- Vďaka endorfínom, tiež známym ako „hormóny šťastia“, zažívame nespočetné množstvo pozitívnych pocitov.
- Majú vplyv na náš každodenný život vo vzťahu k spánku, bolesti, radosti a prežívaniu medziľudských vzťahov.
- Existuje mnoho faktorov, ktorými si možno ich hladinu zvýšiť.
Čo endorfíny vlastne sú?
Endorfíny spadajú do skupiny tzv. opioidných peptidov a sú tvorené 15‑30 aminokyselinami. Fungujú ako neurotransmitery a neuromodulátory, čo znamená, že sa podieľajú na prenose elektrických impulzov v mozgu. V ľudskom tele sa tvoria 3 druhy endorfínov, ktorými sú: alfa‑endorfín, beta‑endolfín, gamma‑endolfín. Nás bude zaujímať najmä beta‑endorfín, ktorý sa vyznačuje hlavne svojou afinitou („príťažlivosťou“) s muopioidnými receptormi. Tieto receptory sú známe predovšetkým pre svoje analgetické efekty a zohrávajú kľúčovú úlohu v systéme odmien v mozgu.
Beta‑endorfín sa vyskytuje v centrálnom (CNS) a aj v periférnom (PNS) nervovom systéme. V CNS majú beta‑endorfíny dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní správania a emočných stavov a je dokázané, že ich mieru možno pozmeňovať pôsobením rôznych faktorov. Zatiaľ čo v PNS môžu účinkovať ako analgetikum – ich práca sa týka zmierňovania bolesti (pozri nižšie).
Akú majú v mozgu funkciu?
Všetky procesy v mozgu sú ovládané neurónmi. Práve neuróny sú základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervového systému sídliaceho v mozgu. Aby mohli správne vykonávať svoju prácu, to znamená šíriť signály po celom tele, potrebujú funkčné komunikačné kanály, ktoré im zaistia bezproblémový prenos informácií. Túto úlohu majú na starosť neurotransmitery, ktoré nervové vzruchy prenášajú a šíria ďalej. Okrem toho neurotransmitery ovplyvňujú aj to, ako sa cítime – korigujú strach, potešenie, radosť a pod. Medzi konkrétne a asi najviac známe neurotransmitery patria: adrenalín, noradrenalín, serotonín, dopamín a GABA.
Endorfíny vznikajú v CNS. Keď je potrebné ich uvoľnenie, hypofýza dostane signál od už spomínaných neurotransmiterov a vydá rozkaz na „poslanie“ konkrétneho z nich, ktorý je viazaný na neurónové receptory. Existuje mnoho rôznych neurotransmiterov, ktoré pri uvoľňovaní endorfínov zohrávajú úlohu a väčšinou obsahujú metabolity, ktoré získavame z potravy – to je okrem iného dôvod, prečo je pre nás strava taká podstatná.
Endorfíny, neurotransmitery a ich význam pre náš život
Na úvod je dôležité povedať, že endogénny opioidový systém a opioidné receptory sa zakaždým prejavia v reakciách organizmu vo fyzicky aj emocionálne angažovaných situáciách jedinca. Konkrétne endorfíny dokážu vyvolávať silné pocity dobrej nálady, dokonalého šťastia, eufóriu a z opačného pólu dokážu tlmiť bolesť, znižovať stres a potláčať pocity úzkosti a depresie. Navyše pôsobia na uvoľňovanie ďalších hormónov a bez ich prítomnosti sa často cítime skleslí, smutní a úplne bez energie. S neurotransmitermi to je rovnako – tiež sú chemickými látkami v mozgu a majú obrovský vplyv na to, ako sa práve teraz cítime. Preto ich súhrnne možno nazvať „hormónmi šťastia“, kam patria endorfíny a neurotransmitery, konkrétne: serotonín, dopamín a oxytocín.
5:0 pre hormóny šťastia
A prečo sú hormóny šťastia tak veľmi dôležité pre naše zdravie a spokojnosť?
- Tlmenie bolesti: Konkrétne už spomínané beta‑endorfíny napomáhajú lepšie zvládať bolesť a na naše telo pôsobia podobne ako morfium – výrazne znižujú vnímanie bolesti. Preto je logické, že napríklad športovci dokážu spokojne dokončiť preteky aj s významným zranením, pretože práve endorfíny mu nedovolia danú, zaiste prítomnú a často dosť intenzívnu, bolesť cítiť.
- Potláčanie úzkostných stavov a depresií: Mnoho antidepresív funguje na základe inhibície spätného vychytávania serotonínu. Tým tieto lieky zamedzujú úbytku serotonínu, čím sa stáva dostupnejším a viac sa objavuje v krvnom riečisku. Serotonín a endorfíny pracujú na obdobnom princípe, a preto iste hrajú úlohu v znižovaní príznakov úzkostí a depresie.
- Zníženie stresu: Endorfíny je možné vnímať ako zdroj útechy a odmeny. Pokiaľ ich máme dostatok, telo sa cíti uvoľnene a zrelaxovane.
- Lepší spánok: Najmä serotonín, ale spadajú sem aj ďalšie hormóny šťastia, reguluje náš cirkadiánny rytmus. Zjednodušene to znamená, že pokiaľ ho máme dostatočné množstvo, počas dňa pociťujeme veľa energie a máme chuť byť aktívni, zatiaľ čo v noci sme zdravo unavení a veľmi dobre sa nám spí.
- Sociálne vzťahy: Čím to je, že sa cítime príjemne, keď sa nás niekto dotýka alebo sme objímaní? Opäť za týmito slastnými pocitmi stoja hormóny šťastia, konkrétne oxytocín. Vyplavuje sa práve počas kontaktu s druhými ľuďmi, a preto aj keď v tejto chvíli žijeme skôr v „online dobe“, biologicky sme naozaj naprogramovaní byť hlavne „offline“.
Ako si zaistiť dostatok pocitov šťastia a radosti?
Je naozaj také ľahké byť jednoducho len šťastný? Z biologického pohľadu určite áno! Pokiaľ sa v našom tele vyskytuje zodpovedajúce množstvo hormónov šťastia, nemôžeme sa cítiť inak. A ako sa k tomu dostať? Tu uvádzame 3 najľahšie spôsoby:
- Pohyb: Jedným z osvedčených spôsobov, ako si zaobstarať endorfínovú záplavu je POHYB! Tak veľmi často vyzdvihovaný zo všetkých možných hľadísk a znovu tu naň narážame. Pri pohybe a cvičení je automaticky vyplavovaný a to je tiež dôvod, prečo sa aj po náročnom tréningu cítime tak dobre.
- Sladká bodka: Za mňa druhým (hneď po pohybe) najjednoduchším spôsobom, ako si zaistiť prítomnosť endorfínov, je ich uvoľnenie vďaka zvýšeniu cukru v krvi. Tento druh získania príjemných pocitov určite pozná každý sám zo svojho života – po zjedení, stačí aj jedného, štvorčeka čokolády sa jednoducho cítime dobre a uvoľnene. Na záver je ale nutné dodať, že zapájanie emócií pri jedle sa môže stať dvojsečnou zbraňou (riziko porúch príjmu potravy a pod.)
- Pobyt vonku: A zase sme pri základných odporúčaniach zdravého životného štýlu, a nie je to náhodou! Pobyt vonku, ideálne v prírode, zaisťuje zároveň aj pobyt na slnku, a tým dochádza k vstrebávaniu vitamínov D. Ten má za funkciu uvoľňovania práve serotonínu a melatonínu, čím znovu dochádza k prežívaniu pekných pocitov.
Chcete sa dozvedieť viac o pohybe a pobyte na slnku? Prečítajte si naše články Pohybom k zdraviu: koľko fyzickej aktivity je tak akurát? a Slnečné lúče: prečo ich potrebujeme a kedy naopak môžu škodiť?
Čo si z toho odniesť?
Endorfíny sú známe tiež ako „hormóny šťastia“ a ako názov sám napovedá, má svoje opodstatnenie. Pri dostatočnom množstve týchto látok v tele sú človeku dodávané pocity radosti, šťastia a zároveň u neho dochádza k potlačovaniu stresu, úzkosti a analgetickým účinkom. Pre šťastný život sú teda nad mieru dôležité, a preto existuje mnoho možností, ako si ich hladinu zvýšiť, a to napríklad: pohyb, sladké jedlá a pobyt vonku.
