- Imposter syndróm označuje psychologický stav, keď si daný jedinec nie je schopný uvedomiť svoje kvality a všetky svoje doterajšie úspechy pripisuje náhode.
Znížená dôvera vo svoje schopnosti je sprevádzaná neustálym strachom z „odhalenia“ a v dlhodobom meradle môže imposter syndróm viesť k vyhoreniu a narušeniu psychického i fyzického zdravia.
Podľa štúdií sa výskyt imposter syndrómu pohybuje od 9 do 82 %, v závislosti od typu populácie – ohrození sú predovšetkým študenti a osoby na vysokých pracovných pozíciách. Rozvinúť sa však môže u kohokoľvek.
Imposter syndróm znamená neschopnosť uvedomiť si vlastnú kvalitu
Maturitu vám kedysi dali, len aby sa nepovedalo, prijímačky ste urobili vďaka chybe v systéme a v práci vás vlastne prijali omylom - nepracujete predsa vôbec dobre, ktokoľvek na planéte je v každom ohľade lepší ako vy, a svet ste zatiaľ tiež nezmenili. A čo potom, ak na to všetko niekto raz príde...
Spoznávate sa? Potom sa aj vy možno stretávate s tzv. imposter syndrómom, po slovensky syndrómom podvodníka. Ide o psychologický stav, keď ľudia (paradoxne často ide o veľmi schopné a úspešné osoby) prisudzujú všetky svoje doterajšie úspechy šťastia náhode a nie sú schopní si uvedomiť vlastnú kvalitu. K tomu sa spravidla pridáva aj neustály strach a úzkosť z toho, že jedného dňa bude táto „skutočnosť“ odhalená.
Ide vlastne o akýsi konflikt vo vnímaní seba samého a v tom, ako týchto jedincov vníma ich okolie. Pochvalu a uznanie často berú ako vyjadrenie súcitu a ľútosti, najmenšie pochybenia však nesú veľmi ťažko – v ich očiach totiž ďalej prehlbujú nedôveru vo vlastné schopnosti a intelekt. Tieto podnety ich potom ženú k stále vyššej túžbe po dokonalosti, ale aj k pocitom úzkosti a viny.
Syndróm podvodníka sa môže prejavovať celkom 5 spôsobmi
Na rozvoji imposter syndrómu sa často podieľa mnoho faktorov, medzi ktorými môže byť napr. tlak na výkon zo strany rodičov v detstve, porovnávanie so spolužiakmi/súrodencami, osobnostné rysy daného jedinca (sklony k perfekcionizmu, neuroticizmu, nízke sebavedomie), súčasný výskyt iného duševného ochorenia a pochopiteľne aj vonkajšie faktory, ako je nástup do nového zamestnania/štúdia, jeho strata atď.
Doktorka Valerie Young, ktorá sa výskumom imposter syndrómu zaoberá, popísala vo svojej knihe celkom 5 typov imposter syndrómu, ktoré sa rozvíjajú na základe osobnostných rysov „postihnutej“ osoby. V praxi sa môžu tieto typy čiastočne prelínať alebo kombinovať:
Perfekcionista – výsledok jeho práce musí byť vždy dokonalý, ani potom však nie je spokojný a nevie svoj úspech náležite oceniť. V dlhodobom horizonte tak ide o priamu cestu k vyhoreniu.
Prirodzený génius – tento typ od seba očakáva, že musí byť prirodzene „geniálny“, teda zvládnuť náročné úlohy ľahko a bez námahy. Rovnako ako perfekcionista si stanovuje často nereálne ciele a pokiaľ ich nedosiahne hneď na prvýkrát, rozvíjajú sa pocity zlyhania, hanby a úzkosti.
Superhrdina – svoje schopnosti zakladá na tom, že musí dokonale uspieť v každej úlohe – zamestnanec, priateľ/ka, kamarát/ka, rodič atď. Akýkoľvek nedostatok čo i len v jedinej oblasti je podľa neho len ďalším dôkazom toho, že je neschopný.
Sólista – verí, že všetko musí zvládnuť sám a žiadosť o pomoc, alebo aj jej prijatie, pokladá za zlyhanie a vlastnú neschopnosť.
Expert – aby bola jeho práca úspešne dokončená, potrebuje danú tému poznať do najmenších detailov. Predstava, že by neskôr objavil informáciu, ktorá mu nebola známa, alebo azda nepoznal odpoveď na niektorú z položených otázok, je pre neho úplne neprijateľná.
4 tipy, ako sa imposter syndrómu postaviť
Tvárou v tvár týmto myšlienkam a obavám pracujú ľudia s imposter syndrómom väčšinou extrémne tvrdo a stanovujú si stále vyššie ciele, čo vedie k vyhoreniu, vyčleneniu z bežného života, narušeniu psychickej pohody (úzkosti, depresie) a následne napríklad aj fyzického zdravia. Akými spôsobmi je teda možné tomuto scenáru predísť?
1. Pripustite si problém a hovorte o ňom
Pripustenie a uznanie prítomnosti problému vám otvára možnosti na jeho riešenie. Porozprávajte sa o svojich pocitoch s blízkou osobou, alebo ideálne skúseným terapeutom. Druhá osoba vám totiž sprostredkuje iný uhol pohľadu, o ktorom ste doteraz možno ani neuvažovali.
2. Nebojte sa spolupráce
Snažte sa konfrontovať nutkanie zvládnuť všetko sami. Práca v tíme vám pomôže vyhnúť sa zahlteniu, podporí vyniknutie vašich silných stránok a poskytne vám aj potrebnú podporu alebo vedenie.
3. Nepotláčajte svoje pochybnosti a úzkostné myšlienky
Ak sa objavia u vás opäť pochybnosti o svojich schopnostiach a strach z „odhalenia“, nesnažte sa tieto pocity potlačiť. Namiesto toho sa spýtajte sami seba, či na ne máte skutočne dôkazy. Zlý pracovný výkon by dlhodobo rozhodne nezostal bez povšimnutia a pokiaľ sa vám zo strany kolegov/vedenia dostáva pochvaly, nejde o súcit, ale o skutočné uznanie.
4. Vyhnite sa porovnávaniu s ostatnými
Pamätajte, že schopnosti každého človeka sú jedinečné a ak vás niekto predčil v jednej oblasti, vy ho celkom iste prekonáte v inom smere. Nikto na svete totiž nevie všetko – a pokiaľ máte dojem, že o niekom takom viete, pravdepodobne ho nepoznáte dostatočne dobre.
Namiesto porovnávania sa s ostatnými sa preto zamerajte konkrétne na také svoje schopnosti, v ktorých vynikáte (príp. ktoré vyzdvihujú vaše okolie) a tie ďalej rozvíjajte.
Čo si z toho odniesť?
Imposter syndróm je stav, keď si často paradoxne veľmi kompetentná a schopná osoba nie je schopná plne uvedomiť svoje kvality. Doterajšie úspechy potom pripisuje súhre šťastných náhod a trpí neustálym strachom z odhalenia „podvodného“ správania. Na rozvoj tohto syndrómu má vplyv mnoho faktorov – cez výchovu, osobnostné rysy, výskyt ďalšieho duševného ochorenia, až po vonkajšie faktory. Aktuálne sa rozlišuje 5 základných typov imposter syndrómu, ktoré sa môžu prelínať či kombinovať.
Imposter syndróm daného jedinca negatívne ovplyvňuje ako po stránke pracovného výkonu, tak aj v osobnom živote a negatívne pôsobí na jeho zdravotný stav. V procese terapie je v prvom rade nevyhnutné si tento problém pripustiť a prebrať ho ideálne so skúseným psychoterapeutom. Ďalšími tipmi môžu byť aj snaha o nadväzovanie spolupráce, nepotláčanie svojich pochybností a v neposlednom rade aj snaha o elimináciu porovnávania svojich schopností s ostatnými.
