- Zimomravosť je komplexný fenomén, v ktorom sa spájajú genetické predispozície, prirodzené fyziologické reakcie a psychologické vnímanie chladu.
- Hoci nemožno určiť presné percentá, podľa určitých schém sa dá predpokladať, že až polovica ľudí na svete môže trpieť zimomravosťou.
- Existujú však spôsoby, ako si na vystavovanie chladu „zvyknúť“ a lepšie sa adaptovať.
Čo to je zimomravosť?
Väčšina ľudí má teplotu tela okolo 37 stupňov Celzia, ako potvrdzuje aj výskum Fakulty fyziológie ľudskej termoregulácie Univerzity v Sydney. A tá by sa u zdravých jedincov nemala nijako závratne meniť. Aký má teda pôvod to, že je vám v nižších teplotách zima? Dôvodom je existencia voľných nervových zakončení (termoreceptory) so schopnosťou vnímať chlad alebo teplo – takže chlad pochádza z subepiteliárnej vrstvy (podkožná časť), nie priamo z nízkej telesnej teploty.
Láka vás zlepšiť si kondičku v zimných mesiacoch? Ako na to, poradí článok Behanie v zime: 6 tipov, ako sa pripraviť na beh v chladných podmienkach!
Ako to, že sú niektorí na studené prostredie citlivejší než iní? Tejto individuálnej tendencii sa hovorí zimomravosť, a hoci existujú určité platné vzorce (napríklad jedna štúdia zistila, že ženy sa cítia dobre v miestnosti, kde je 24 °C, teda o 2‑3 stupne teplejšie ako muži), ľudia ju spravidla vykazujú v rôznych úrovniach na základe komplexného pôsobenia genetických, fyziologických, psychologických a environmentálnych faktorov.
Aké sú fyziologické aspekty zimomravosti?
Fyziologické aspekty zimomravosti zahŕňajú pomerne komplexné interakcie medzi vaším telom a vonkajším prostredím, najmä v kontexte nízkych teplôt. Jedným z kľúčových prvkov je schopnosť tela udržovať stabilnú teplotu cez proces známy ako termoregulácia – táto odpoveď zahŕňa rôzne mechanizmy, ako je svalový tras (produkujúci teplo) a rozširovanie alebo zúženie prietoku ciev (ovplyvňujúce cirkuláciu krvi i uvoľňovanie tepla). Svoju úlohu zohráva aj izolácia v podobe množstva podkožného tuku.
Čo už však ovplyvniť nemožno, sú genetické predispozície, ktoré pôsobia na rýchlosť metabolizmu a energetiku produkovania tepla. Výskum poukazuje, že gény spojené s receptormi vnímajúce teplotu výrazne ovplyvňujú individuálne prežívanie a reakcie na studené podnety. Spoločne s hormonálnymi (podiel estrogénu a testosterónu) a anatomickými prvkami tak tvoria komplexný celok, ktorý sa snaží dosiahnuť najlepší stav teplotnej regulácie.
Pomáha saunovanie pri tolerancii vnímania chladu? Odpoveď na túto otázku poskytne článok Saunovanie: Ako si ho bezpečne užiť a je na mieste báť sa o plodnosť?
Vyššie sme načrtli aj dôležitosť pohlavia. Počas štúdií týkajúcich sa tejto problematiky sa zistilo, že často existujú variácie vo vnímaní a reakciách na chladné podmienky – ženy majú obvykle vyšší podiel telesného tuku, čo by mohlo poskytovať lepšiu izoláciu proti chladu. Na druhej strane muži sa hrdia značnejším percentom svalovej hmoty, zhruba o 10‑15 % viac, ktorá je metabolicky aktívna, a generuje tak viac tepla. Tieto rozdiely sú výsledkom evolučných adaptácií, keď sa každé pohlavie prispôsobilo špecifickým nárokom na prežitie a reprodukciu vo svojom historickom prostredí. Výskum v oblasti rodových rozdielov v zimomravosti je však stále aktuálna téma, a preto je dôležité brať do úvahy individuálnu variabilitu a ďalšie faktory.
A čo tie psychologické?
Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, aj psychologické aspekty zohrávajú výraznú úlohu v precítení a reakcii na chladné podmienky. Individuálne preferencie ohľadom teploty sú spravidla zapríčinené osobnostnými rysmi, zážitkami z minulosti i kultúrnymi rozdielmi.
Zaujímavosti o zážitkoch nájdete v článku Emócie: na čo slúži a čo sa stane, keď ich nespracujeme?
Niektorí ľudia môžu prežívať chlad intenzívnejšie ako iní z dôvodu subjektívnych pocitov alebo emócií spojených s teplotou. Štúdie naznačujú, že stres, úzkosť alebo depresia môžu zosilňovať pocit chladu, čo znamená, že jedinci v emocionálne náročných situáciách môžu mať tendenciu pociťovať chlad intenzívnejšie ako obvykle. Naopak, pozitívny emocionálny stav často vedie k vyššej tolerancii voči chladu.
Ako si uľaviť od stresu (a tým zlepšiť aj vnímanie chladu) ľahko a rýchlo, sa dočítate v článku Dychové cvičenia: Ako lepšie ovládať svoje emócie aj telo, a uľaviť si tak od stresu?
Kultúrne a environmentálne vplyvy
V neposlednom rade je na mieste brať do úvahy aj kultúrne, environmentálne a sociálne faktory – v niektorých častiach sveta sú ľudia vychovávaní k vyššej odolnosti voči chladu alebo k prijímaniu chladu ako normálneho javu (čo má symbolizovať silu a vytrvalosť), zatiaľ čo iní môžu preferovať teplé prostredie (zdôraznenie negatívnych účinkov chladu).
Environmentálne podmienky, ako sú geografické umiestnenie a klíma, hrajú tiež dôležitú úlohu v zimomravosti jednotlivcov. Ľudia, ktorí žijú v regiónoch s chladnejšou klímou, sa často adaptujú na nižšie teploty a vykazujú vyššiu odolnosť voči chladu ako tí, ktorí žijú v teplejších oblastiach. Táto adaptácia môže byť závislá od dlhodobého vystavovania chladným podmienkam. Posledným prvkom je aj často zabúdaná urbanizácia – mestské prostredie s vysokými budovami a betónovými plochami nepustí „dovnútra“ chlad a absorbuje a odvádza teplo odlišne ako vidiecke oblasti. Preto tam môže byť vyššia teplota a môže sa objaviť aj postupne znižujúca odolnosť jedincov, ktorí v meste žijú.
6 rád pre zlepšenie tolerancie voči chladu
- Postupné vystavovanie chladu: snažte sa pravidelne (a s mierou) vystavovať nižším teplotám. To môže zahŕňať krátke prechádzky vonku v zimných mesiacoch – svižným krokom v ľahšom oblečení a následne sa rýchlo vrátiť domov (pre prevenciu prechladnutia), outdoorové cvičenie, ale aj otužovanie.
- Fyzická aktivita: pravidelná fyzická aktivita podporuje cirkuláciu krvi a zvyšuje telesnú teplotu. Zároveň vzrastie podiel svalovej hmoty, podporujúci svalový tras a metabolizmus, produkujúci viac tepla, teda zahrievanie.
- Adekvátna vrstva oblečenia: noste skôr viac tenších vrstiev, než menej teplejších. Možno ho tak ľahšie uberať (alebo samozrejme pridávať) podľa potreby.
- Zdravá strava: aj výživa má svoje miesto na poli regulácie telesnej teploty. Jedlá s vyšším obsahom kalórií a sacharidov môžu poskytnúť telu energiu potrebnú na udržanie tepla. Poistíte sa aj pitím dostatočného množstva tekutín (predídete dehydratácii).
- Relaxácia a meditácia: keďže stres a úzkosť spravidla zosilňujú pocit chladu, relaxačné praktiky ako napríklad meditácia či joga môžu pomôcť uvoľniť napätie a zlepšiť celkový psychologický stav, teda pozitívne ovplyvniť vnímanie teploty.
- Saunovanie: pravidelné návštevy sauny pomáhajú prispôsobiť sa vyšším teplotám a zvýšiť celkovú odolnosť voči chladu.
Čo si z toho odniesť?
Zimomravosť, ktorá sa prejavuje individuálnou citlivosťou alebo odolnosťou voči chladu, je determinovaná genetickými, fyziologickými, ale aj psychologickými a kultúrnymi faktormi. Ide o komplexný obraz termoregulácie, predispozícií i sociálnych vplyvov, je preto na mieste vždy myslieť na subjektivitu jej precítenia a prispôsobiť sebe či druhým podmienky čo možno najviac. Na zlepšenie tolerancie voči chladu sa odporúčajú rôzne tipy a triky, vrátane postupného otužovania, dodržiavania zdravého životného štýlu či rôznych relaxačných techník.
