- Sociálna úzkosť predstavuje intenzívne pocity strachu vyplývajúce zo situácií, keď môže byť človek vystavený prítomnosti iných osôb a ich hodnoteniu.
- Sociálna úzkosť sa najčastejšie vyskytuje u dospievajúcich a mladých dospelých, viac touto poruchou trpia ženy.
- Podľa Americkej asociácie pre úzkosť a depresiu (ADAA) trpí sociálnou úzkosťou až 15 miliónov dospelých Američanov.
Čo je sociálna úzkosť?
Sociálna úzkosť, inak sociálna fóbia, je typom úzkostnej poruchy, ktorá v človeku vyvoláva intenzívny strach zo situácií, kedy by mohol byť pozorovaný, hodnotený alebo posudzovaný inými ľuďmi. Na rozdiel od plachosti či hanblivosti je v prípade sociálnej fóbie strach taký intenzívny, že ľudia trpiaci týmto stavom sú ním negatívne ovplyvnení v činnostiach patriacich k bežnému životu, ako je chodenie do školy/zamestnania, stretávanie sa s novými ľuďmi, nákup potravín v obchode alebo návšteva verejných toaliet.
Ľudia so sociálnou úzkosťou môžu vnímať svoj stav ako úplne nekontrolovateľný a týmto sociálnym interakciám sa úplne vyhýbajú, iní môžu so strachom „bojovať“ – aj keď sa však dokážu k danej činnosti prinútiť, prežívajú veľmi hlboké pocity úzkosti. Ak navyše vedia, že ich takáto situácia niekedy v budúcnosti čaká, môžu sa jej obávať už týždne či mesiace pred jej uskutočnením. Úzkosť môže byť tiež selektívna, čo znamená, že problematické môžu byť iba konkrétne situácie – napr. jedenie na verejnosti, telefonovanie, rozhovor s cudzím človekom atď.
Sociálna úzkosť sa rozvíja spravidla v neskorom detstve a výraznejšie sa prejavuje u dospievajúcich a mladých dospelých. Je tiež častejšia u ženského pohlavia a pokiaľ nie je riešená terapeuticky, môže pretrvávať celý život.
Chcete sa dozvedieť viac o úzkostnej poruche? Pomôže vám článok Úzkostná porucha: ako sa prejavuje a ako ju efektívne liečiť?
Prečo tomuto stavu venovať pozornosť?
Ako už bolo povedané, sociálna úzkosť významne narúša udalosti každodenného života a bráni človeku plne sa realizovať. Intenzívne pocity úzkosti a strachu tiež môžu viesť k chronickému pretrvávaniu stresu, z ktorého vyplýva ďalšie prehĺbenie psychických ťažkostí alebo aj narušenie fyzického zdravia.
S akými formami stresu sa môžete stretnúť a ktoré sú obzvlášť nebezpečné? Dozviete sa v článku Nie je stres ako stres. Ktorý je ten zdravý a ktorý nám naopak škodí?
Aké sú symptómy sociálnej úzkosti?
Sociálna úzkosť sa prejavuje na psychickej aj fyzickej stránke, stále však platí, že symptómy sa môžu u jednotlivých osôb líšiť v závislosti od situácie a individuálnych charakteristík.
Medzi psychické prejavy sa radia:
- intenzívny strach (pred, počas alebo aj po situácii),
- pocity sprevádzajúce paniku,
- nervozita,
- obavy, že pred ostatnými ľuďmi urobíte niečo trápne,
- obavy, že si ostatní všimnú, že ste nervózny,
- snaha o „ústup“ do pozadia.
Fyzicky sa môže sociálna úzkosť prejaviť ako:
- búšenie srdca,
- potenie,
- pocit zahmlenia mysle alebo pocit na omdletie,
- chvenie, tras,
- nevoľnosť,
- červenanie sa,
- strnulý postoj,
- problémy s rozprávaním,
- problém s nadväzovaním očného kontaktu.
Aké sú dôvody rozvoja sociálnej úzkosti?
Príčiny sociálnej úzkosti nie sú úplne presne známe, z výskumu však vyplýva, že ide o súhrn genetických, biologických a enviromentálnych faktorov. Sociálna úzkosť sa napr. môže vyskytovať v rodinách, ale zatiaľ nie je jasné, prečo sa u niektorých členov rodiny prejavuje, zatiaľ čo u iných nie – tu budú hrať úlohu pravdepodobne spomínané osobnostné rysy každého jedinca, prežité skúsenosti a iné vonkajšie faktory.
Rizikovými faktormi môžu byť napr.:
- poruchy v systéme mozgových neurotransmiterov,
- skúsenosť s fyzickým, emocionálnym, alebo inými formami násilia,
- poruchy pri nadviazaní attachamentu (vzťah medzi dieťaťom a autoritou, ktorá mu poskytuje ochranu a podporu, najčastejšie rodič) v detstve,
- nadmerná kontrola zo strany rodičov,
- negatívne zážitky s rovesníkmi,
- PTSD (posttraumatická stresová porucha), keď po prežití traumatickej udalosti môže byť jedným z prejavov práve sociálna úzkosť.
Aké sú možnosti terapie?
Diagnostika sociálnej úzkosti je založená na kritériách vyplývajúcich z Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM‑5). Jednotlivé postupy sa môžu líšiť podľa závažnosti a príčiny rozvoja sociálnej úzkosti alebo špecifických požiadaviek klienta. Vo väčšine prípadov sa formy terapie kombinujú.
1. Psychoterapia
Psychoterapia je základným prvkom liečby sociálnej úzkosti. Pomáha určiť príčinu problému a efektívne ho tak riešiť. Odborník vám tiež pomôže pochopiť podstatu ochorenia a jeho prejavov, ktoré vám dodajú sebaistotu pri ich zvládaní. Existuje mnoho foriem terapie – od individuálnej cez skupinovú, až po tzv. expozičnú terapiu, kde sa pracuje s postupným vystavovaním pacienta situáciám, z ktorých má obavy. Napriek tomu, že je najprv toto prostredie kontrolované a bezpečné, je na odborníkovi, aby správne vyhodnotil, či je klient na túto formu liečby pripravený, alebo nie.
Prečo sa psychoterapia neobávať, a čo očakávať na prvom sedení? Dozviete sa v článku Ako sa starať o svoje duševné zdravie? Stavte na psychoterapiu
2. Medikácia
Na podporu terapeutických procesov vám môže lekár (psychiater) predpísať aj liečebné prípravky – najčastejšie sú to antidepresíva s funkciou inhibície spätného vychytávania monoamínov (typicky SSRI a SNRI). Ide však iba o doplnkovú liečbu, ktorá má za cieľ napr. zjednodušiť vyhľadanie terapeutickej pomoci alebo prekonať strach v situáciách potrebných pre každodenný život. Samotnú podstatu sociálnej úzkosti však nerieši.
Zaujíma vás, prečo je v generácii mileniálov vysoký výskyt duševných ochorení? Všetko nájdete v článku Mileniáli: Prečo trpia úzkosťou a depresiami?
3. Seba‑terapeutické techniky
Pri terapii je možné, a tiež vhodné, osvojiť si niektoré liečebné techniky, ktoré môžete vykonávať sami v pohodlí domova a venovať sa im pravidelne. S ich začlenením do režimu a efektívnym aplikovaním vám často pomôže psychoterapeut v rámci procesu terapie. Ide napr. o dychové cvičenia, meditačné techniky, tréning rozpoznania triggerov (spúšťačov) úzkosti, zavedenie pravidelnej spánkovej rutiny alebo fyzická aktivita.
Vedeli ste, že pohyb zohráva vo zvládaní stresu dôležitú úlohu? Presvedčte sa v článku Ako zvládať stres a byť v pohode?
Všetky tieto činnosti vám môžu pomôcť lepšie zvládať stres a dostať pod kontrolu svoje myšlienky a fyzické prejavy úzkosti – táto zručnosť je založená na pravidelnom tréningu a opakovaní.
Aký typ meditácie je ten pravý pre vás a ako rýchlo dosiahnuť pozitívne účinky? Poradí vám článok Meditácia: ako dosiahnuť pozitívne účinky a ktorý typ zvoliť?
Hľadáte jednoduchú techniku, ktorá vám rýchlo uľaví od stresu a ktorú môžete robiť kdekoľvek? Prečítajte si článok Dychové cvičenia proti stresu i úzkosti
Čo si z toho odniesť?
Sociálna úzkosť vyplýva z intenzívneho strachu z pozorovania či hodnotenia svojej osoby inými ľuďmi. Rozvíja sa najčastejšie v neskorom detstve a pokiaľ nie je liečená, môže pretrvávať celý život. Sociálna úzkosť významne narúša každodenné činnosti jedinca a prehlbuje závažnosť duševných i fyzických symptómov a ochorení.
Najefektívnejšou formou liečby je psychoterapia, na ktorú sa viaže aj zručnosť osvojenia techník určených na zníženie miery stresu a úzkosti. Pomocným prvkom môže byť aj medikácia, ktorá však nerieši prvotnú príčinu.
