- Mileniáli sú ľudia narodení v rokoch 1980 – 2000. Rozpätie rokov je ale pomerne široké.
- Táto „generácia Y“ už vyrastala v odlišnom svete ako generácia predchádzajúca, môže sa preto stretávať s nepochopením.
- Mileniáli sú na rozdiel od predchádzajúcich generácií schopní otvorenejšie hovoriť o svojich potrebách a emóciách.
Kto je mileniál?
Tzv. mileniáli, alebo aj generácia Y, sú ľudia, ktorí sa narodili v rokoch cca 1980 – 2000 (v rôznych zdrojoch sa môže toto rozmedzie mierne líšiť, odborníci však uznávajú toto širšie rozpätie). Niekedy sa sem zaraďujú aj tí, ktorí na prelome dvoch storočí maturovali a „dospeli“.
Mileniáli sa v pomerne mladom veku stretávali s digitálnou technikou (nie však od útleho detstva ako nasledujúca generácia Z), vedia sa orientovať vo svete internetu, kriticky hodnotiť informácie a sú tiež prvou generáciou, ktorá sa na území SR orientuje na Západ – teda učí sa anglicky, cestujú, vyrastajú v demokraticky zmýšľajúcej spoločnosti atď.
Úzkosť ako jeden z najväčších problémov mileniálov
Štúdie si všímajú masívne narastajúci trend miery úzkosti, depresií a ďalších duševných ochorení. Niektoré práce uvádzajú, že tento „sklz“ má začiatok už v generácii X, o jeho strmý nárast sa potom zaslúžili práve mileniáli a pomyselnú štafetu ďalej preberá generácia Z.
Čo sa týka miery samovrážd, v rozmedzí rokov 2001 a 2010 narástol v USA ich počet u mužov o 25 %, u žien potom dokonca o 70 %. Podľa štúdie publikovanej Harvard Business Review uviedla polovica opýtaných spadajúcich do generácie mileniálov, že by kvôli duševnému zdraviu uvažovali o čiastočnom či úplnom opustení súčasného zamestnania. Z národného posúdenia zdravia vysokoškolákov v Kanade v roku 2016 potom vyplynulo, že 65 % akademických študentov v uplynulom roku pociťovalo „ohromujúcu úzkosť“ a 13 % ich uvažovalo o samovražde.
Na základe výskumu Blue Cross Blue Shield Association (BCBSA) potom bolo identifikovaných 10 najväčších zdravotných problémov mileniálov, pričom na prvých priečkach sa vynímajú depresie či závislosť na návykových látkach a alkohole.
Aké sú dôvody vzostupu miery duševných porúch u mileniálov?
1. Tlak na výkon
Generácia mileniálov je vzdelaná a kvalifikovaná, a to najmä vďaka vyspelým technológiám, expanzii vysokého školstva alebo možnosti cestovať a študovať v zahraničí. Spolu s týmito predpokladmi sa však zvyšujú aj pracovné nároky a miera súťaženia o prestížnejšie pozície. Mileniáli si totiž sú, na rozdiel od predchádzajúcich generácií, jasnejšie vedomí svojich potrieb a pocitov, otvorene ich komunikujú a v zamestnaní dbajú okrem iného aj na jeho účelnosť a súlad so svojím životným postojom. V dnešnej dobe je navyše čoraz náročnejšie oddeliť zamestnanie od osobného života.
S nejasnými vyhliadkami v oblasti zamestnania potom mileniáli často odkladajú dôležité životné míľniky, čo im môže byť generáciou rodičov a starých rodičov predhadzované (pozri ďalej). Tlak z pracovného prostredia sa tak rozlieva do všetkých oblastí života, či už ide napríklad o zabezpečenie bývania, partnerstva, založenia rodiny atď.
- Potrebujete mať všetko dokonalé a nič pre vás nie je dosť dobré? Prečítajte si článok Perfekcionizmus: ako škodí psychike, zdraviu, aj fyzickému výkonu?
2. Sociálne siete
Mileniáli sa so smartfónmi nenarodili, ich dospievanie/ranú dospelosť už však ovplyvňovali pomerne zásadne. Okrem pozitívneho prínosu rýchlej komunikácie, inšpirácie a prehľadného formátu informácií so sebou však sociálne médiá prinášajú riziká, najmä ich nadužívanie. V spojitosti s negatívnymi vplyvmi na duševné zdravie sa najčastejšie skloňuje skreslená realita, porovnávanie sa s ostatnými a pocitmi menejcennosti či osamelosti. Lipnutie na obrazovkách digitálnych zariadení navyše človeka vytrháva z reality, čo vedie k zníženiu intenzity vnímania prítomného okamihu a životu „na autopilota“.
- Trávite pri obrazovke príliš veľa času? Pozrite sa na Digitálny detox: 7 spôsobov, ako obmedziť čas online a byť so sebou spokojnejší.
3. Ekonomická situácia
Oproti predchádzajúcim generáciám majú mileniáli jednoznačne jednoduchší a pohodlnejší prístup k širokému spektru komodít – jednoducho párkrát kliknete a vo väčšine prípadov je hotovo. Na druhú stranu, The Washington Post označuje túto generáciu za „najnešťastnejšiu“ v histórii, aspoň čo sa týka ekonomickej situácie a osamostatnenia sa.
Spolu s rastúcou infláciou je veľmi pálčivým problémom dnešnej doby aj nedostatok bývania, ktoré je navyše pre mladých, často ešte študujúcich, mileniálov často nedosiahnuteľné.
4. Nie sú „dosť dobrí“
Čo sa týka duševného zdravia, generácia mileniálov je skutočne prelomová – a to paradoxne nie rastúcou mieru duševných ochorení, ale vďaka ich schopnosti o nich otvorene komunikovať a prijímať ich. Pravdou je, že svet mileniálov sa veľmi líši od sveta, v ktorom vyrastali ich rodičia, čo znamená, že niektoré výchovné vzorce sa do nového fungovania spoločnosti nedajú napasovať bez toho, aby o seba neškrípali. Mileniáli môžu teraz trpieť tým, že neboli v mladosti zvyknutí vyjadrovať svoje potreby a emócie alebo vymedziť si hranice. Niektorí sa môžu stretávať aj s pocitom, že láska, pochopenie alebo rešpekt sú podmienené ich úspechmi a schopnosťami, čo naďalej zvyšuje tlak na ich osobu.
Práve mileniáli tak často preberajú úlohu koncového článku generačných tráum, keď sa svojich potomkov snažia vychovávať odlišným spôsobom, než aký dostávali v detstve. Vystúpiť z tejto rutiny však stojí veľkú mieru sebapoznania, učenia a niekedy aj zdĺhavého hojenia.
Medzigeneračné nepochopenie môže umocniť aj už spomínané odkladanie životných míľnikov, ktoré môže byť zapríčinené práve úplne odlišnou životnou situáciou. Možno sa vám vybaví veta „Ja som v tvojom veku už…“ (doplňte ľubovoľné pokračovanie).
- Počuli ste niekedy o asertívnej komunikácii? Prečítajte si článok Asertívne techniky ako kľúč k spokojnosti a lepšej produktivite.
5. Pretrvávajúce stigmy
Mileniáli ako generácia komunikujú svoje emócie otvorenejšie, než tie minulé. V mnohých rodinách však mohla byť napr. psychoterapia považovaná za „trest“ alebo „len pre bláznov“, čo mladých ľudí dodnes odrádza od riešenia svojich problémov. Aby toho nebolo málo, požiadať druhých o pomoc môže byť tiež pokladané za znak slabosti.
Ďalším príkladom môže byť aj tvrdenie, že „chlapci neplačú“. Vedzte však, že aj osoba mužského pohlavia disponuje emóciami, ktoré je potrebné v zdravej miere prejavovať.
- Ako v skutočnosti funguje a prebieha psychoterapia? Dozviete sa v článku Ako sa starať o svoje duševné zdravie? Stavte na psychoterapiu.
Čo s tým?
Generácia mileniálov stojí na mnohých prelomoch – storočí, nových technológiách, zmýšľaní i vnímaní sveta. Isté však je, že niektoré oblasti nemožno v živote ovplyvniť, či už patríte do akejkoľvek generácie. Pokiaľ sa však ako mileniál stretávate s nepochopením, porovnávaním s predchádzajúcimi generáciami alebo napríklad pretrvávajúcimi stigmami, práve toto sú oblasti, ktorých vnímanie a vplyv zmeniť môžete.
Viac ako inokedy je dôležité nájsť si v živote balans – medzi submisivitou a agresivitou, medzi workoholizmom a prokrastináciou alebo medzi tým, akí skutočne ste a „mali by ste byť“. Pri riešení problémov sa snažte vnímať čisto svoju situáciu a neriadiť sa tým, ako to robili Marienka a Jožko pred 50 rokmi. Využívajte možnosti nových technológií, pomoc odborníkov i dobre mienených rád svojho okolia, nenechajte sa nimi však zväzovať.
Pokiaľ máte v tejto záležitosti doteraz pochybnosti, buďte si istí, že duševná pohoda je neoddeliteľnou súčasťou celkového zdravia. Ak sa teda necítite dobre, svoje pocity a obavy ventilujte a vyhľadajte pomoc odborníka. Inšpiráciou vám môžu byť aj naše ďalšie články týkajúce sa duševného zdravia:
- Mindfulness: meditácia ako cesta k psychickej pohode
- 6 tipov, ako si pri hektickom životnom štýle nájsť každý deň čas pre seba
- Ako lepšie zvládať stres a byť v pohode?
- Dychové cvičenia: Ako lepšie ovládať svoje emócie aj telo, a uľaviť si tak od stresu?
- Meditácia: ako dosiahnuť pozitívne účinky, a ktorý typ zvoliť?
Pár slov na záver
Článok sa zameriava na priblíženie možných úskalí, ktoré spôsobujú pokles kvality duševného zdravia u mileniálov. Jeho cieľom nie je akokoľvek znevažovať či zľahčovať životné podmienky a udalosti týkajúce sa predchádzajúcich generácií.
