Na úvod mám pre vás kratučký test:
Prinášal vám tréning vždy radosť a pocit sebaistoty, ale v poslednej dobe na vás má skôr opačný efekt?
Stáva sa vám, že sa k tréningu skrátka nemôžete rozkývať?
Cítite sa byť pod tlakom, že si musíte naplánovaný tréning za každú cenu odmakať, aj keď sa vám práve vôbec nechce?
Ste v poslednom čase často unavení a podráždení?
Ak ste na väčšinu položených otázok odpovedali „áno“, spozornite. Môžete byť totiž na ceste k (alebo dokonca už vo víre) syndrómu vyhorenia. Čo presne tento stav znamená, a že sa zďaleka nemusí spájať len s pracovným životom, sa dozviete v tomto článku.
Čo presne znamená syndróm vyhorenia?
Syndróm vyhorenia (burn‑out) je stav, ku ktorému dochádza v dôsledku chronického stresu. Ten postupne vedie k fyzickému aj emocionálnemu vyčerpaniu, ktorého prejavy môžu byť nasledovné:
pretrvávajúca únava
strata motivácie
nespavosť
úzkosť a pocity beznádeje
zhoršená schopnosť koncentrácie
podráždenie
telesné prejavy – bolesti na hrudníku hlavy, brucha, dýchavičnosť, mdloby atď.
sociálnej izolácie
pocity menejcennosti
Ohrození sú najmä ľudia podávajúci vysoké výkony a to nielen v pracovnom, ale takisto aj osobnom živote alebo vo fitness sfére. Niekomu možno napadne, že podobné pocity má predsa občas každý a toto vyhorenie časom „jednoducho prejde“. Aj v tom však tkvie zákernosť tohto stavu – rozvíja sa pomaly, ale hneď ako udrie naplno, daného jedinca úplne ochromí.
Ako môžete dôjsť k vyhoreniu v rámci cvičenia?
Rovnako ako v pracovnom prostredí, aj vo fitness svete platia pre rozvoj syndrómu vyhorenia podobné podmienky. Vysoká výkonnosť, nereálne očakávania, kladenie si príliš veľkých nárokov, porovnávanie sa s ostatnými, málo odpočinku... a problém je na svete.
5 znakov sprevádzajúcich „fitness burn‑out“
1. Nechuť k cvičeniu, strata motivácie a odkladanie tréningov
Je jasné, že každý deň nie je ideálny a občas sa vám môže zdať, že tréning dnes vlastne nestál za nič. Ak však tento pocit trvá dlhšie, opakovane nemôžete na svojich tréningoch nájsť vôbec nič pozitívne a stále častejšie si kladiete otázku, či má vôbec zmysel v tomto „zbytočnom“ snažení pokračovať, niečo je zrejme zle. Ruka v ruke s takýmto nastavením mysli väčšinou prichádza strata motivácie, výkonu a môže dôjsť až k vynechávaniu alebo úplnému bojkotu tréningov, keď je nechuť k cvičeniu taká silná, že ju skrátka nemôžete prekonať.
Čo s tým?
Na dosiahnutie výsledkov je nevyhnutná sústavnosť a pravidelnosť tréningov, o tom niet pochýb. Ak vo vás však myšlienka na zajtrajší tréning nevzbudzuje radosť, ale skôr úzkosť a nechuť, nie je vhodným riešením sa doň opakovane nútiť a postupne si ho viac a viac znechucovať. Skúste preto iný druh pohybu – zabehajte si, zaplávajte, vyzvite kamaráta na match v tenise alebo sa bežte proste len prejsť. Keď totiž prestanete tlačiť na pílu, vypadnete zo svojej zabehnutej rutiny a znovu objavíte radosť z pohybu, vedzte, že vám váš „klasický“ tréning začne čoskoro chýbať.
2. Ste neustále vyčerpaní
Slabosť v nohách po cvičení nemusí byť vždy na škodu – pre niekoho je taký pocit dokonca vyhľadávaným znakom toho, že do tréningu dal naozaj všetko. Dlhodobé vyčerpanie, ktoré s vyhorením úzko súvisí, vám však žiadne pozitíva neprinesie. K fyzickej únave, ťažkým končatinám a spomalenému pohybu sa následne často pripoja aj psychická únava, s ktorou súvisia stavy uvedené v bode č. 1 – strata motivácie, vynechávanie tréningov a nechuť k cvičeniu. Stručne povedané, väčšina vašich myšlienok jednoducho patrí čerstvo ustlanej a voňavej posteli, nie tréningovému plánu.
Čo s tým?
Odpočívajte. A akokoľvek môže táto rada znieť jednoducho, z vlastnej skúsenosti viem, že pre niektorých jedincov môže byť „rest day“ niečím úplne nepredstaviteľným. Kvalitný odpočinok (a strava!) Idú však s tréningom ruka v ruke a jeden bez druhého nemôžu existovať. Či už vám teda ide o zvýšenie sily, rýchlosti, výkonnosti alebo rast svalov, ťažko ich dosiahnete bez dostatočnej regenerácie.
Silový tréning je navyše pre našu nervovú sústavu náročný sám o sebe – ako sa ostatne môžete dočítať v našom ďalšom článku.
3. Tréning vás nenabíja, ale vysáva
Iste poznáte ten pocit, keď odchádzate z tréningu a hoci ste na ňom nechali veľa energie, máte dojem, že by ste si po ceste domov pokojne ešte strihli maratón. Alebo idete do fitka/na ihrisko mrzutí a s hlavou plnou problémov, ktoré sa po cvičení ako zázrakom vyparia. Za tieto stavy sú zodpovedné endorfíny – tzv. hormóny šťastia, ktoré sa uvoľňujú počas intenzívneho cvičenia. Ak sa však po tréningu už nejaký čas cítite znateľne horšie ako pred ním, spozornite. Môžete byť totiž na ceste k pretrénovaniu a „burn‑outu“.
Čo s tým?
Zabudnite na myšlienku, že príjemné pocity po tréningu sa nedostavujú z dôvodu jeho nízkej intenzity – ba práve naopak. Práve teraz je ten najvyšší čas zvoľniť a zhodnotiť, či máte vo svojom pláne vyhradený dostatočný čas na odpočinok. Ak nie – neváhajte ho zaradiť. A nemusíte sa báť, odpočinok neznamená len kvasenie na gauči a tupé pozeranie na televíziu. Vyrazte do múzea, parku, prírodnej rezervácie či na piknik, naložte sa do vírivky alebo sa bežte s priateľmi len tak vyblázniť do bazéna ako „za mlada“.
- Ani cvičiť nemožno neobmedzene! Čo vám hrozí, ak to budete na tréningoch preháňať, sa dozviete v našom článku
4. Ste podráždení a náladoví
Nie je nič zvláštne, že ak ste sa práve niektorý deň zle vyspali a alebo sa vám nedarí na tréningu, ste podráždení a doslova každá maličkosť vás vyvedie z miery. A teraz si predstavte, že v rámci vyhorenia trpíte takýmto stavom celé týždne (aj mesiace). Zmeny vášho správania skôr alebo neskôr zaznamená aj vaše okolie a v tejto chvíli prichádzajú na rad dve možnosti – budú vám chcieť pomôcť, alebo sa vás naopak začnú strániť. Tak či onak, ani jedna možnosť vám zrejme na nálade nepridá a môže ďalej prehĺbiť pocity menejcennosti a osamelosti.
Čo s tým?
V prípade tohto bodu už prechádzajú dôsledky vyhorenia z telocvične do vášho sociálneho a osobného života – je preto potrebné riešiť ho komplexne. Zamerajte sa na to, čím môžu byť vaše pocity zapríčinené a popr. sa nebojte vyhľadať odbornú pomoc psychoterapeuta. Hoci sa dodnes veľa ľudí týchto služieb z nejakého dôvodu stráni, starostlivosť o duševné zdravie vám pomôže vyriešiť nielen existujúce problémy, ale takisto predchádzať aj tým budúcim.
O výhodách psychoterapie a prečo sa nebáť vyhľadať pomoc, sa dočítate v našom ďalšom článku
5. Cítite sa byť neustále pod tlakom
Nikomu nie je príjemné pracovať pod tlakom. Burn‑out vás ale k výkonu núti tým viac, čím viac túžite po poriadnom oddychu a aspoň chvíľkovom vypnutí hlavy. Vtieravé myšlienky na to, že sa asi dostatočne nesnažíte a preto nie ste dosť dobrí, vám môžu časom sprotiviť cvičenia aj vzťahy (viď bod č. 1 a 4).
Čo s tým?
Ak je vám dobre známy vnútorný hlas opakujúci: „Dnes musíš tie nohy a prsia odmakať, aj keby bol koniec sveta!“, snažte sa ho vo svojej hlave potlačiť. Nemusíte totiž vôbec nič. Ak sa vám nechce do gymu, ale predsa len nechcete tvrdnúť doma, nájdite si inú aktivitu, ktorá vám v danej chvíli prinesie radosť a nenechajte si pohyb kaziť neustálym nutkaním sa do bezpodmienečných výkonov.
Pripomeňte si tiež, že vaša výkonnosť neklesá kvôli tomu, že nerobíte dosť – robíte toho až príliš a zanedbávate odpočinok. Aj ten je pre optimálny výkon nevyhnutný. A ak sa vám tento problém nedarí prehryznúť, aj v tomto prípade pomôže psychoterapia.
Čo si z toho odniesť?
Syndróm vyhorenia je závažný stav vznikajúci v dôsledku dlhodobého stresu – či už v pracovnej, osobnej alebo fitness sfére. Ohrození sú najmä ľudia podávajúci vysoké výkony, kladúci si veľké nároky a (možno aj nevedomky) zanedbávajúci odpočinok. V oblasti cvičenia sa tento stav prejavuje najmä stratou motivácie a nechuťou k tréningu, vyčerpaním, podráždenosťou alebo pocitom neustáleho nátlaku.
Ak sa tieto ťažkosti týkajú aj vás, skúste sa na pár dní zabaviť iným typom pohybu a dať si pauzu od svojej bežnej tréningovej rutiny, zaraďte viac oddychu a nebojte sa vyhľadať ani odbornú pomoc v podobe psychoterapie.
