- Hypnóza je popisovaná ako pozmenený stav vedomia.
- Jej hĺbka je daná genetickými faktormi a tréningom.
- Hypnotický stav so sebou môže niesť pozitívne účinky pri liečbe zdravotných ťažkostí človeka.
Čo to vlastne hypnóza je a odkiaľ sa vzala?
Hypnóza, tiež označovaná ako hypnotický stav, je popisovaná ako zvláštny psychický stav charakteristický zmeneným stavom vedomia, ktorý je veľmi odlišný od toho normálneho bdelého. Pozornosť zhypnotizovanej osoby je podmanená hypnotizérovým sugesciám, ktoré dovoľujú klientovi prežívať zmeny vnímania, myslenia, emócií a správania, ako keby sa diali naozaj.
Už starovekí Egypťania využívali hypnózu na liečenie. Navodzovali ju držaním lesklého kovového disku pred očami chorého (dnes známe ako fixačná technika). Ďalej aj starovekí Gréci používali hypnózu za účelom uzdravenia pacientovej mysle a na kontakt s bohmi. Pojem hypnózy zaviedol v roku 1843 anglický očný lekár J. Braid podľa gréckeho boha spánku Hypna. Posledná významná vlna záujmu o terapeutické využitie hypnózy sa objavila po svetových vojnách, keď sa hypnotické metódy osvedčili predovšetkým v liečbe posttraumatického stresu. V roku 1955 bola hypnoterapia Britskou lekárskou asociáciou uznaná za právoplatnú lekársku metódu.
Na akom princípe hypnóza funguje?
1. Sugescia
Sugesciu možno chápať ako „nahováranie“ nejakého obsahu tým spôsobom, že im dotyčný klient úprimne uverí a následne sa podľa nich aj zachová – je od neho vyžadovaný určitý úkon bez akéhokoľvek racionálneho uvažovania. Sugescie musia byť od hypnotizéra podávané zrozumiteľne, zreteľne a pozitívne. Môžu byť formulované priamo či symbolicky (cez fantazijné predstavy).
Ich cieľom sa najčastejšie stáva: uvoľnenie dotyčného, vyvolanie pocitu pokoja a bezpečia, vytvorenie nadhľadu a získanie odstupu od problémov, odstránenie negatívnych myšlienok a nežiaducich vlastností a posilnenie vlastností chcených. Vytvorenie sugescií vychádza z prvotných informácií o pacientovi. Hypnoterapeut najprv ozrejmí, čo sa bude diať, potom upozorní na to, že sa to začína diať a nakoniec, že už sa to deje. Základnú sugesciu terapeut stále opakuje, obmieňa, rozvíja a nakoniec sa k nej zase vracia.
2. Hypnabilita
Hypnabilita je, jednoducho povedané, schopnosť ponoriť sa do hypnózy. Ide o vlastnosť, ktorá môže byť meraná a zisťovaná určitými škálami. Hĺbka hypnózy, do ktorej sa jedinec môže dostať, je označovaná ako „základná hypnabilita“ a je od prírody danou vlastnosťou človeka. Je to veľmi stabilný a samostatný rys dospelej osobnosti, ktorý významne súvisí so sugestibilitou (vnímavosťou pre sugesciu). Navodená hĺbka hypnózy sa posudzuje rozsahom vykonaných sugescií a stupňom zmeny subjektívneho stavu. Existuje trojstupňová škála, podľa ktorej delíme hypnózu na:
- ľahká: tu je typické zatvorenie očných viečok s následným stavom relaxácie a ospalosti. Ďalej sa spomaľujú duševné pochody a znižuje sa samovoľné konanie jedinca. V ľahkej hypnóze je klient ponorený sám do seba, ale aj napriek tomu je schopný stále si uvedomovať svoje okolie.
- stredná: na tejto úrovni už klient nemôže odporovať motorickým sugesciám. Senzorické sugescie nadobúdajú na automatickosti a realistickosti a dochádza k možnosti navodenia pocitov tepla a chladu. Ďalej pacient môže zažívať halucinácie a v niektorých prípadoch aj nevnímavosť ľahších bolestivých podnetov.
- hlboká: ideálny stav na navodenie väčšiny hypnotických javov. Ide o ovplyvnenie motoriky, nemožnosti odporovať sugesciám, anestézie či analgézie, vekovej regresie a živej halucinácie. Sugesciu klient vníma reálne a má za následok zmenu vnímania, emócií a myslenia. Tu je možné ovplyvniť aj vegetatívne reakcie.
Ako si predstaviť hypnoterapiu?
Hypnoterapia spočíva v tom, že prostredníctvom navodenia hypnózy a jej pridružených efektov dochádza k odstraňovaniu, utlmovaniu príznakov najrôznejších prejavov ochorenia a následnému zlepšovaniu jedincovho zdravotného stavu. Tu je však dôležité dodať, že táto metóda sama o sebe nie je a nikdy nebude všemocným liekom, a preto je vždy vhodné kombinovať ju s terapiou v závislosti od konkrétneho prípadu!
Hypnotizácia, ktorá je podstatou hypnoterapie, je špecifický „uspávací“ proces, ktorý je riadený hypnotizérom, ktorého inštrukcie sú aktívne prijímané zo strán klienta. Hypnotizér jedinca uvedie do takzvaného hypnotického stavu. Niektorí hypnotizéri navodzujú tento stav napríklad tým, že hypnotizovanému vsugerujú telesnú relaxáciu pomocou fixačného bodu, ale súčasne mu zadávajú sugesciu nesmiernej aktivity a bdelosti psychiky. Iní hypnotizéri naopak stvárňujú sugescie do podoby fantazijných zážitkov (napríklad sugerovanie plavby na lodi po mori s popisom rôznych farbistých a živých detailov).
Ak hypnotizér zistí, že na niektoré opakované sugescie hypnotizovaný nereaguje, jednoducho ich zmení – nahradí ich inými, ktoré majú rovnaký cieľ. Spoľahlivým signálom úspešného navodenia hypnotického stavu môže byť zatvorenie viečok (aj keď to nie je podmienkou) s pocitom nastupujúcej únavy, malátnosti a ochabnutosti klienta, a to presne v súlade so znením sugescií. Všetko to, čo hypnotizér jedincovi vsugeroval, sa potom premietne v jeho hodnotení reality a on je tak v pozmenenom stave vedomia = hypnotickom stave. Vnímanie hypnotizovaného je tu obmedzené, no aj napriek tomu zostáva s hypnotizérom v úzkom kontakte. Počuje ho, môže sa s ním rozprávať, odpovedať na jeho otázky, nasledovať jeho sugescie, no nestráca nad sebou úplnú kontrolu, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Po úspešnom vykonaní hypnotizér opäť vracia klienta do bdelého stavu s možnou čiastočnou či úplnou amnéziou.
A ako ju sám využiť v každodennom živote?
Hypnózu je možné vykonávať aj bez prítomnosti kvalifikovaného hypnotizéra. Niektoré jej princípy je možné preniesť do každodennej praxe, čím možno využiť jej plný potenciál na skvalitnenie mentálneho či fyzického zdravia. Ide o tieto 2 možné techniky:
- Autohypnóza: de o techniku, pri ktorej si pacient môže zadávať terapeutické sugescie a obnovovať ich účinnosť sám. Zameriava svoje predstavy špecifickým smerom na základe svojich osobných preferencií. Keď to uvedieme na príklade, človeku, ktorý sa cíti napäto, môže pomôcť natrénovaná formulka „cítim sa uvoľnene“ – po jej vymodelovaní by mala nasledovať úľava.
- Autostimulačný manéver: vykonanie tejto techniky nie je možné bez predošlej návštevy kvalifikovaného hypnotizéra. Terapeut navodí klientovi stav hypnózy a následne vsugeruje autostimulačný manéver – kedykoľvek bude jedinec potrebovať, môže použiť tento manéver sám na vyvolanie žiaduceho účinku. Autostimulačný manéver môže mať podobu fyzickej akcie alebo predstavy. Fyzickou akciou myslíme napríklad stlačenie ruky v päsť alebo ohnutie prsta v topánke. Princíp predstavy funguje naopak tak, že si jedinec vyberie „talizman“, ktorý znázorňuje spomínanú sugesciu, predovšetkým jej účinok. Potom sa stačí dotknúť daného špecifického predmetu a reakcia bude vyvolaná „automaticky“ vďaka opätovnému zapáleniu už skôr prepojených neurónových sietí.
Hypnóza a jej vplyv na duševné zdravie
V aktuálnej dobe vnímame duševné zdravie ako stav existencie, ktorý zahŕňa biologické, psychologické i sociálne faktory, a predovšetkým subjektívne „pocit zdravia“. Tieto faktory nepopierateľne prispievajú k duševnému stavu jednotlivca a jeho schopnosti fungovať v súlade s okolitým prostredím. Svetová zdravotná organizácia WHO popisuje 3 hlavné zložky duševného zdravia, ktorými sú:
- emočné: ide o záujem o život a spokojnosť v ňom. Podstatný atribút je tu šťastie.
- psychická pohoda: hovoríme o prijímaní vlastnej osoby a zároveň aj zvládaní povinností každodenného života, spokojnosť s vlastným životom a dobré vzťahy s ostatnými.
- sociálna pohoda: myslíme tým pozitívne fungovanie osoby. Jedinec určitým spôsobom prispieva do spoločnosti a cíti sa byť jej súčasťou.
V aktuálnej dobe je hypnóza hojne využívaná pri liečbe depresívnych príznakov, úzkostí, kožných ochorení a traumy. V týchto prípadoch boli preukázané priaznivé účinky, dôsledkom čoho je považovaná za efektívnu nefarmakologickú alternatívu liečby. Pri správnom vykonaní so sebou táto technika neprináša žiadne vedľajšie negatívne účinky na rozdiel od liečiv, ktoré môžu byť obmedzujúce napríklad v znášanlivosti.
Čo si z toho odniesť?
Hypnóza alebo hypnotický stav je psychický stav, keď jedinec prežíva zmenu vedomia. Jeho pozornosť je zameraná na hypnotizérove sugescie, ktoré umožňujú klientovi prežívať odlišnosti vo vnímaní, myslení a emócií vzhľadom na bdelý stav.
Táto nefarmakologická metóda je v dnešnej dobe často používaná pri liečbe depresií, úzkostí, traumy a kožných ochorení vďaka jej pozitívnym účinkom. Je dôležité nevnímať ju ako všemocnú liečebnú metódu, ale ako doplnkovú techniku pri odstraňovaní osobných problémov.
