- Hnačka patrí k najčastejším zdravotným ťažkostiam pri cestovaní.
- Viac ako 60 % cestovateľov z rozvinutých krajín prekoná pri ceste do rozvojových krajín túto „komplikáciu“.
- Problémy zvyčajne odznejú spontánne, v niektorých vážnejších prípadoch je však potrebné hnačku liečiť.
Prečo k cestovateľskej hnačke dochádza?
Príčin cestovateľskej hnačky môže byť celý rad, podľa literatúry sú ale najčastejšie na vine patogénne baktérie (50 – 70 % prípadov) alebo vírusy (20 %). Tým vôbec najčastejším patogénom je baktéria Escherichia coli nasledovaná Campylobacterom jejuni. Zdravotné komplikácie trvajú väčšinou 4‑6 dní a môžu byť sprevádzané aj ľahko zvýšenou teplotou, nevoľnosťou, kŕčmi brucha alebo bolesťou hlavy.
Rizikovými oblasťami sú najmä rozvojové krajiny, kde sú hygienické štandardy o niečo nižšie ako u nás v strednej Európe. Príkladom destinácií s vysokým rizikom môžu byť štáty Afriky, východnej Ázie, Latinskej Ameriky a Stredného Východu, s nižším rizikom napríklad Karibik, Izrael alebo aj južná Európa.
Aké sú možnosti liečby cestovateľskej hnačky?
Ako už bolo povedané, cestovateľská hnačka väčšinou odznie spontánne. V prípade, že ťažkosti pretrvávajú, stav sa zhoršuje alebo je v stolici prítomný hlien či krv, je načase vyhľadať lekársku pomoc.
Základom liečby miernych prípadov je zmiernenie symptómov hnačky a pravidelné doplňovanie tekutín – práve dehydratácia je jednou z najvážnejších komplikácií hnačkových ochorení a pri pohybe v subtropickom/tropickom podnebí to platí dvojnásobne. Mali by ste so sebou preto mať dostatok balíčkov na prípravu rehydratačného roztoku (Kulíšek, Iontia prebio alebo vlastný roztok podľa tohto návodu).
Na liečbu symptómov hnačky sa hodí črevný dezinficiens (Endiaron, Ercefuryl), adsorbenciá (aktívne uhlie, Smecta, enterosorbent Enterosgel), po konzultácii s lekárom popr. aj antimotiliká (Loperamid). Pri miernejšom priebehu cestovateľských hnačiek sa osvedčilo aj podávanie probiotík. Dôležitá je tiež „diéta“ – väčšinu by mali tvoriť sacharidové potraviny s nižším obsahom vlákniny:
- pečivo, sucháre (nie čerstvé, nie celozrnné),
- ovocie a zelenina – ideálne varené, čerstvé je možné: banán, strúhané jablko, čučoriedky,
- ryža,
- zemiaky,
- chudé mäso,
- vaječný bielok,
- neskôr je možné vyskúšať napr. nízkotučný jogurt.
Pri závažnejších prípadoch môže byť po konzultácii s lekárom na mieste aj užívanie antibiotík. Pokiaľ idete do oblasti bez lekárskej starostlivosti, môže vám lekár predpísať antibiotikum k prípadnej samoliečbe.
Ako predchádzať rozvoju cestovateľskej hnačky?
Jediným spôsobom, ako predchádzať rozvoju cestovateľskej hnačky, je starostlivé dodržiavanie pravidiel hygieny. Vedecky podložený nie je ani tradičný panák slivovice – nepotvrdilo sa totiž, že by bolo riziko rozvoja cestovateľskej hnačky pôsobením alkoholu akokoľvek znížené. Niektoré práce naopak poukazujú na to, že vysoká konzumácia alkoholu môže toto riziko zvyšovať – zrejme aj pre zníženie kognitívnych funkcií a nižší dôraz na hygienu.
K overeným zásadám prevencie rozvoja cestovateľskej hnačky patrí:
- Zoznámte sa s mierou rizika a konkrétnymi patogénmi, ktoré sa v cieľovej destinácii často vyskytujú. Podrobnejšie informácie nájdete napr. v tomto súhrnnom článku.
- Pred manipuláciou s jedlom si vždy starostlivo umyte ruky (mydlo, dezinfekčný gél, dezinfekčný obrúsok).
- Rizikové potraviny (mäso, vajcia, mliečne výrobky…) jedzte iba dobre tepelne upravené.
- Pite/jedzte iba pasterizované mlieko a mliečne výrobky z neho vyrobené.
- Z ovocia uprednostňujte to, ktoré je možné kompletne ošúpať alebo dobre umyť.
- Pozor si treba dávať aj na surovú zeleninu – môže byť kontaminovaná baktériami z pôdy alebo vodou.
- Pite výhradne originálne balenú vodu.
- Vyhýbajte sa ľadovým kockám – nemožno overiť neškodnosť použitej vody.
- Balenú vodu používajte napr. aj pri čistení zubov.
- Vyhýbajte sa (alebo ich starostlivo vyberajte) jedlám od pouličných predajcov – práve tieto „typické miestne“ pokrmy sú najčastejším zdrojom nákazy.
Možno ste sa už stretli aj s odporúčaním preventívneho užívania antibiotík – to sa ale vykonáva iba vo výnimočných prípadoch a po konzultácii s lekárom (napr. u osôb s chronickým ochorením, oslabeným imunitným systémom, politikov na dôležitej zahraničnej schôdzi a pod.). Plošne by tak nemalo byť preventívne užívanie antibiotík v žiadnom prípade praktizované. Ďalšou možnosťou je aj očkovanie proti niektorým vybraným patogénom.
Čo si z toho odniesť?
Cestovateľská hnačka je veľmi častým problémom, ktorý postihuje viac ako 60 % cestovateľov idúcich do rizikových oblastí. Vo väčšine prípadov ochorenie odznie samo, je však potrebné dbať na hydratáciu a liečbu podporiť črevnými dezinficiens, adsorbenciami alebo probiotikami. Vo vážnejších prípadoch môžu byť na mieste aj antibiotiká – ich užívanie však treba vždy konzultovať s lekárom a v žiadnom prípade ich neužívať preventívne.
Jedinou účinnou prevenciou cestovateľskej hnačky je dodržiavanie hygienických zásad a starostlivý výber potravín.
