Dopamín je jedným z najdôležitejších neuroprenášačov v ľudskom mozgu.
Jeho prirodzená tvorba je nevyhnutná na motiváciu k výkonom.
Hladinu dopamínu je možné prirodzene zvýšiť pohybom, pobytom na slnku či relaxačnými technikami.
Dopamín patrí medzi najdôležitejšie prenášače nervových vzruchov (neurotransmitery) v ľudskom tele. Odhaduje sa, že dopamín tvorí až 80 % zo všetkých katecholamínov, ktoré sa v mozgu vyskytujú. Ako dopamín prirodzene vzniká, ako môžeme jeho prirodzenú tvorbu narušiť a čo sa v tele deje, pokiaľ je dopamínu nedostatok alebo naopak prebytok?
Dopamín sa tvorí v mozgu z aminokyselín
Dopamín bol objavený v živočíšnych tkanivách v 50. rokoch 20. storočia. V ľudskom mozgu prirodzene vzniká z molekuly známej ako L‑DOPA (niekedy aj ako levodopa), ktorá sa tvorí z aminokyselín L‑tyrozínu, resp. L‑fenylalanínu prijímaných v strave.
Pre vlastnú tvorbu dopamínu je nevyhnutný príjem fenylalanínu a tyrozínu, čo sú dve aminokyseliny prirodzene sa vyskytujúce v bielkovinách. Hoci existujú štúdie, ktoré pozorujú zníženú tvorbu dopamínu pri nedostatku týchto aminokyselín, v praxi je to skôr nepravdepodobné, pretože bežný denný príjem týchto aminokyselín zo stravy ďaleko prevyšuje ich potrebu na tvorbu dopamínu.
Dopamín je silne spojený s motiváciou a so systémom odmien. Dá sa povedať, že nebyť uvoľňovania dopamínu, bolo by podstatne zložitejšie prejaviť úsilie k určitej činnosti a dlhodobo na sebe pracovať a zlepšovať sa.
Čo znamená, keď telo produkuje dopamín?
Dopamín je považovaný za neuroprenášač, ktorý spája určitú činnosť so systémom odmien. Odborníci sa domnievajú, že dopamín sám o sebe nespôsobuje pocity šťastia či eufórie, za to sú zodpovedné skôr neuroprenášače či hormóny ako serotonín, oxytocín alebo endorfíny.
V skutočnosti však dopamín s odmenou spojený máme, čo v budúcnosti môže znamenať, že sa danej činnosti budeme venovať s vidinou opätovnej odmeny. Práve tieto procesy sú základom „dopamínových cyklov“, ktoré prepájajú úsilie, odmenu a následnú túžbu po opätovnej odmene.
Akú úlohu zohráva dopamín v láske a vo vzťahoch? Prečítajte si náš ďalší článok Čo sa deje s telom, keď sa zamilujete?
Môže na dopamíne vzniknúť závislosť?
Dopamínové cykly veľmi úzko súvisia so závislosťami. Pokiaľ nás určitá činnosť robí šťastnými, snažíme sa ju pravidelne opakovať, aby sme si pocit šťastia pripomenuli. V skutočnosti však nevzniká závislosť na dopamíne ako takom, ale na činnosti či látke, ktorá uvoľnenie dopamínu spôsobuje. Hoci teda dopamín zohráva pri rozvoji závislosti nezanedbateľnú úlohu, vždy je potrebné v prvom rade odhaliť samotnú príčinu. Napríklad za večerným obžerstvom môže stáť príliš dlhé časové oneskorenie od posledného jedla a pod.
Je závislosť na cukre a sladkostiach skutočná? Všetko vysvetľujeme v našom ďalšom článku Môže byť závislosť na jedle a cukre rovnaká ako na drogách?
Čo sa stane, keď je v tele príliš veľa alebo príliš málo dopamínu?
Vlastná produkcia dopamínu sa naprieč populáciou líši a v extrémnych prípadoch môže stáť za niektorými závažnými neurologickými poruchami. Zamedzenie tvorby dopamínu vplyvom zániku neurónov tvoriacich dopamín v oblasti substantia nigra je príčinou Parkinsonovej choroby, ktorej priebeh sa do súčasnej doby zmierňuje užívaním L‑DOPA, ktorá na rozdiel od dopamínu prechádza cez hematoencefalickú bariéru. Naopak prebytok dopamínu býva spájaný so schizofréniou.
U zdravých ľudí je nadmerné uvoľňovanie dopamínu spájané so závislosťami. Napríklad následkom konzumácie alkoholu či príjmu nikotínu dochádza k podstatnému zvýšeniu hladiny dopamínu, ktoré je nasledované poklesom v jeho hladine pri abstinencii. Niektoré drogy ako napríklad kokaín dokonca zabraňujú odstraňovaniu dopamínu zo synapsie, čím dochádza k jeho hromadeniu a amplifikácii jeho účinkov.
Problematické je následné zníženie hladiny dopamínu, ktoré nastáva po odznení účinku týchto návykových látok. To je často spojené so zvýšeným vnímaním stresu, s pocitmi úzkosti, so zníženou motiváciou či dokonca so zvýšenými chuťami na potraviny bohaté na tuky a cukry.
Okrem zdravia škodí fajčenie cigariet aj našej fyzickej výkonnosti. Ako veľmi sa dozviete v našom ďalšom článku 5 spôsobov, ako fajčenie ovplyvňuje športovú výkonnosť.
5 tipov, ako je možné prirodzene zvýšiť hladinu dopamínu
Existuje celý rad spôsobov, ako prirodzene zvýšiť hladinu dopamínu. Zvýšená hladina dopamínu znižuje únavu a podporuje motiváciu.
1. Pravidelne športujte
Pohybová aktivita má pozitívny vplyv na psychiku človeka. Niektoré štúdie tiež ukazujú, že pokiaľ je fyzická aktivita vykonávaná pravidelne, má tiež vplyv na zvýšenie hladiny dopamínu.
2. Dbajte na dostatočný spánok
Zatiaľ čo v ranných hodinách je hladina dopamínu zvýšená, vo večerných hodinách prirodzene klesá. Práve vďaka týmto denným výkyvom sme ráno v práci prirodzene efektívnejšie ako vo večerných hodinách. Na udržanie cirkadiánnych rytmov je nevyhnutný kvalitný spánok s dĺžkou v rozmedzí 7 – 9 hodín . Dôležité je tiež chodiť spať a vstávať približne v podobnom čase.
- Aký vplyv má cirkadiánny rytmus na funkcie nášho tela? Dozviete sa v našom ďalšom článku Čo je cirkadiánny rytmus a ako nám môže zlepšiť život?
3. Počúvajte hudbu
Hovorí sa, že hudba lieči. Niektoré štúdie dochádzajú k záverom, že počúvanie hudby má vplyv aj na zvýšené vyplavovanie dopamínu. Ako vhodná hudba na počúvanie sa zdá byť inštrumentálna alebo vážna hudba.
- Počúvanie hudby má veľa účinkov na ľudské telo. Spoznajte tie najdôležitejšie v našom článku Naozaj hudba lieči? Spoznajte, ako počúvanie hudby pôsobí na naše telo.
4. Buďte na slnku
Je všeobecne známe, že pobyt na slnku má pozitívny vplyv na dobrú náladu, čo je následok zvýšeného uvoľňovania niektorých neurotransmiterov vrátane dopamínu. Dajte však pozor na bezpečné slnenie, zvlášť počas letných mesiacov by mala byť samozrejmosťou ochrana pomocou opaľovacích krémov.
5. Meditujte
Štúdie ukazujú, že meditácia má pozitívny vplyv na uvoľňovanie dopamínu. Využiť môžete princípy mindfulness, o ktorých sme písali v našom ďalšom článku.
Čo si z toho odniesť?
Dopamín patrí medzi najdôležitejšie neuroprenášače v ľudskom tele. Vzniká z aminokyselín, tvorí až 80 % všetkých katecholamínov v mozgu a jeho funkcia je spojená s prejaveným úsilím a s motiváciou. Dopamín zohráva dôležitú úlohu pri vzniku závislostí. Hoci na dopamín ako taký závislosť nevzniká, na činnosti vyplavujúce dopamín to tak už byť môže. Pri niektorých klasických závislostí (alkohol, nikotín, drogy) dochádza k umelému vyplavovaniu neúmerného množstva dopamínu, keď sa dopamínové receptory stávajú menej citlivé a pri abstinencii pociťujeme prejavy nedostatku dopamínu.
Existuje veľa spôsobov, ako môžeme hladinu dopamínu prirodzene zvýšiť. Medzi tie najúčinnejšie patrí pravidelná pohybová aktivita, dostatočný spánok a relaxácia vo forme počúvania hudby alebo meditácie.
