Od tradičnej bylinky k zneužívanej droge – aj tak znie názov jedného z mnohých vedeckých článkov, ktoré kratom v poslednej dobe rozoberajú. Jeho popularita prudko stúpa najmä v Amerike a Európe, úrady v mnohých krajinách distribúciu ani užívanie kratomu nijako neregulujú. Aké účinky, výhody a riziká so sebou kratom prináša?
Čo je to kratom?
Kratom je názovtropického stromu (lat. Mitragyna speciosa) typického pre juhovýchodnú Áziu. Pozornosť si získal už pred niekoľkými tisícročiami, keď pôvodní obyvatelia začali pozorovať, že jeho listy majú psychotropné účinky.
Už len spojenie „psychotropné účinky“ by malo človeku zapnúť červené kontrolky, keďže psychotropné látky sú zväčša legislatívne prísne kontrolované a akákoľvek činnosť spojená s nimi (držba, predaj, distribúcia...) je podmienená špeciálnym povolením.
Inými slovami – psychotropné látky sú napríklad drogy, ale aj niektoré liečivá.
Čo je to psychotropná látka?
Psychotropná látka je látka, ktorá ovplyvňuje stav ľudskej psychiky pôsobením na centrálny nervový systém, no nemá také závažné zdravotné a psychosociálne následky ako je to v prípade omamných látok.
Čo to znamená v praxi? Omamná látka je podľa Zoznamu omamných a psychotropných látok napríklad heroín, psychotropnou je napríklad THC.
Je kratom droga?
Niekedy sa kratom označuje ako„legal high“, kedy reklama cieli najmä na rekreačných užívateľov a sľubuje samé výhody. Kiežby plne korešpondovali s realitou…Kratom má za sebou viaceré zákazy predaja a bol rozšírený aj na čiernom trhu. Dnes je v mnohých krajinách opäť legálny a v niektorých európskych krajinách zatiaľ využíva „dieru v zákone“, kedy nie je na zozname psychotropných a omamných látok.
Fakt je, že kratom z legislatívneho hľadiska na Slovensku ani v Česku nepatrí medzi drogy – aspoň nie medzi zakázané. Podľa Správy o stave a vývoji drogovej scény na SR „kratom ani žiadny z jeho aktívnych alkaloidov nespadajú pod medzinárodnú kontrolu drog, ale niekoľko krajín prijalo národné opatrenia.“
Ak sa pozrieme k susedom, v Poľsku je kratom braný ako tvrdá droga, Rakúsko jeho predaj prísne reguluje.
Kratom má široké využitie
Používanie kratomu má v Thajsku alebo Malajzii dlhú tradíciu. Ľudia ho používajú tisícročia, aj napriek tomu dodnes nemáme jednoznačné dôkazy, ktoré by potvrdili jeho (ne)bezpečnosť.
Kratom je používaný ako:
náhrada opiátov
na úľavu od abstinenčných príznakov
na úľavu od bolesti, hnačiek či kašľa
na podporu energie (údajne kratom vo veľkom využívali ťažko manuálne pracujúci ľudia)
Ako funguje kratom?
Mechanizmus účinku nie je dodnes presne preskúmaný. Podľa niektorých prác jeho hlavná účinná látka – mytragynín – účinkuje na rovnaké receptory ako opiáty, čo by vysvetľovalo potenciál kratomu v boji proti bolesti. Kratom má údajne približne štvrtinový účinok v porovnaní s morfínom, čo je stále dostatok na to, aby ľuďom pomáhal napríklad pri chronických bolestiach.
Kratom sa dokáže naviazať aj na serotonínové receptory, čo otvára diskusiu v prípade potenciálu psychických ochorení, ako sú napríklad úzkostné stavy či depresie. Seriózny výskum je však v plienkach a ak podobnou diagnózou trpíte, rozhodne patrí do rúk lekára, ktorý rozhodne o liečbe.
Nie je kratom ako kratom: pod akými názvami sa skrýva?
Ak vám bude známy núkať zaručene bezpečnú novú bylinku, ktorá vás zbaví všetkých problémov a privedie do extázy, spozornite obzvlášť pri nasledujúcich názvoch – všetky totiž označujú kraom:
kakuam
ithang
biak
thom
mambog
Ako sa užíva kratom?
Kratom vyniká všestranných použitím. Ľudia žujú čerstvé listy, pripravujú z nich čaj, fajčia alebo vaporizujú. Novšie formy zahŕňajú prášok alebo práškové kapsule, ktoré prinášajú pohodlné užívanie.
Ktoré aktívne látky kratom obsahuje?
Hlavnou psychoaktívnou zložkou kratomu sú alkaloidy, konkrétne:
mitragynín
mitraphylín
7‑hydroxymitragynín
Je mitragynín bezpečný?
Mitragynín patrí medzi najzastúpenejší alkaloid kratomu, zároveň je považovaný za hlavnú účinnú látku, ktorá má na svedomí úľavu od bolesti a zmiernenie abstinenčných príznakov. Kvôli narastajúcim obavám zo zneužívania kratomu a jeho potenciálnej toxicity prebehlo v posledných rokoch niekoľko výskumov sledujúcich jeho bezpečnosť – prevažne na potkanoch.
V roku 2020 však uzrela svetlo sveta štúdia vykonaná na psoch. Užívanie kratomu bolo u psov dobre tolerované, pozorované boli mierne sedatívne a anxiolytické účinky. Ak sa teda rozhodnete kratomom obohatiť jedlo vášho psa, zdá sa, že by mu to nemalo ublížiť – a možno bude dokonca lepšie spať. Kratom ale zďaleka nie je neškodný a podľa dostupných dát zvyšuje riziko vzniku zlyhania pečene.
Nežiaduce účinky: od neškodnej bolesti brucha k zlyhaniu orgánov?
V medicíne a výžive sa často hovorí, že „dávka je liek alebo jed“.Kratom je nebezpečné kombinovať s liekmi – napríklad s hypnotikami, antiepileptikami či antidepresívami, ale aj s alkoholom.V rokoch 2009–2010 vo Švédsku zomrelo 9 ľudí a ich smrť bola spojená s konzumáciou čaju z kratomu. V rokoch 2014–2016 bolo vo svete popísaných 21 úmrtí v súvislosti s kratomom.
Už pri nižších dávkach (do 6 gramov) sa môžu objaviť viaceré vedľajšie účinky, ako napríklad:
nevoľnosť
bolesť brucha
bolesti svalov
zvracanie
sucho v ústach
únava
chudnutie
náladovosť
úzkosti až depresie
agresia
V krajných prípadoch môže viesť užívanie kratomu ku kóme a smrti, aj keď predávkovanie je menej pravdepodobné ako napríklad v prípade opiátov. Skutočne ale chceme porovnávať kratom s tvrdými drogami?
Aká je smrteľná dávka kratomu?
Nevieme. Výskumy ukazujú zatiaľ nejednoznačné výsledky, úmrtia bývajú prevažne spôsobené zlyhaním pečene alebo obehového systému. Výskum na myšiach naznačuje, že smrteľná dávka kratomu sa pohybuje niekde okolo 200 mg extraktu alkaloidov/kg telesnej hmotnosti.
Obzvlášť nebezpečné je užívanie kratomu s alkoholom a niektorými liekmi (antidepresíva, antiepileptiká...). Dlhodobejšie užívane kratomu môže zvýšiť riziko akútneho zlyhania pečene.
Kratom a.k.a. legal high je obľúbený u dobre zarábajúcich ľudí v strednom veku
V rámci online dotazníkového prieskumu v oktróbri 2016 uviedlo z viac ako 8 000 dotazovaných, že kratom užívajú kvôli zníženiu bolestivosti (68 %) a zvýšeniu psychickej pohody (66 %). Najviac využívaný bol vekovou skupinou 31–50 rokov a ľuďmi, ktorí zarobili ročne aspoň 35 000 dolárov.
40 % ľudí konzultovalo užívanie kratomu s lekárom alebo lekárnikom, „zelenú“ od odborníkov dostali iba v 3 % prípadov.
Dávkovanie kratomu: kde je háčik?
K dávkovaniu kratomu neexistujú odporúčané dávky ani garancia bezpečnosti. Zaujímavé je, že v malých dávkach má kratom energizujúci efekt, vo väčších upokojujúci. Predávajúci väčšinou odporúčajú nižšie dávky, v rozmedzí 2–6 gramov, pri ktorých sú pozorované minimálne vedľajšie účinky.
Nájdete ale aj odporúčania na vysoké dávky – viac ako 10 gramov kratomu. Dávky nad 15 gramov už môžu mať veľký sedatívny účinok a vyústiť v bezvedomie.
Predaj kratomu: nedajte sa oklamať sladkými rečami a informácie si vždy overujte
Kratom na internete kúpite na každom rohu. Niektorí predajcovia uvádzajú riziká užívania viditeľnejšie, iní menej (však ich predaj živí, však?), no niektorí zájdu až tak ďaleko, že píšu veci, ktoré majú naozaj ďaleko od pravdy.
Predajcovia hovoria: kratom je prírodný – a teda je bezpečný!
Výrobcovia vyzdvihujú jeho rastlinný pôvod a prirovnávajú kratom ku guarane alebo maté. Spotrebiteľovi sa pri myšlienke na maté vybaví zázračný zelený nápoj s povzbudzujúcimi účinkami, guaranu zase možno pozná ako prírodný kofeín, ktorý podporuje kognitívne funkcie. Ak je kratom niečo podobné, ako môže byť nebezpečný?
Pravdou je, že v oboch spomenutých prípadoch je hlavným alkaloidom kofeín, ktorý nemá psychotropné účinky. Hlavné alkaloidy kratomu psychotropné účinky majú, vo viacerých krajinách sú zakázané alebo patria na zoznam rizikových látok. A čo sa týka odkazovania sa na prírodný pôvod – ten má aj botulotoxín, ktorý je jedným z najtoxickejších bakteriálnych toxínov na svete.
Predajcovia tvrdia: kratom nie je návykový ako tvrdé drogy
Kratom skutočne nevykazuje také silné prejavy závislosti, ako je to v prípade zneužívania tvrdých drog. Samotní predajcovia však istú úroveň závislosti pripúšťajú: prirovnávajú ju ku kofeínu, alkoholu a čokoláde. Tieto tri prípady však majú jedno spoločné: nemajú spoločné nič.
V prípade „závislosti od kofeínu“ ide o vytvorenie tolerancie, závislosť na čokoláde (alebo cukre) nikdy vedecky potvrdená nebola. Závislosť od alkoholu je podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb klasifikovaná ako psychické ochorenie s označením F 10 – poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu. Teda stavať do rovnakej pozície „závislosť“ na čokoláde a závislosť od alkoholu nie je práve šťastné prirovnanie.
Navyše sa zdá, že určitá miera závislosti od kratomu existuje. Dostupné výskumy naznačujú, že pri pravidelnom užívaní sa môže objaviť postupná tolerancia voči jeho účinkom a pri skončení užívania abstinenčné príznaky a ťažkosti s ukončením užívania.
Kratom – suplement budúcnosti? Asi nie.
Dnes nedokážeme s určitosťou tvrdiť, že v budúcnosti kratom nebude súčasťou schválených liekov na liečbu psychických ochorení či sa nebude oficiálne využívať napríklad pri ambulantnej alebo hospitalizačnej odvykacej liečbe od tvrdých drog. Zaujímavosťou je, že aj to málo výskumov, ktoré sledovali užívanie kratomu u ľudí, bolo takmer výlučne vykonaných na mužoch, resp. ak sa v nich aj objavili ženy, tvorili výraznú menšinu.
Ak k tomu pridáme, že išlo prevažne o dotazníkové prieskumy a subjektívne pocity účastníkov, je nám jasné, že z toho žiadne relevantné závery očakávať nemôžeme – a tak končí aj väčšina prác o kratome. Argument, že ho ľudia používajú už tisícročia však pred vedcami ani lekármi neobstojí:najprv je potrebné vykonať kvalitné výskumy, potvrdiť účinnosť a bezpečnosť – až potom uvádzať na trh – nie naopak.
Dovtedy, kým (ak?) bude kratom u nás schválený ako bezpečný – načo riskovať? Nie je trochu paradox, že v časoch, kedy sa snažíme o zlepšenie zdravotného stavu, dbáme na kvalitnú výživu a dostatok pohybu, sa uchyľujeme ku konzumácii látok, ktoré dokážu preukázateľne spôsobiť intoxikáciu?
Možno je to iba módna vlna a bublina okolo kratomu spľasne tak rýchlo, ako sa nafúkla. Dovtedy odporúčame využiť radšej bezpečné a schválené doplnky výživy: napríklad nootropiká (ashwagandha, rhodiola rosea...), tryptofán či L‑theanín, ktoré pomôžu uvoľniť psychické napätie, podporia sústredenie a zlepšia regeneráciu. Ak chcete podať väčší výkon napríklad na tréningu, oplatí sa staviť na kofeín, ktorý je preskúmaný, schválený, efektívny a bezpečný.