- Chronický únavový syndróm (CFS) je popisovaný ako komplikované ochorenie bez jasných príčin.
- Častejšie sa objavuje u žien než u mužov vo veku medzi 25. a 50. rokom života.
- Pri liečbe je dôležitý komplexný pohľad.
Čo je CFS?
Chronický únavový syndróm (CFS) je popisovaný ako ochorenie, ktoré má symptómy neurčitého pôvodu. Ide o komplikovanú chorobu, ktorá je sprevádzaná množstvom nešpecifických príznakov, nemajúcich konkrétnu príčinu. Je charakteristický extrémnou únavou, ktorá aj napriek odpočinku u jedinca pretrváva viac ako 6 mesiacov, ďalej hlbokým vyčerpaním a napríklad aj úplnou stratou výdrže. Toto ochorenie môže trvať aj niekoľko rokov so znesiteľným priebehom, avšak môže mať aj trvalo devastujúce následky.
Ako veľmi je chronický únavový syndróm častý?
Postupom času prieskumy odhalili, že tento syndróm sa oveľa viac objavuje u žien než u mužov, a to až štvornásobne. Jedno z možných vysvetlení, ktoré prichádza do úvahy, sú všeobecne väčšie životné nároky, ktoré sú na ne kladené. A to či už ide o materskú starostlivosť, udržiavanie chodu domácnosti alebo pracovné povinnosti, všetky tieto aspekty vedú k vzniku únavy, ktorá v krajných prípadoch môže vyústiť až do únavového syndrómu. Čo sa týka najčastejšieho veku výskytu, nie je so 100 % istotou určený. Môže sa objaviť u každého bez ohľadu na jeho rok života či národnosť, avšak najčastejšie sa syndróm vyskytuje u jedincov medzi 25. až 50. rokom.
A ako sa najčastejšie prejavuje?
Ako sme už uvádzali, ide o komplexné ochorenie charakterizované obrovskou únavou až vyčerpaním. Ďalej je možné sledovať tieto príznaky:
- zvýšená teplota (obvykle nepresahujúca 38°C),
- dlhodobé bolesti v krku,
- zväčšenie a citlivosť lymfatických uzlín,
- bolesť svalov a hlavy,
- opuchy malých i veľkých kĺbov,
- porucha spánku.
Tiež sa môžu objaviť aj ďalšie neurologické, kognitívne a psychické zmeny ako:
- svetloplachosť,
- nízka koncentrácia,
- poruchy vnímateľnosti nových vnemov,
- problémy pri vybavovaní,
- neporozumenie a neschopnosť zapamätať si čítaný text,
- porucha vyjadrovania,
- predráždenosť,
- napätie a pocit vnútorného nepokoja a úzkosti.
Ako posledné je vhodné spomenúť, že sa môžu vyskytnúť aj nepríjemné zápaly ďasien, afty a opary.
A prečo teda CFS vzniká?
V súčasnej dobe vedci skúmajú CFS s cieľom nájsť všetky možné príčiny či rizikové a spúšťacie faktory tohto ochorenia. Doteraz však nie je jasná žiadna konkrétna príčina, ale preukázalo sa, že najčastejšie vypukne po prekonaní infekčného ochorenia. Ďalšími nepriaznivými aspektmi majúcimi vplyv môžu byť: anestetiká, chemikálie, ťažké kovy a fyzická trauma. Podľa ďalších výskumov je pravdepodobné, že sa niektorí ľudia už narodia s určitou predispozíciou, ktorá za prítomnosti rizikových faktorov môže viesť až k zrodu CFS.
Do rizikových faktorov môžeme zaradiť:
- vírusové infekcie – je vedecky dokázané, že sa u niektorých ľudí po prekonaní infekcie rozvinie CFS. Stále sa však nevie, o ktoré konkrétne vírusy ide.
- porucha funkcie imunitného systému – predpokladá sa, že ľudia s CFS majú narušený imunitný systém, ale stále nie je 100 % isté, či je to na spustenie syndrómu dostatočné.
- fyzická alebo emocionálna trauma – niektorí chorí ľudia hovoria o skúsenosti so zranením, operáciou či významným emočným zážitkom.
- hormonálna nerovnováha – u niektorých ľudí s CFS bola identifikovaná abnormálna krvná hladina hormónov.
Diagnostika CFS
CFS je ochorenie, ktoré sa určuje na základe syndromologických kritérií. Nezanedbateľnou súčasťou pri diagnostike by mala byť aj dôkladná diferenciálna diagnostika. Medzi najpoužívanejšie kritériá sa zaraďujú Holmesove kritériá pre CFS, ktoré sa skladajú z diagnostiky:
Hlavné (veľké) kritériá
- Náhle vzniknutá únava či ľahká unaviteľnosť až vyčerpanosť, predtým sa nevyskytujúca a spôsobujúca viac ako 50 % zníženie predošlej aktivity, trvajúca dlhšie ako 6 mesiacov.
- Vylúčenie iných patologických stavov, ktoré sa môžu vyznačovať nadmernou únavou a podobnými ťažkosťami, akými sú napr: nádorové ochorenia, parazitárne choroby, závislosti, alergie, HIV ochorenia a pod.
Symptómové (malé) kritériá
- Sem spadajú napr. (spolu ich je 11): zvýšená teplota, bolesti v krku, citlivosť lymfatických uzlín, generalizovaná únava svalov, migrujúce bolesti kĺbov bez opuchu a pod.
Fyzikálne kritériá
- Patria sem tieto 3 hlavné: teplota nameraná v ústach 37,3 – 38,6 °C, zápal nosohltana, citlivé lymfatické uzliny.
Pre konečné stanovenie diagnózy CFS podľa Holmesa musí byť splnený jeden z týchto bodov:
- obe hlavné kritériá, 6 z 11 symptómových a 2 z 3 fyzikálnych kritérií musia byť pozitívne.
- obe hlavné kritériá a 8 z 11 symptómových musí byť pozitívne (v tomto prípade fyzikálne kritériá byť pozitívne nemusia).
A ako sa dá chronický únavový syndróm liečiť?
Pretože hovoríme o chronickom stave, je dôležitý komplexný prístup k chorému, kam spadá liečba farmakologická a nefarmakologická. Do farmakologickej starostlivosti zaraďujeme napr: antidepresíva, imunologickú liečbu, antibiotiká a glukokortikoidy. Na druhú stranu do tej nefarmakologickej patrí napr: kognitívno‑behaviorálna terapia, biofeedback, rehabilitácia za pomoci telesného cvičenia, spánková hygiena a autogénny tréning.
Zaujíma vás, aké ďalšie metódy mentálneho tréningu je možné využiť? Prečítajte si náš článok Mentálny tréning.
Snahou lekárov by sa nemalo stať liečenie len symptómov či nálezov, ale aj celkového životného štýlu jedinca. Na ceste za touto väčšou zmenou je na mieste obrátiť sa na odborníka, konkrétne psychológa či psychiatra. Vďaka jeho komplexnej pomoci by sa mal pacient (skrz vedenú terapiu) vyliečiť. Ďalej by sa nemali bagatelizovať ťažkosti klienta. Osvedčuje sa postupné riešenie pacientových čiastkových problémov na základe získaných poznatkov z komplexného vyšetrenia, a to v dôvernom a bezpečnom vzťahu.
Čo si z toho odniesť?
Chronický únavový syndróm sa v dnešnej dobe začína vyskytovať čoraz častejšie, a to najčastejšie u žien medzi 25. a 50. rokom života. Ide o komplexné ochorenie, ktoré môže trvať aj roky. Prejavuje sa hlbokou a vnútornou únavou až vyčerpaním daného jedinca. Do tejto chvíle jeho príčiny neboli so stopercentnou pravdepodobnosťou identifikované, ale existujú nepriaznivé faktory podporujúce vznik tohto syndrómu. Pri liečbe je nanajvýš podstatné jej komplexné zacielenie, pretože ide o dlhodobo prežívaný stav chorého.
