- Emócie môžeme rozdeliť na primárne (nevedomé) a sekundárne (uvedomelé).
- Medzi 3 základné komponenty emócií patria: subjektívne zážitky, výrazová a telesná zložka.
- Nosíme v sebe nielen naše zážitky, ale aj zážitky generácií pred nami.
Emócie sú psychickými javmi, ktorých podstatným znakom je kvalita svojvôle alebo nevôle. Sú tu ďalej prítomné zložky ako je miera vzrušenia a zážitok napätie – uvoľnenie, ktoré sa vzťahujú k zážitkovému hľadisku emócií, a pozorovateľné vonkajšie prejavy, ako je napr. výraz (zvlášť v tvári), a fyziologické procesy odohrávajúce sa v mozgu a nervovom systéme. Medzi základné komponenty emócií radíme 3 prepojené oblasti: subjektívne emočné zážitky, výrazové správanie a telesná zložka.
Strach, radosť alebo smútok: poznáte všetky primárne emócie?
Keď hovoríme o primárnych emóciách, máme tým na mysli 6 druhov emócií definovaných už Charlesom Darwinom. Konkrétne ide o emócie:
- strach,
- radosť,
- smútok,
- hnev,
- odpor,
- prekvapenie.
Tieto emócie môžeme chápať ako tie, pri ktorých nie je potrebné vedomé myslenie. Emočné reakcie na určité podnety sú naprogramované vopred daným spôsobom, teda vznikajú „automaticky“. Ako príklad môžeme uviesť desivé zvuky predátora. Tieto konkrétne podnety spracováva a vyhodnocuje určitá časť limbického systému nazývaná amygdala, ktorá následne spustí telesný stav typický pre strach – jednu z primárnych emócií. Aby však k emočnému strachu ako k telesnému stavu došlo, nie je nutné úplné rozpoznanie nebezpečenstva. Stačí iba zachytenie náznakov rizika senzorickými oblasťami a okamžité podanie tejto informácie amygdale. Pokiaľ je teda táto časť mozgu poškodená, schopnosť reagovať strachom na nebezpečné predmety sa stráca.
Aké emócie sú sekundárne, teda uvedomelé?
Sekundárne alebo uvedomelé emócie sa objavujú predovšetkým u cicavcov a sú tak označované, pretože okrem limbického systému sa spájajú aj s mozgovou kôrou, s nárastom ktorej vzniká práve vedomie. Súčasťou vedomia sú sekundárne emočné deje, medzi ktoré patria zážitky a pocity. Sekundárne emócie sú teda spojené so subjektívnymi kognitívnymi, fyziologickými a behaviorálnymi reakciami a vznikajú spojením primárnych emócií. Ide napríklad o tieto emócie: láska, závisť a žiarlivosť (často sa viažu k pamäti).
Vnímajú ľudia emócie po celom svete rovnako?
Paul Ekman (1965) sa zaoberal výrazovou zložkou emócií a chcel dokázať, že expresia emócií je rovnaká vo všetkých kultúrach. Vo svojom diele Odhalené emócie: Naučte sa rozpoznávať výrazy tváre a pocity druhých popisuje emócie (primárne), o ktorých tvrdí, že sú univerzálne. Svoj výskum zahájil vytvorením fotografií, v ktorých demonštroval výrazy konkrétnych emócií. Tieto fotografie následne ukázal ľuďom z 5 odlišných kultúr (Čile, Argentína, Brazília, Japonsko a Spojené štáty). Od účastníkov výskumu požadoval, aby popísali, aká emócia je na fotografii znázornená. Väčšina respondentov došla vždy k rovnakému záveru, čo naznačovalo, že výrazy tváre mohli byť uznané univerzálne.
Samozrejme sa však vyskytla početná kritika na daný výskum (napr. pretože sa v niektorých z kultúr ľudia smejú, keď sú smutní a pod.), ale po opakovanom preskúmaní ďalšími výskumníkmi bola Ekmanova téza potvrdená.
Emócie a ich vyjadrovanie cez telo
„Vonkajší tvar človeka odráža jeho vnútornú náladu. Zmena tvaru môže jeho náladu zmeniť.“ David Boadella
Toto tvrdil David Boadella, britský psychoterapeut a zakladateľ psychoterapeutického smeru Biosyntéza zameriavajúci sa práve na prepájanie tela, mysle a emócií. Podobný názor zastáva celý rad autorov, medzi ktorých patrí napríklad Lowen (2002) považujúca emócie za telesné udalosti.
Vnútorné ladenie človeka vraj možno vyčítať z jeho pohybov tela a jeho osobný štýl sa odráža v postoji, chôdzi, gestikulácii a v spôsobe, akým sa hýbe. Ak sa nám náhodou stane, že máme v tele emócie, ktoré nijako nestihneme vyjadriť a prežiť si ich, väčšinou sa aj tak dostanú na povrch a to vo forme napr. bolesti chrbta či podvedomému vyhýbaniu sa určitému predmetu (v prípade negatívnych zážitkov).
A čo viac, v posledných rokoch sa ukazuje, že emočne silné skúsenosti sa na nás môžu preniesť aj cez DNA, čo korešponduje s faktom, že všetko, čo v živote zažijeme, nosíme vo svojej telesnej pamäti. A je možné sa k týmto zážitkom vrátiť opäť cez telo – prídem na konkrétne miesto a zažijem ten istý pocit, ako keď som ho navštívil naposledy.
Ako byť a zostať „šťastným“
Ako docieliť to, aby sme boli naozaj úprimne šťastní? Na prvý pohľad veľmi ťažká otázka, avšak s veľmi jednoduchou odpoveďou:
- Vráťme sa sami k sebe a hľadajme šťastie vo vnútri.
Je veľmi dôležité poznať sám seba, vedieť a dokázať rozpoznať, ako sa práve cítim a čo môžem urobiť pre zlepšenie svojho stavu. Je kľúčové dodržiavať, aby telo, myseľ a emócie boli v súlade a harmónii, inak by človek nemohol fungovať ako komplexná bytosť.
Čo si z toho odniesť?
Emócie sú psychickými javmi, ktoré môžeme rozdeliť na 2 skupiny, a to na primárne a sekundárne. Primárne emócie sú vrodené a univerzálne pre všetky ľudské bytosti. Patrí sem týchto 6 druhov: strach, radosť, smútok, hnev, odpor a prekvapenie.
Niektoré emócie sa telesne prejavujú, aj keď o nich naša myseľ nevie – je za to zodpovedná časť mozgu nazývaná „amygdala“. Existuje telová pamäť, ktorá v sebe nosí všetky zážitky, ktoré sa stanú buď priamo nám samotným alebo generáciám pred nami.
