Strava pri dojčení: najčastejšie mýty verzus fakty

Markéta Tesařová
Markéta Tesařová 27. 2. 2021 Prvýkrát publikované 2. 9. 2020
Aktualizované 27. 2. 2021
4 Páči sa mi Komentáre Uložiť článok
Strava pri dojčení: najčastejšie mýty verzus fakty

V strave dojčiacich mamičiek existuje veľa odporúčaní, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Veľa žien tieto rady prijme za svoje a už nevyhľadávajú ich opodstatnenie. V každej kultúre panujú iné výživové mýty, napr. dojčiacim Ázijčankám sa neodporúča jesť studené jedlo, v tuzemsku sa démonizujú strukoviny alebo pikantné jedlá. Aké najčastejšie mýty panujú v našej spoločnosti a ako sa na ne pozeráme z odborného pohľadu, sa dozvieme v dnešnom článku.

8 najčastejších mýtov v strave dojčiacich matiek

Materské mlieko má pre zdravie dieťaťa nespočetné množstvo benefitov (zdravotné, sociálne, psychologické, vývojové...), a ak neexistujú kontraindikácie zo strany matky alebo dieťaťa, je tou najlepšou voľbou pre výživu dojčaťa (min. po dobu prvých 6 mesiacov života dieťaťa). Určite to nie je obdobie, v ktorom by sa matka mala stresovať tým, čo je, a už dopredu zbytočne vylučovať skupiny potravín. To je nutné len v prípade, že spozoruje negatívnu reakciu svojho dieťaťa na určitú zložku v jedálničku.

1. Materské mlieko sa vytvorí priamo z toho, čo matka zje

Jedlo, ktoré dojčiaca matka zje, prechádza jej tráviacim traktom, tam sa rozloží na jednoduché živiny a tie následne krvou putujú tam, kde sú potrebné. Niektoré sa dostanú až do prsníka (alveol), kde dochádza k tvorbe materského mlieka. Je známe, že aj matky so znakmi podvýživy sú schopné produkovať dostatočné množstvo materského mlieka. Deficit niektorých živín (vitamíny, esenciálne mastné kyseliny) v strave matky sa však môže odraziť na kvalite jej mlieka. Z toho vyplýva, že miera, akou strava matky ovplyvní zloženie materského mlieka, nie je taká vysoká, ako sa môže zdať.

2. Dojčiaca matka by mala jesť „ako baník"

Laktácia je náročný proces, ktorý zvyšuje energetický výdaj ženy o 400 – 500 kcal/deň (v jedle to je napr. 1 celozrnná kaiserka s 50 g eidamu a 15 g masla). To ale nie je výhovorka pre prejedanie sa. Navýšenie energetického príjmu sa odporúča dojčiacim matkám, ktoré majú rizikovú hmotnosť na hranici podváhy. Naopak ženy, ktoré počas tehotenstva výrazne pribrali, nemusia navyšovať energetický príjem, a naopak vďaka väčšiemu výdaju môžu pozvoľna chudnúť. Viac ako na kvantitu by sa mamičky mali zamerať na kvalitu stravy. Potrebnú nadbytočnú energiu majú uloženú vo forme tukových zásob vytvorených počas tehotenstva.

Pozn .: Nárast hmotnosti v tehotenstve, ktorý je pre konkrétnu ženu v norme, závisí na BMI, ktoré mala žena pred otehotnením. Podľa ACOG sa za normu považuje u žien s podváhou pred otehotnením (BMI pod 18,5) hmotnostný nárast v tehotenstve do 18 kg, naopak u obéznych žien (BMI nad 30) sa za normu považuje priberanie do max. 9 kg.

3. Pri dojčení musí matka držať špeciálnu diétu

Nie, nemusí. Bohato stačí pestrá strava s dodržiavaním základných princípov racionálnej stravy. To znamená mať v každom jedle zdroj bielkovín (mäso, mlieko a mliečne výrobky, ryby, tofu, tempeh...), zdroj tukov (prevaha rastlinných zdrojov – orechyoleje, zaraďovať tučné ryby), každý deň min. 300 g zeleniny (rôzne druhy), 200 g ovocia a komplexné sacharidy (vločky, pohánka, celozrnné pečivo, zemiaky, ryža...). Naopak by sa mala vyhýbať väčšiemu príjmu sladkostí, jedlám z fast food reštaurácií a všeobecne potravinám s vysokým zastúpením jednoduchých cukrov, nasýtených alebo stužených tukov a soli.

4. Strukoviny, karfiol a ďalšie potraviny, z ktorých môže nadúvať, sú na čiernej listine

Potraviny ako kapusta, karfiol a strukoviny obsahujú veľa vlákniny a pri ich trávení sa tvoria plyny, ktoré spôsobujú nadúvanie v čreve. Žiadny mechanizmus toho, že by tieto plyny mohli nejako preniknúť do materského mlieka a trápiť dieťa,  nie je vedecky podložený. Vyradenie týchto surovín z jedálnička v prípade ich dobrej tolerancie matkou nie je pri dojčení nutné.

5. Pikantné jedlá sú pre dojčiacu matku zakázané

Strava obsahujúca výrazné pikantné chute ako cesnak alebo chili môže zmeniť chuť materského mlieka. V niektorých štúdiách sa ukazuje, že rôzne príchute materského mlieka nie sú pre dojčatá nepríjemné, a naopak ich preferujú. To môže následne uľahčiť prechod na pevnú stravu, ktorá je chuťovo rozmanitejšia. V prípade, že dieťa nereaguje na inú chuť negatívne (odmietanie mlieka, koliky, hnačka atď.), nie je nutné tieto potraviny z jedálnička vyraďovať.

6. Dojčiaca matka by sa pre istotu mala vyhýbať všetkým alergénom z potravín

Sú prípady, keď u dieťaťa vznikne alergická reakcia (kožné prejavy, koliky, hnačky) na určitú zložku matkinej stravy. Často ide o bielkovinu kravského mlieka, vajcia alebo napríklad citrusy. Potom je na mieste eliminačná diéta, pri ktorej sa vytipovaná zložka vyradí z jedálnička matky a sleduje sa, či došlo u dojčaťa k odzneniu príznakov.

Preventívne vyradenie rizikových alergénov z jedálnička skôr nebude mať zmysel. V prípade nutnosti eliminácie veľkej skupiny potravín z jedálnička, napr. mliečnych výrobkov, je vhodné kontaktovať nutričného terapeuta, ktorý žene pomôže zostaviť jedálniček tak, aby nedošlo k deficitu určitých zložiek, ako napríklad bielkovín alebo vápnika.

7. Surové mäso, ryby alebo plesňové syry sú pre dojčatá nebezpečné

V množstve brožúr s odporúčaním stravy pre dojčiace matky nájdeme, že tepelne nespracované potraviny a zrejúce syry sú pre dojčiacu matku rizikové a nemala by ich zaraďovať. Potravinám ako tatarák, sushi či hermelín by sa tak matka mala počas dojčenia vyhýbať ako čert krížu. Pravdou ale je, že síce sú tieto potraviny rizikovejšie z hľadiska infekčného ochorenia (pre nás všetkých), ale prípadná nákaza by bola hrozbou skôr pre zdravie matky než dojčaťa.

8. Dojčiaca matka nemôže piť kávu

Kofeín z kávy sa dostáva do materského mlieka. Menšie dávky kofeínu do 200 mg (2-3 šálky) denne by dieťaťu nemali uškodiť. V prípade, že matka pozoruje, že je dieťa nepokojné, podráždené a má problémy so spánkom, je možné, že je jej dieťa na kofeín citlivejšie. V tom prípade by mala príjem kofeínu znížiť.

Strava pri dojčení: najčastejšie mýty verzus fakty

Na čo si dať pozor počas dojčenia?

Dojčiace matky by sa mali v období dojčenia vyhýbať konzumácii rýb s vysokým obsahom ortuti (žralok, makrela, šťuka), ďalej nadmernému príjmu kofeínu a pitiu alkoholu.

Odporúčaný príjem živín pre dojčiace matky podľa DACH (2017)

Odporúčané množstvo Zdroje v potravinách
Bielkoviny 1,2 g/kg telesnej hmotnosti (+23 g/d) mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, strukoviny
Sacharidy > 50 % z denného príjmu energie ovsené vločky, ryža, zemiaky, cestoviny, pohánka, bulgur, pšeno, quinoa, kuskus
Tuky 30 – 35 % z denného príjmu E, 0,25 – 0,5 g EPA + DHA omega 3 oleje (repkový, olivový), maslo a mliečne výrobky s vyšším obsahom tuku, tučné morské ryby, orechy, semienka, vajcia, doplnok stravy s EPA a DHA
Kyselina listová 450 µg listová zelenina, ovocie, mliečne výrobky, fazuľa, hrášok, mäso, obilniny
Železo 20 mg mäso, morské plody, fazuľa, orechy, zelenina
Vápnik 1000 mg mliečne výrobky, sardinky, fortifikované sójové mlieko a tofu, losos, kel, brokolica, biela fazuľa, pomaranče
Vitamín D 20 µg tučné ryby, rybí tuk, mlieko, jogurt, vajcia, sardinky
Zinok 11 – 14 mg mäso, fazuľa, orechy, celozrnné produkty, mliečne výrobky
Vitamín B12 5,5 µg ryby, mäso, vajcia, mliečne výrobky
Jód 200 µg jodizovaná soľ, pečivo, morské plody, morské riasy, obilniny
Selén 75 µg tuniak, halibut, sardinky, para orechy, krevety, morčacie mäso, hnedá ryža

Čo si z toho odniesť

Každé dieťa je individuálne, dopredu je ťažké určiť, či bude matka musieť z jedálnička nejaké potraviny vyradiť, či naopak. Preventívne, neopodstatnené veľké zmeny v jedálničku nie sú žiaduce. Zdravá, pestrá strava s dostatkom vyššie uvedených živín bude to najlepšie, čo môže dojčiaca mamička urobiť, či už pre svoje zdravie, alebo pre správny vývoj dieťaťa.

Pridaj sa k 39 tis. odberateľov

Každému z nich raz týždenne vyberáme tie najlepšie články, ktoré sú určené 100% práve jemu.

Odoberať
4 Páči sa mi Uložiť článok