- Porucha pozornosti sa delí na hlavné 2 druhy: ADHD a ADD.
- Často je ťažko rozpoznateľná a skrýva sa za odlišné diagnózy (depresia, PPP a pod.).
- ADHD/ADD sprevádza diagnostikovaného jedinca po celý jeho život.
Čo si predstaviť pod pojmom „porucha pozornosti“?
Poruchy pozornosti sa všeobecne delia na 2 hlavné druhy, a to: ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder, po slovensky porucha pozornosti s hyperaktivitou) a ADD (Attention Deficit Disorder, po slovensky porucha pozornosti bez hyperaktivity). Ide o poruchy vrodené, ktorých príčiny sú dané predovšetkým genetikou, ale môže hrať úlohu aj poškodenie dieťaťa v tehotenstve a pri pôrode (užívanie návykových látok – tabak a alkohol, nedostatok kyslíka pri pôrode a pod.).
ADHD/ADD teda zaiste nespôsobuje výchova či akékoľvek ďalšie teoreticky diskutované príčiny – napr. očkovanie. Ďalej je dôležité mať na pamäti, že tieto poruchy automaticky neznamenajú nižšiu inteligenciu. ADHD/ADD sa všeobecne vyskytujú u ľudí úplne vo všetkých pásmach inteligencie.
- ADHD je teda vrodený neurovývojový syndróm zapríčinený narušeným fungovaním v oblastiach mozgu, ktoré súvisia s plánovaním, predvídaním, zameraním a udržaním pozornosti a sebaovládaním. Čím je človek starší, tým častejšie dochádza k zmierňovaniu viditeľných príznakov hyperaktivity (neustály pohyb a netrpezlivosť). Čo však najviac pretrváva sú problémy plynúce z nepozornosti, impulzívneho správania a ďalej zostáva pocit vnútorného nepokoja, emočná labilita a nízka frustračná tolerancia (rýchle striedanie nálad, výbuchy hnevu a pod.)
- ADD je vlastne totožnou poruchou pozornosti ako ADHD, avšak bez hyperaktivity. Jedinci pôsobia, akoby žili v inom svete – často bývajú zasnení a nereagujú na okolie, v ktorom sa nachádzajú. Prejavy poruchy pozornosti majú obdobné – ťažko sa sústredia na, pre nich, nezaujímavé témy a ani nevydržia dlhú dobu, ľahko ich vyrušia irelevantnými podnetmi, majú problémy s dokončovaním úloh a často zabúdajú.
Symptómy ADHD a ADD
Symptómy porúch pozornosti bývajú najvýraznejšie v školskom prostredí, v skupinách a v situáciách, ktoré požadujú prispôsobenie sa pravidlám a určitému poriadku. Základnými symptómami osôb so syndrómom ADHD a ADD sú:
- Deficit pozornosti: môže sa vzťahovať k deficitu čulosti, vzrušivosti, sústredenej pozornosti, k prchavosti a nedostatočnému rozsahu chápania. Pozornosť je ľahko odvedená k inej zaujímavejšej úlohe. Problémom je teda nielen porucha pozornosti, ale aj vytrvalosti.
- Hyperaktivita: ide o nepokoj, vrtenie sa a neúčelné pohyby tela. Jedinci sú neposední, neustále sa s niečím hrajú, vrtia sa na stoličke, pobehujú po miestnosti alebo vyrušujú. Nevydržia stáť v pokoji a možno aj poskakujú na mieste. Postupom veku sa ich vonkajší nepokoj môže meniť na pocit vnútorného nepokoja predovšetkým v situáciách, keď je nutné zotrvať v pokoji na mieste.
- Nadmerná impulzivita: je prepojená s poruchou vytrvalosti vo voľnom úsilí a nedostatočným útlmom v správaní. Jedinci rýchlo zodpovedajú v rôznych situáciách bez toho, aby čakali na všetky inštrukcie a informácie na naplnenie požiadaviek. V dôsledku konania z afektu sa u nich často objavujú omyly z nepozornosti a kvôli tomu môžu zlyhávať aj pri racionálnom zvažovaní o následkoch svojho konania.
- Poruchy motoriky: prejavujú sa ťažkosťami v jemnej alebo hrubej motorike. Tieto osoby bývajú neobratné, často nešikovné, ich pohyby sú nekoordinované a obvykle je viditeľné aj zvýšené svalové napätie. Ich pohyby sú navyše kŕčovité, niekedy viazne aj spojenie pohybov do jedného celku. Z oblasti jemnej motoriky ide napr. o zaväzovanie šnúrok, zapínanie gombíkov a pod.
A ako určíme poruchu pozornosti?
Podľa diagnostických kritérií musia poruchy pozornosti trvať dlhé časové obdobie najmenej 6 mesiacov. Ak sa pozoruje u detí z menšinových etnických skupín, musí sa na ňu pozerať vo vzťahu k ostatným deťom z rovnakého prostredia a v totožnom mentálnom veku. Aby sa porucha pozornosti (ADHD/ADD) mohla identifikovať, musí nepriaznivo ovplyvňovať školský výkon dieťaťa a musí sa prejavovať zároveň výrazným nesúladom medzi jeho intelektovými schopnosťami a aktuálnym školským výkonom. Pod poruchu pozornosti nespadajú deti s inými závažnejšími diagnózami, ako je napr. porucha učenia či mentálna retardácia.
Je možné ju zle identifikovať?
Príznaky ADHD/ADD, predovšetkým impulzivita a zhoršené sebaovládanie, predurčujú jedinca k vyššej náchylnosti k závislému správaniu (užívanie alkoholu, marihuany a ďalších návykových látok, gambling), ďalej k rizikovému správaniu v doprave (nepozornosť, rýchla jazda a pod.), poruchám príjmu a pod. (prejedanie, bulímia).
Zvýšená impulzivita tiež môže viesť k sexuálne rizikovému správaniu (promiskuita), k strate zamestnania, partnera a ďalších. Tieto životné problémy môžu zapríčiniť aj emočné ťažkosti, ktoré sa v dospelosti nahromadia, a to vo veľkej miere, a preto je niekedy obzvlášť ťažké odlíšiť, čo je príčina (a kde pramení) a čo dôsledok. Častými zámenami za poruchy pozornosti sú:
- Depresia a agitovaná depresia,
- Úzkosť,
- Bipolárna porucha,
- Závislosť na návykových látkach,
- Poruchy príjmu potravy.
Je možné poruchu pozornosti liečiť/vyliečiť?
Poruchy pozornosti ADHD a ADD sú dané neobvyklým fungovaním CNS, a preto nie je možné ich úplne vyliečiť a zbaviť sa ich. Existujú však spôsoby, ktoré môžu ich symptómy potlačiť natoľko, že dotyčná osoba trpiaca týmto problémom môže žiť spokojný a plnohodnotný život a splniť nároky modernej spoločnosti.
Odborníci sú za jedno v tom, že najúčinnejší je komplexný prístup – čo sa týka detí, tak úprava výchovných (a vyučovacích) metód, čo sa týka dospelých, tak zmena životného a pracovného prostredia, využívanie pomôcok (diára a pod.), správna životospráva, svojpomocné aktivity, psychoterapia, medikácia a možné alternatívne metódy liečby (vitamíny, homeopatiká, doplnky stravy a pod.). Čím bude starostlivosť komplexnejšia, tým by mala byť úspešnejšia. Miera ťažkostí sa u každého jedinca líši, a preto by mala byť každá starostlivosť individuálne zacielená.
Čo si z toho odniesť?
Porucha pozornosti sa u jedincov, konkrétne detí (no netrpia ňou iba tie), najčastejšie odhaľuje už v školskom prostredí, a to práve kvôli jej viditeľným symptómom, ktoré znemožňujú nutnú adaptáciu a prispôsobenie sa prostrediu triedy a kolektívu detí. Ide o problematiku, ktorá je často zamieňaná za iné diagnózy (a preto by sa mal na jej správnu diagnostiku klásť zvláštny dôraz) a ktorá jedinca sprevádza po celý jeho život pre odlišné fungovanie jeho CNS.
No nezúfajte! Existuje mnoho možností, ako poruchu pozornosti zmierniť, a tým dotyčnému skvalitniť jeho život. Ide predovšetkým o komplexný prístup obsahujúci psychoterapiu, farmakoterapiu, zmenu pracovného/školského prostredia a pod.
