Viac ako dva milióny Slovákov má zvýšený krvný tlak. Vysoký tlak má tisíc a jednu príčinu, preto nie je možné obrátiť sa len na jednu z nich. Nedostatok pohybu a nevyvážená strava majú napríklad úplne bezpochyby svoj vplyv. No je tu aj soľ. Nadmerný príjem tejto nenápadnej zložky stravy sa prejavuje aj zvýšeným krvným tlakom. Niet preto divu, že svetové úrady pre výživu bijú na poplach a snažia sa znížiť množstvo soli v strave.
FDA odporúča: znížiť denný príjem sodíka pod 3000 mg
V októbri 2021 sme sa mohli dočítať o novom odporúčaní amerického úradu FDA, ktorý odporučil výrobcom potravín, aby znížili množstvo soli vo svojich výrobkoch. Sľubuje si od toho zníženie denného príjmu soli u Američanov do 3 000 mg sodíka denne, čo zodpovedá približne 7,5 g soli denne.
Americký úrad FDA svojím apelom na výrobcov potravín trafil klinec po hlavičke, pretože práve oni sú zodpovední za leví podiel vysokej konzumácie soli. Odhaduje sa, že približne 70 % denného príjmu soli tvorí soľ pridávaná do priemyselne spracovaných potravín. Len zvyšných 30 % pochádza zo soli na vašom stole.
Odporúčaná denná dávka soli je však stále na míle vzdialená – je ňou totiž iba 2 300 mg sodíka (5,8 g soli) denne. Možno však predpokladať, že aj realistickejší cieľ splniť hranicu 3 000 miligramov by mohol mať pozorovateľný účinok.
V Európe na tom nie sme oveľa lepšie
Medzi členskými štátmi Európskej únie je pravdepodobne toľko zhody ako šafranu, ale ak sa na to pozrieme dostatočne pozorne, majú predsa len niečo spoločné. V skutočnosti žiadny členský štát nespĺňa odporúčanú dennú dávku soli danú Svetovou zdravotníckou organizáciou (5 g soli denne).
Podľa WHO sa priemerný denný príjem soli v európskych krajinách pohybuje od 7 do 18 g soli. Napríklad údaje Českého štatistického úradu ukazujú priemernú spotrebu takmer 14 g soli denne, čo určite nie je ďaleko od svetovej špičky. Aj v našich končinách sa odhaduje, že väčšina príjmu soli pochádza z priemyselne spracovaných potravín, pričom len asi 25 – 30 % denného príjmu soli pridávame z vlastnej vôle.
Hlavné slovo majú fastfoody a polotovary
Ak však výrazne neznížime konzumáciu rýchleho občerstvenia a vysoko priemyselne spracovaných potravín, nikdy sa nezmestíme do limitov WHO. Posúďte sami, koľko soli môžu obsahovať niektoré bežné „ready‑to‑eat“ potraviny:
Dr. Oetker Casa di Mama Pizza Diavola. Vďaka mrazenej pizze je večera hotová za 15 minút. Znie vám to povedome? Takto môžete v jednej pizzi prijať množstvo soli, ktoré hraničí s odporúčanou dennou dávkou. V tomto prípade je to 5,9 gramu soli na jednu pizzu.
Ak si chcete rýchlo pripraviť pizzu, môžete vyskúšať Vilgain základ na pizzu (1,4 g soli na 1 pizzu) a o pridaní ďalšej soli môžete rozhodnúť vy sami podľa toho, aké suroviny na ňu použijete.
Polotučný parený syr Koliba Jadel. Milujete slovenské syry? Nepreháňajte to s nimi. Napríklad taký obyčajný jadel môže obsahovať približne 5 g soli na 100 g, čo zodpovedá odporúčanej dennej dávke soli. Pri ostatných syroch môžete byť pokojnejší, pretože zvyčajne obsahujú približne 2 g soli na 100 g. Snažte sa preto vyberať menej slané varianty a syry s vysokým obsahom soli zvažujte len ako doplnok k bežnej strave.
„Poctivý“ burger od McDonald's. Vysoký obsah soli nemusí byť na hamburgeroch z rýchleho občerstvenia to najhoršie. Ale aj tých 3,8 g soli na jeden hamburger sa počíta, a ak k nemu pridáte hranolky, máte hotových denných 5 g soli raz‑dva.
Sodík, soľ, ako sa v tom vyznať?
Možno ste trochu zmätení, aký je vlastne vzťah medzi sodíkom a soľou. Nie je to však vôbec zložité. Pod klasickou soľou rozumieme kuchynskú soľ, z chemického hľadiska chlorid sodný. Kuchynská jedlá soľ obsahuje približne 40 % sodíka a zvyšných 60 % tvorí chlór.
Podľa európskych predpisov sa na etiketách potravín musí uvádzať obsah sodíka ALEBO obsah soli (v zmysle jedlej soli). Nenechajte sa oklamať, odporúčaná denná dávka soli je 5 gramov, ale v prepočte na sodík sú to len 2 gramy tohto prvku.
Sodík nemusí byť vždy zlý. Záleží na tom, v akej forme je
Je zaujímavé, že nadmerný príjem sodíka sa často spája so zvýšeným krvným tlakom, najmä ak pochádza z kuchynskej soli, t. j. chloridu sodného. Naopak, sodík pochádzajúci z iných zlúčenín, ako je napríklad jedlá sóda, sa zdá byť oveľa menej problematický.
Možno sa teraz pýtate, na čo sú vám tieto informácie dobré, ak sa aj tak chystáte soliť jedlo obyčajnou kuchynskou soľou. Má to však aj rýdzo praktický presah:
Minerálne vody sú napríklad zdrojom sodíka, ktorý má zvyčajne ako protiión hydrogénuhličitanový ión. A o tom, že niektoré „minerálne vody“ majú sodíka na rozdávanie, svedčí napríklad to, že taká Poděbradka obsahuje viac ako 500 mg sodíka na liter.
Podobne, ak ste vášnivý športovec, tak viete, že klasická jedlá sóda vám môže pomôcť pri výkone. Ani tu sa nemusíte obávať sodíka, pretože v tomto prípade nepochádza z klasickej jedlej soli.
Čo si z toho odniesť?
Hoci väčšina odborníkov na výživu odporúča obmedziť príjem soli na približne 5 – 6 gramov denne, realita každodenného života je úplne iná. Zatiaľ čo priemerný Američan skonzumuje približne 8,5 g soli denne, niektoré európske krajiny vrátane Slovenskej republiky sú na tom ešte horšie.
To určite nie je pozitívna správa, pretože nadmerný príjem soli sa spája so zvýšeným krvným tlakom, ktorý je jedným z rizikových faktorov cievnych ochorení. Keďže cievne ochorenia sú jednou z najčastejších príčin úmrtí, je to určite dôležitá téma.
Problém je v tom, že do vlastného jedla by ste nikdy nedali toľko soli, koľko sa nachádza vo vysoko priemyselne spracovaných potravinách a polotovaroch. Snažte sa preto zamerať na prirodzené čerstvé potraviny, obmedzte fastfoody a postupne sa snažte množstvo soli v strave znižovať.
