítame hodnoty položiek: 1, 6, 14, 18.
- Pre zistenie miery introjekcie spočítame hodnoty položiek: 7, 10, 16, 23.
- Pre mieru motivačného druhu integrácie spočítame hodnoty položiek: 2, 9, 13, 21.
- Na zistenie miery vonkajšej motivácie spočítame 4, 11, 19, 24 a na identifikáciu 3, 8, 15, 20.
- Na poslednú mieru druhu motivácie, a to amotivácie, prídeme tak, že spočítame hodnoty položiek: 5, 12, 17, 22.
Každá zo 6 hodnôt nám poskytne číslo a to, ktoré z nich bude najvyššie, nám s najväčšou pravdepodobnosťou odhalí vlastný druh športovej motivácie.
A… zaujímavosť na záver!
Vo svojej bakalárskej práci som sa zaoberala vonkajšou motiváciou (external motivation) v športe, konkrétne fitness, a osobnosťou človeka. Mojím výskumným cieľom sa okrem iného stalo hľadanie čo najviac druhov vonkajšej motivácie pri cvičení – ktoré najviac pomáhajú cvičencom v priestoroch posilňovní.
Výsledky výskumu odhalili 30 druhov vonkajšej motivácie. Išlo o tieto druhy:
- hudba,
- závody organizované fitness centrom,
- súťaže o ceny – fľaša, vstup zadarmo
- pozorovanie trénerom, revanie od trénera, pokojné trénerské povzbudzovanie, ujasnenie si cieľa s trénerom, záujem od trénera aj mimo oblasti cvičenia – súkromný život, aktívne zapojenie trénera – časť odcvičí so mnou, pochvala od trénera,
- ostatní cudzí ľudia vo fitness,
- sparing parťák, rodinný člen,
- hmotnosť,
- tréningový plán,
- vonkajší priestor fitness centra,
- rozdelená sála zvlášť pre ženy a mužov,
- osvetlenie v miestnosti, zrkadlá v miestnosti, farebná kombinácia cvičebných sál,
- kvalitné a rozmanité pomôcky, stroje v dobrom stave,
- fitness oblečenie,
- skupinové cvičenia organizované fitness centrom,
- suplementy – proteínové shaky, sacharidové koktaily, jedlo na bare,
- vernostné programy,
- aplikácia fitness centra,
- sympatická recepcia.
Celý výskum prebiehal na českej populácii (prevažne z kraja Hlavné mesto Praha) a bolo ukončené vo chvíli, keď získané dáta už neprinášali žiadne nové zistenia/určenia ďalšieho možného motivačného druhu. Výsledky výskumu radím medzi amatérske, no môžu poslúžiť pre laickú orientáciu v problematike vonkajšej motivácie a fitness.
Čo si z toho odniesť?
Motivácia je súhrn všetkých vnútorných dynamických síl, ktoré aktivizujú človeka, usmerňujú jeho správanie a prežívanie a majú za cieľ zmeniť jeho neuspokojivú situáciu alebo na druhú stranu dosiahnuť niečo pozitívne.
Som športovec a bojím sa, že stratím svoju vnútornú motiváciu vo vzťahu k športu? Ako tomu prípadne predísť? Snažme sa vyskytovať v čo najviac podporujúcom prostredí, ktoré je bohaté na pozitívne okamihy, a nešportujme primárne kvôli vonkajšej odmene (medaily, financie a pod.) A aké vplyvy na nás bude mať fyzická aktivita? Zlepší sa nám postava a zdravotný stav, zvýši sa nám sebavedomie, výkonnosť a pocit spokojnosti a v neposlednom rade sa nám zníži hladina úzkosti a depresie.
