- Sezónne cykly, vrátane zmeny ročných období, do značnej miery ovplyvňujú biorytmus človeka.
- Ukazuje sa, že riziko rozvoja niektorých ochorení úzko súvisí s aktuálnym ročným obdobím.
- Ovplyvnený môže byť napr. psychický stav, kognitívne funkcie, regulácia hmotnosti a ďalšie oblasti.
Geografické okienko – prečo sa mení ročné obdobie?
Informáciu, že sa na našom území počas jedného roka vystriedajú štyri ročné obdobia, poznáte určite už z prvého stupňa základnej školy. Viete ale, čo je hlavnou príčinou týchto zmien? Často sa v tejto súvislosti spomína vzdialenosť Zeme od Slnka, pretože obežná dráha Zeme nemá tvar kruhový, ale mierne elipsoidný. V lete (na začiatku júla) sme však Slnku paradoxne najďalej, a najbližšie sa nachádzame v januári – je teda zrejmé, že do tejto problematiky vstupujú ešte ďalšie faktory.
Hlavným dôvodom, prečo si môžete v priebehu roka užívať jar, leto, jeseň aj zimu, je totiž sklon zemskej osi. Zjednodušene povedané, tento sklon určuje, pod akým uhlom budú na jednotlivých častiach obežnej dráhy na povrch Zeme dopadať slnečné lúče. V lete tak slnečný svit na povrch Zeme dopadá pod uhlom okolo 75°, zatiaľ čo v zime je to okolo 30°.
Výkyvy v teplote sú potom typické najmä pre mierne, subpolárne a polárne pásmo – na subpolárne a polárne pásma však vzhľadom na ich postavenie dopadá slnko aj v letných mesiacoch pod nižším uhlom, teploty sú preto výrazne nižšie ako v miernom pásme. V trópoch a subtrópoch sa potom nestriedajú ročné obdobia ako také, ale zmeny sa prejavujú skôr cez množstvo zrážok.
Ako súvisia prírodné cykly so správaním človeka?
Je jasné, že vyššie spomínané prírodné javy vykazujú v priebehu roka istú cyklickosť. Ďalším príkladom potom môže byť aj striedanie dňa a noci v dôsledku rotácie Zeme okolo svojej osi alebo výkyvy hladín hormónov v priebehu dní, týždňov i mesiacov u oboch pohlaví. Niektoré druhy cicavcov v zimných mesiacoch dokonca upadajú do stavu pokoja a nečinnosti, tzv. hibernujú.
K týmto napospol pravidelným a cyklickým zmenám sa človek v priebehu evolúcie prispôsobil, z čoho vychádzajú tzv. biorytmy. Zrejme najznámejším príkladom je cirkadiánny rytmus, na ktorý sa upiera pozornosť vedcov nielen v oblasti zdravia, ale napr. aj športového či pracovného výkonu.
- Ak sa chcete o tejto téme dozvedieť viac, prečítajte si článok Čo je cirkadiánny rytmus a ako nám môže zlepšiť život?
Rozlišuje ľudské telo iba dve ročné obdobia?
Diskusiu o tom, či je ľudské telo schopné vnímať a reagovať na všetky ročné obdobia, vyvolala štúdia Lekárskej fakulty Stanfordovej univerzity. Jej výsledky totiž naznačujú, že k výraznejším zmenám v ľudskom tele dochádza iba v dvoch prípadoch – na prelome jari s letom, a na prelome jesene a zimy.
V jarnom prelome vedci zaznamenali:
- vyššie hladiny zápalových markerov (súvisia s alergiami),
- nárast markerov pre reumatoidnú artritídu a osteoartridídu,
- nárast hladiny glykovaného hemoglobínu HbA1c (slúži na dlhodobé sledovanie glykémie, a jeho nárast pravdepodobne súvisí s nižšou fyzickou aktivitou a zvýšenou mierou príjmu stravy počas zimy).
Počas jesenného prelomu potom došlo k týmto zmenám:
- zvýšenie hladiny imunitných markerov, ktoré sú zodpovedné za boj s vírusovými a bakteriálnymi infekciami,
- nárast markerov podieľajúcich sa na rozvoji akné,
- vyššia hladina krvného tlaku.
Je možné na základe tejto štúdie hovoriť o prelome?
Autori štúdie na základe jej výsledkov hovoria o možnostiach ďalšieho skvalitnenia lekárskej starostlivosti, personalizovanom vývoji liečiv a interpretácii laboratórnych výsledkov v kontexte ročného obdobia, zároveň však pripúšťa, že na potvrdenie týchto poznatkov je potrebný ďalší výskum. Pre subtropické podnebie Kalifornie, kde bola štúdia vykonaná, je navyše typické skôr striedanie suchšieho a vlhšieho obdobia – je teda možné, že v iných podmienkach by boli výsledky odlišné.
Aké oblasti ľudského zdravia môže zmena ročných období ovplyvňovať?
1. Miera únavy, kognitívne funkcie
Zvýšenú mieru únavy a zníženie motivácie možno pozorovať typicky v chladnejších mesiacoch. Tieto zmeny môžu súvisieť s úbytkom prirodzeného slnečného svetla, nižšími teplotami či zúžením možností prirodzeného pohybu (pozri ďalej), podľa výskumov však v priebehu roka dochádza k zmenám aj v oblasti kognitívnych funkcií. Výsledky neuropsychologických testov totiž ukázali, že ľudia v letných a jesenných mesiacoch dosahujú lepšie výsledky – bohužiaľ však išlo o rôzne skupiny osôb, a preto je potrebné závery interpretovať s rezervou. Do budúcnosti by však tieto zistenia mohli priniesť zlepšenie napr. v oblasti diagnostiky Alzheimerovej či Parkinsonovej choroby.
Ukazuje sa však, že sezónne zmeny majú vplyv na expresiu génov v mnohých orgánoch, medzi ktoré sa radí práve aj mozog. Výskum v tejto oblasti je však doposiaľ v plienkach a na potvrdenie konkrétnych mechanizmov si treba ešte počkať.
2. Depresia
Pre zimné obdobie je typický úbytok prirodzeného slnečného svetla, čo sa môže prejavovať zvýšenou mierou úzkosťou, depresiou alebo rozvojom tzv. sezónnej afektívnej poruchy. Tieto prejavy sa však často objavujú už na jeseň, u niektorých osôb zase na jar. Dobrou správou však je, že s týmito nepríjemnosťami môže pomôcť terapia svetlom, ktorá je účinná až v 60 % prípadov.
- Čo je sezónna afektívna porucha a ako zmierniť jej príznaky? Dozviete sa v článku 6 tipov, ako sa zbaviť jesenného splínu a užiť si toto ročné obdobie naplno
3. Riziko rozvoja srdcových ochorení
Hoci by ste tento trend možno čakali skôr v letných mesiacoch, zima je rizikovým obdobím pre rozvoj a tiež zhoršovanie najrôznejších ochorení srdcovej a cievnej sústavy. Ide napr. o hlbokú žilovú trombózu, pľúcnu embóliu, anginu pectoris, infarkt myokardu alebo srdcové zlyhanie. Nízke teploty zapríčiňujú kontrakciu ciev a mierny nárast hladiny krvného tlaku, a aby toho nebolo málo, v tomto období klesá aj miera prirodzeného pohybu (pozri ďalej), čo má na srdce a cievy taktiež negatívny vplyv. V takom prípade už mnohokrát stačí len nadmerná námaha v podobe odpratávania čerstvo napadaného snehu, a problém je na svete.
4. Regulácia hmotnosti
Aj vy ste možno zaznamenali, že v neskorých jarných, letných a skoro jesenných mesiacoch je regulácia hmotnosti tak nejako jednoduchšia – pekné počasie a príjemné teploty totiž priamo lákajú pre vychádzku na bicykli, výbeh, jazdu na in‑line alebo jednoducho len vonkajšie šantenie. Svetlo je vonku navyše až do neskorých večerných hodín, takže tréning v pohode stihnete aj po práci. Nie je preto divu, že hmotnosť tak prirodzene klesá sama od seba (takmer).
V období zimy však tieto radovánky na nejakú dobu odpadajú, a miery pohybu zrazu pomerne výrazne ubúda. Skoré stmievanie a vonkajšia kombinácia dažďa so snehom v spojení s nízkymi teplotami navyše lákajú k častejším návštevám chladničky, či už „z nudy“ alebo pre neskrotnú túžbu po dobrotách, ktoré spoľahlivo zahrejú.
5. Stav pokožky
Pokožka bude vzhľadom na pokles teploty a vlhkosti vzduchu najviac namáhaná v jesenných a zimných mesiacoch. Práve v tomto období je podľa dermatológov najvyššie riziko jej vysúšania, čo ďalej súvisí so zvýšeným rizikom rozvoja akné alebo vyrážok. V súvislosti s tým je najmä v týchto mesiacoch vhodné pravidelne používať hydratačné krémy a nezabúdať ani na starostlivosť o pery.
- Podrobné informácie o starostlivosti o pokožku v zimných mesiacoch nájdete aj v našom článku 8 tipov, ako sa starať o pokožku v zime
Ako minimalizovať „riziká“ spojené so zmenami ročného obdobia?
Sezónne zmeny sú prirodzeným javom a človek sa na tieto cykly do istej miery veľmi efektívne adaptoval. U niektorých osôb sa však tieto zmeny prejavujú markantnejšie, čo môže narúšať ich fungovanie v každodennom živote, pretože napr. pracovné vyťaženie je v priebehu roka konštantné. Každý si preto musí uvedomiť, ako tieto cyklické fenomény pôsobia konkrétne na jeho organizmus a v závislosti od toho podporiť svoju adaptáciu.
Do istej miery je samozrejme vhodné prirodzené biorytmy a cykly zachovávať, elimináciu „negatívnych“ efektov je však možné efektívne podporiť napr. svetelnou terapiou pri sezónnej afektívnej poruche alebo používaním hydratačných krémov v prípade vysušenej a podráždenej pokožky. Z hľadiska prevencie srdcovo‑cievnych ochorení a normálnej regulácie hmotnosti je potom tiež nevyhnutné zostať aktívnym aj v zimných mesiacoch.
