- Hliníkové soli v antiperspirantoch účinne zabraňujú poteniu.
- Niektoré vedecké pozorovania tvrdia, že ich používanie je spojené so zdravotnými problémami.
- Do súčasnosti nie je jasné, či hlinité soli v antiperspirantoch skutočne predstavujú zdravotné riziko.
Už viac ako 20 rokov sa rieši problematika hliníkových solí v antiperspirantoch. Ich pravidelné používanie sa dáva do súvislosti so zvýšeným rizikom rakoviny pŕs alebo s Alzheimerovou chorobou. Ani dve dekády výskumu však nepriniesli presvedčivé dôkazy o tom, že by antiperspiranty na báze hliníka vyššie spomínané zdravotné problémy skutočne spôsobovali alebo zvyšovali riziko ich vzniku. Observačné štúdie však ukazujú, že mať sa na pozore nie je na škodu.
Dezodorant vs. antiperspirant alebo Hliníkové soli nevoňajú
Pojmy „dezodorant", resp. „antiperspirant“ sa často používajú nesprávne alebo sa dokonca zamieňajú. Synonymá to však nie sú. Pre správnosť teda stručné vysvetlenie:
- DEZODORANT je kozmetický prípravok, ktorého hlavným cieľom je prekrytie pachu pomocou iných aromatických zložiek syntetického či prírodného pôvodu. Dezodorant sám o sebe neovplyvňuje proces potenia.
- ANTIPERSPIRANT je kozmetický prípravok, ktorého hlavným cieľom je zabránenie, resp. zníženie miery potenia.
A sú to práve antiperspiranty, ktorých zloženie je spojené s toľkokrát spomínaným hliníkom. V skutočnosti by sme kovový hliník v spreji hľadali márne, presnejšie ide totiž o hliníkové soli, ktoré, zjednodušene povedané, interagujú s proteínmi na povrchu pokožky a „upchávajú póry“, čím zabraňujú poteniu. Samy o sebe nemajú aromatickú vôňu, v dezodorante preto nutne byť nemusia.
Menovite ide o najčastejšie o aluminium chlorohydrát, prípadne o aluminium sesquichlorohydrát alebo aluminium kapryloyl glycín . Ak sa chcete hliníku v antiperspirantoch vyhnúť, hľadajte v zložení práve tieto látky.
Ako antiperspiranty zabraňujú poteniu?
Hliníkové zlúčeniny v antiperspirantoch v dôsledku svojej špecifickej štruktúry fyzikálne „upchávajú“ póry, čím zabraňujú poteniu. Predpokladá sa, že akonáhle sa aerosól dostane do kontaktu s kožou s charakteristickým pH, vzniká nerozpustný „gél“, ktorý mechanicky zabraňuje poteniu.
Existujú obavy, že tieto zlúčeniny môžu byť vstrebávané do systémového obehu, zvyšovať hladinu hliníka v organizme, a tým prinášať zdravotné riziká. Odborníci sa však zhodujú v tom, že vstrebateľnosť týchto solí kožou je mizivá.
Rakovina prsníka a Alzheimerova choroba: sú obavy na mieste?
Hliníkové soli v antiperspirantoch bývajú najčastejšie spájané so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka a Alzheimerovej choroby. Obe hypotézy vychádzajú z pozorovania, že u pacientov boli zistené vyššie koncentrácie hliníka v mozgu, resp. v tkanive prsníka.
V prieskume z roku 2017 odborníci k vzťahu medzi hliníkovými soľami a Alzheimerovou chorobou o. i. uvádzajú:
- V mozgoch pacientov s Alzheimerovou chorobou je možné detekovať zvýšené koncentrácie hliníka. Nie je však jasné, či je príčinou zmeny hliník, alebo či dochádza k sekundárnej, nezávislej zmene v dôsledku Alzheimerovej patológie.
- Epidemiologické štúdie poskytujú iba veľmi neisté náznaky súvislosti medzi expozíciou hliníka a Alzheimerovou chorobou.
Vyjadrujú sa aj k vzťahu medzi hliníkovými zlúčeninami a rakovinou prsníka. Niektoré štúdie skutočne dospievajú k záveru, že v rôznych častiach pŕs postihnutých nádorovým bujnením sú pozorované zvýšené koncentrácie hliníka. Odborníci sa však domnievajú, že vyššia koncentrácia hliníka a ďalších minerálov je typická pre nádorové tkanivá, pričom túto skutočnosť považujú za dôsledok, nie príčinu vzniku nádorového tkaniva.
Dôkazy o priamej súvislosti chýbajú
Obavy zo zdravotných rizík spravidla vychádzajú z observačných štúdií. Tie však nevysvetľujú príčinný vzťah medzi hliníkovými soľami a spomínanými chorobami, samy o sebe tak nehovoria veľa.
Niektorí odborníci hovoria aj o reverznej kauzalite. Je napríklad známe, že nádorové tkanivo v sebe akumuluje vyššiu koncentráciu niektorých kovov. Vyššia koncentrácia hliníka nameraná v tkanive tak nemusí byť príčinou nádorového ochorenia, ale možno iba jeho dôsledkom.
Experimentálna štúdia z roku 2020 zdravotné riziká nepotvrdzuje
V roku 2020 bola publikovaná štúdia, ktorá sa zaoberala tým, ako používanie antiperspirantov na báze hlinitých solí ovplyvňuje hladinu hliníka v organizme. Pripomenieme, že za prirodzenú koncentráciu hliníka v krvnej plazme považujú odborníci hodnoty 1 – 3 μg/l, ako riziková je hodnotená koncentrácia vyššia ako 10 μg/l.
Celkom 21 osôb, ktoré pravidelne nepoužívali antiperspiranty, počas 2 týždňov používalo každý deň antiperspirant obsahujúci hliníkové soli. Za dva týždne spotrebovali v priemere 10 g antiperspirantu na osobu. Pred začiatkom experimentu bola priemerná koncentrácia hliníka v krvnej plazme 1,46 μg/l, po 14 dňoch bolo zmeraných 1,50 μg/l. S prihliadnutím na smerodajnú odchýlku teda prakticky žiadny rozdiel.
Na základe týchto i ďalších výsledkov sa vedci domnievajú, že zdravotné riziká antiperspirantov na báze hliníkových solí nie sú do súčasnej doby preukázané. Stále je však dôležité pripomenúť, že ide o štúdiu s nízkym počtom účastníkov s dĺžkou trvania 14 dní. Robustnejšie štúdie podobného charakteru by mali priniesť presvedčivejšie výsledky.
Absorpcia hliníkových solí je minimálna, holenie podpazušia neprekáža
Za vysvetlením môže stáť aj skutočnosť, že reálny obsah hlinitých solí je v praxi podstatne nižší v porovnaní s limitmi európskej legislatívy. Tá dovoľuje maximálne 5 % čistého hliníka vo výrobku, skutočné výrobky na stredoeurópskom trhu majú v priemere 0,5 – 2 % obsah hliníka.
Samotná vstrebateľnosť hliníkových solí je navyše veľmi nízka, skoro až zanedbateľná. Väčšina štúdií dochádza k číslu blízkemu jednej stotine %, v jednej in vitro štúdii používajúcej ako model poškodené bunky kože bola zistená vstrebateľnosť 0,06 %. Odborníci sa domnievajú, že hliníkové zlúčeniny sa do organizmu môžu dostávať cez potné žľazy či chlpové folikuly (obrázok je prevzatý z publikácie Sanajou S. et al., 2021).
Niektoré štúdie tiež diskutujú o súčasnom holení podpazušia a používaní antiperspirantov ako o rizikovom faktore vyššie spomínaných zdravotných problémov. Pri holení totiž dochádza k poškodeniu kožných buniek, čo teoreticky môže uľahčovať vstrebávanie hliníka do organizmu. Podľa American Cancer Society však neexistujú dôkazy o tom, že by súčasné používanie antiperspirantov a holenie podpazušia viedlo k zvýšeniu rizika rakoviny prsníka.
Čo si z toho odniesť?
Antiperspiranty obsahujúce hliníkové soli sú už viac ako 20 rokov študované z hľadiska vstrebateľnosti do organizmu alebo z pohľadu zdravotných rizík. Hoci tie do súčasnosti nie sú spoľahlivo vyvrátené, stále neexistujú presvedčivé dôkazy, ktoré by škodlivosť antiperspirantov preukázali.
Najčastejšie sa spomína súvislosť s rozvojom Alzheimerovej choroby a s rakovinou prsníka. V oboch prípadoch sa zistilo, že v mozgovom, resp. prsnom tkanive sa v prípade spomínaných chorôb nachádza viac hliníka oproti zdravému tkanivu. Ani v jednom prípade však nie je dokázané, že zvýšená koncentrácia hliníka je príčinou vzniku Alzheimerovej choroby, resp. nádorového ochorenia prsného tkaniva.