- Ponorková choroba je stav, ktorý môže človek zažívať v prípade zdieľanej izolácie.
- V tomto stave nie je schopný adekvátnej sociálnej interakcie s ostatnými prítomnými ľuďmi.
- Medzi príznaky môže patriť nepokoj, podráždenosť, ale tiež (paradoxne) osamelosť.
Definícia ponorkovej choroby v spoločenskom kontexte
Tento fenomén predstavuje vzrastajúce napätie, konflikty a neznášanlivosti v malých uzavretých skupinách, kde členovia trávia čas v obmedzenom priestore. Termín vychádza z analógie s podmienkami v ponorkách, kde môžu uzavreté prostredie a dlhodobá izolácia vyvolávať psychologický a sociálny tlak. Ponorková choroba môže byť spojená s nepriaznivými vplyvmi obmedzenej komunikácie, tlaku, monotónnosti alebo nedostatku súkromia – to všetko môže prispievať k narastajúcim konfliktom a negatívnym medziľudským vzťahom. Ponorkovú chorobu zažívalo mnoho jedincov počas pandémie Covidu‑19 – štúdia z roku 2022 zistila, že 75 % z 260 respondentov počas lockdownu trpelo práve ponorkovou chorobou, prejavujúcou sa väčšou citlivosťou na svojich spoločníkov.
V týchto uzavretých prostrediach, kde sa členovia skupiny stávajú takmer neoddeliteľnými a sú vystavení vzájomným denným interakciám, môže ponorková choroba vyvolať rad problémov. Medzi tie patrí okrem iného nedostatok tolerancie k odlišnostiam a narastajúca ostrakizácia (vylúčenie jedinca z kolektívu) alebo konflikty.
Akým spôsobom sa prejavuje?
Ponorková choroba sa môže manifestovať rôznymi spôsobmi, hlavné prejavy však zahŕňajú predovšetkým vzrastajúce napätie, frekventované konflikty a neznášanlivosť v rámci uzavretých skupín. Jedným z charakteristických prejavov je tiež už spomínaná zhoršená komunikácia, keď sa členovia skupiny (či už rodina, priatelia, či kolegovia) stávajú stále menej ochotnými zdieľať informácie alebo prijímať názory iných. Táto komunikačná bariéra potom ľahko vytvára atmosféru nedôvery a izolácie medzi jednotlivými členmi.
Prečo sú Dáni najspokojnejší ľudia na svete a ako, sa na to dozviete v článku Hygge: marketingový ťah, alebo nový pohľad na život?
Kvôli narastajúcej psychickej nepohode tak často aj drobné konflikty vedú k hádkam, intenzívnejším reakciám na maličkosti, v horších prípadoch aj k agresívnemu správaniu. Nepríjemnosť takejto situácie má vplyv na produktivitu (spravidla v pracovnom prostredí) či úpadok empatie a dôvery (skôr v kruhu bližších osôb). Extrémne prípady môžu vyústiť do vyhostenia jedinca z kolektívu či spoločnosti alebo vzniku sociálnych klík a frakcií vo vnútri skupiny, čo ďalej podkopáva tímovú, poprípade rodinnú harmóniu.
Príčiny, faktory, prejavy
Ponorková choroba má pôvod v rôznych faktoroch – jednou z hlavných príčin je však už vyššie spomínaný obmedzený priestor a kontakt na dennej báze s obmedzenou skupinou ľudí. Jedinec si tak oveľa viac uvedomuje nedostatok súkromia aj neustálu expozíciu ostatným členom. Z psychického hľadiska môže zažívať pocity postupnej straty vlastnej identity, teda problému, ktorý zahŕňa potlačenie osobného názoru, záujmov či častí osobnosti z dôvodu, niekedy aj domnelého, sociálneho tlaku. Ďalej môže prispievať nedostatok funkčnej komunikácie. V uzavretých priestoroch sa často vytvárajú špecifické normy a spôsoby dorozumievania, objavuje sa teda oveľa viac príležitostí pre komunikačný šum a iné bariéry v oblasti chápania druhých.
Článok Úzkostná porucha: ako sa prejavuje a ako ju efektívne liečiť? predstaví a poradí z hľadiska jednej z najčastejšie sa vyskytujúcich psychických porúch.
Možné dopady na jednotlivcov i skupinu
Dopady ponorkovej choroby sa spravidla redukujú postupnou zmenou fyzickej alebo duševnej scenérie – najčastejšie tým, že jednotlivci prestanú tráviť také veľké množstvo času spolu v uzavretom priestore. Dovtedy ale ovplyvňujú celé spektrum záležitostí – zhoršené psychické zdravie, ktoré potenciálne ústi k väčšej náchylnosti k úzkostným či depresívnym stavom. Nedostatok súkromia a tlak zo strany skupiny navyše podnecuje k emocionálnemu vyčerpaniu a pocitu samoty.
Prečo je tak veľmi dôležitá psychohygiena? Objasní to článok Psychohygiena: cesta za duševným zdravím.
Na úrovni skupiny vytvára ponorková choroba rozdelenie kolektívu. Vzťahy medzi členmi môžu byť poznamenané vzájomným nedôverčivým správaním, čo bráni efektívnej spolupráci či produktivite v rámci spolubývania (napríklad sa nemôžete v pokoji učiť v prítomnosti druhého a pod.). V extrémnych prípadoch môže dôjsť k formovaniu frakcií a odštiepeniu členov, čo vedie k podkopaniu solidarity a kolektívneho cieľa.
6 tipov pre prevenciu a riešenie
- Bezpečné prostredie: prevencia a riešenie ponorkovej choroby vyžadujú kombináciu stratégií zameraných na podporu zdravých medziľudských vzťahov, komunikáciu a tímovú spoluprácu. Prvým krokom je vytvorenie otvoreného a bezpečného prostredia, kde môžu jednotlivci slobodne vyjadrovať svoje názory, pocity aj domnelé osobne prežívané krivdy.
- Pravidelné prechádzky: výskum jasne ukazuje, že čas strávený v prírode je pre duševné zdravie dobre stráveným časom. Vďaka zlepšeniu kognitívnych funkcií nielen jednoducho a efektívne zdvihnete náladu, ale tiež zmiernite stres aj pociťované napätie. V prípade, že sa vyložene von nedostanete, môžete prísun vzduchu doplniť napríklad otvorením okna alebo niekoľkými minútami na balkóne.
- Odpočinok v samote a súkromí: zabezpečenie vyváženého pomeru práce, rodinného i vyložene individuálneho života obvykle efektívne predchádza emocionálnemu vyčerpaniu, pocitu izolácie aj vonkajším domnelým tlakom. Takže aj keď majú rodičia povinnosti voči deťom, partneri voči sebe navzájom a pod., neznamená to, že by ste mali zabúdať sami na seba. Doprajte si teda aj čas „mimo“ ostatných. Nájdite si pokojné miesto, kde si môžete prečítať knihu, meditovať alebo si pustiť do uší pútavý podcast.
- Vyrovnaný cirkadiánny rytmus: snažte sa chodiť spať a vstávať v rozumnú, ale predovšetkým v rovnakú, dobu – znížite tým riziko mentálnych a ďalších ochorení, ktoré by vás mohli s väčšou pravdepodobnosťou postihnúť aj počas ponorkovej choroby.
- Tretia strana: občas totiž potrebujete nezávislého pozorovateľa, ktorý sa nemá nutne „postaviť“ na stranu jedného či druhého (prípadne väčšej skupiny ľudí), ale skôr pomôcť nájsť spoločné porozumenie a potenciálne riešenie problémov.
- Kreatívna stránka: posledný bod sa týka predovšetkým karanténneho či inak izolačného scenára, keď sa človek snaží hlavne využiť voľný čas kreatívne a zapojiť sa do tvorivých činností (či už by išlo o hru na klavír, skladanie puzzlí, pečenie, prácu s drevom alebo maľbu akrylových diel). Také chvíľky sústredenia a „hrania“ zároveň zamestnávajú mozog, a napriek tomu uvoľňujú stres. Zároveň prináša pocit naplnenia aj nedočkavosti, že sa máte na čo tešiť.
Čo si z toho odniesť?
Ponorková choroba je duševný stav, ktorý sa môže vyvinúť, keď je človek nútený zostať v uzavretom priestore a nemá možnosť rozmanitej sociálnej interakcie. Spravidla zahŕňa pocity nepokoja, podráždenosti alebo osamelosti, čo môže významne ovplyvniť kvalitu života jedinca. Dôležité je na seba netlačiť a snažiť sa vytvoriť bezpečné prostredie, v ktorom môžete vyjadriť svoje obavy či túžbu po fyzickej alebo psychickej zmene situácie.
