- Baktérií na/v ľudskom tele je minimálne rovnaký počet ako telesných buniek.
- Ústny mikrobióm ovplyvňuje nielen zdravie ústnej dutiny, ale napríklad aj srdce a cievy.
Čo je ústny mikrobióm a ako ovplyvňuje zdravie?
Pravdepodobne ste už počuli o črevnom mikrobióme a jeho nezabudnuteľnom vplyve na zdravie – črevá však nie sú jediným miestom, kde sa na/v ľudskom tele vyskytujú rôzne kmene dôležitých baktérií, ktoré spolu komunikujú na mnohých úrovniach. Nájsť ich môžete napr. na koži, v nose, intímnych partiách alebo v ústach. Dohromady tento mikrobióm tvorí komplexný „orgán“, ktorý podporuje nielen zdravie, ale aj celkový well‑being. Počet baktérií je pritom minimálne rovnaký, alebo dokonca vyšší ako množstvo telových buniek.
Práve ústna dutina pritom patrí k najhustejšie bakteriálne osídleným častiam ľudského tela. Môžete v nej nájsť niekoľko spolupracujúcich bakteriálnych biotopov, pretože niektorým kmeňom baktérií sa darí napr. v oblasti ďasien, jazyka alebo tvárovej sliznici, zatiaľ čo iným zase na povrchu zubov alebo mäkkom či tvrdom podnebí. Na tvorbu ústneho mikrobiómu vplýva už rané detstvo. Deti narodené prirodzenou cestou a dojčené majú výrazne vyššiu rozmanitosť bakteriálneho osídlenia úst ako deti narodené cisárskym rezom či kŕmené náhradou materského mlieka. K vytvoreniu komplexného mikrobiómu dochádza cca v 3 rokoch, s pribúdajúcim vekom sa jeho rozmanitosť stále rozširuje. Výrazné zmeny v ústnom mikrobióme nastávajú napr. aj pri výmene mliečnych zubov za trvalé.
Ústny mikrobióm je dôležitou zložkou imunitného systému, ktorý pôsobí preventívne nielen proti rozvoju zubného kazu alebo paradentózy, ale aj napr. proti zápalom a infekciám v ústnej dutine alebo zápachu z úst. Jeho vplyv ale zďaleka nekončí – mnoho štúdií poukazuje na súvislosť medzi nerovnováhou ústneho mikrobiómu a rozvojom kardiovaskulárnych ochorení. Ako stav ústnej dutiny ovplyvňuje celkové zdravie, si napokon môžete pripomenúť v článku Ako ovplyvňuje stav ústnej dutiny celkové zdravie?
Čo môže mať na ústny mikrobióm negatívny vplyv?
- Strava: na ústny mikrobióm môžu negatívne pôsobiť potraviny s vysokým obsahom jednoduchých cukrov či sýtené sladené nápoje (najmä tie s obsahom kyselín), ktoré môžu po konzumácii znižovať hodnotu pH v ústnej dutine. Výskum sa tiež zaoberá porovnávaním vplyvu stravy v neolite a po priemyselnej revolúcii, ktorá do stravy ľudí priniesla viac obilnín, strukovín, mliečnych výrobkov alebo rastlinných olejov, čo podľa niektorých autorov viedlo k vyššiemu výskytu ochorení v ústnej dutine – tieto závery však treba brať s rezervou, pretože z obdobia neolitu existujú len obmedzené dôkazy použiteľné pre relevantný výskum, ale nie je presne preskúmaný ani mechanizmus pôsobenia. Rozhodne teda nie je žiaduce zo stravy vyraďovať vyššie spomínané skupiny potravín, ktoré majú pri optimálnej konzumácii na celkové zdravie naopak preukázateľne priaznivý vplyv (snáď s výnimkou na potraviny s vysokým obsahom jednoduchých cukrov alebo sýtené sladené nápoje).
- Fajčenie: mechanizmov, ako fajčenie pôsobí na ústny mikrobióm, je mnoho – niektoré zložky cigaretového dymu môžu priamo zabíjať prospešné baktérie, mať vplyv na zmeny pH slín, vytvárať v ústach anaeróbne podmienky, pri ktorých niektoré baktérie nemôžu prežiť, alebo v neposlednom rade oslabiť imunitnú odpoveď v ústnej dutine. Pravdepodobne podporuje rast patogénnych baktérií, čím narúša rovnováhu mikrobiómu.
- Konzumácia alkoholu: nadmerná konzumácia alkoholu môže ovplyvniť stav slizníc ústnej dutiny a zloženie slín. Narušená môže byť aj imunitná odpoveď v ústnej dutine alebo zdravie zubov. V neposlednom rade boli po konzumácii alkoholu pozorované významné zmeny v zložení ústneho mikrobiómu.
- Zlá ústna hygiena: zlá ústna hygiena podporuje hromadenie zubného povlaku, ktorý podporuje rast patogénnych baktérií a vedie k narušeniu rovnováhy ústneho mikrobiómu.
- Niektoré ochorenia: diabetes, neurologické, kardiovaskulárne, tráviace alebo autoimunitné ochorenia môžu prispievať k zmene pH v ústach alebo narušenej imunitnej odpovedi, čo narúša ústny mikrobióm.
- Niektoré liečivá: rovnaká situácia ako pri niektorých typoch ochorení sa opakuje aj pri liečivách – ide najmä o antibiotiká alebo imunosupresíva.
Čo môže mať na ústny mikrobióm pozitívny vplyv?
Mikróby v dutine ústnej sú vyživované látkami v slinách alebo ďasnovej tekutine. Sliny obsahujú aj antibakteriálne zložky, ktoré pomáhajú udržiavať ústny mikrobióm v rovnováhe. Sliny spolu s ďalšími zložkami tiež tvoria tzv. pelikulu, ktorá reguluje prichytenie baktérií na povrch ústnej dutiny alebo čiastočne chráni zuby pred pôsobením kyselín.
Ako podporiť ústny mikrobióm stravou?
Výživa hrá v rovnováhe mikrobiómu významnú úlohu – premieta sa totiž do zloženia slín. Pri nevhodnej strave môže napr. dochádzať k nadmernej produkcii kyselín spôsobujúcich zubný kaz. Vplyv môže mať napr. aj miera konzumácie niektorých zložiek, napr. dusičnanov. V štúdiách sa zistilo, že tieto zmeny môžu dokonca ovplyvniť hladiny oxidu dusnatého a reguláciu krvného tlaku. Ovplyvnená môže byť aj imunitná reakcia v ústnej dutine. Zároveň je však výskum v tejto oblasti stále v počiatkoch, ide o veľmi komplexnú problematiku.
Zo štúdie z roku 2024 vyplýva, že stravovanie podľa stredomorského spôsobu stravovania môže pozitívne ovplyvniť orálny mikrobióm a znížiť výskyt ochorení dutiny ústnej. Pozitívny vplyv bol nájdený pri potravinách s vysokým obsahom vlákniny a nápojoch s obsahom polyfenolov (káva, čierny a zelený čaj). Autori však poukazujú na nutnosť ďalšieho výskumu, mnoho mechanizmov zostáva nepochopených. Do hry navyše vstupujú ďalšie faktory, ako sú životný štýl, pohybová aktivita a iné.
Dôležitosť dostatočného príjmu vlákniny podporujú aj ďalšie štúdie ako aj konzumáciu minimálne spracovaných potravín a celozrnných obilnín namiesto výrobkov z bielej múky. Úlohu pravdepodobne hrá aj dostatočná hydratácia, ktorá podporuje normálnu produkciu slín. Potenciálne pozitívne účinky sú pozorované aj pri už spomínaných dusičnanoch, ktorých zdrojom sú najmä koreňová a listová zelenina.
Zdá sa, že narušenie zdravia ústnej dutiny môže podporovať nedostatok niektorých mikronutrientov, napr. vitamínov skupiny B (najmä B12), vitamínu C, vitamín E alebo vitamín K. Pri vitamínoch A a D je potrebný ďalší výskum.
Ako podporiť ústny mikrobióm suplementmi?
Na trhu je aktuálne už možné nájsť doplnky stravy na podporu ústneho mikrobiómu. V skratke by mali obsahovať nižšie spomínané probiotické kmene, najmä Streptococcus (salivarius, ratus alebo thermophilus) a Lactobacillus (Lactiplantibacillus plantarum, Lacticaseibacillus paracasei, Limosilactobacillus reuteri). Z ďalších látok môžu byť prospešné aj prebiotiká, napr. napr. xylitol, arginín alebo urea.
Suplementy podporujúce ústny mikrobióm fungujú najmä na troch mechanizmoch:
- kompetitívna interakcia baktérií, ktorá spočíva v súťažení o zdroje potravy/prežitia,
- produkcia antimikrobiálnych alebo inhibičných zlúčenín (inhibícia = spomalenie, utlmenie procesov),
- modulácia imunitnej odpovede.
Pozitívny vplyv na mikrobióm majú najmä nasledujúce zložky:
1. Probiotiká
Živé bakteriálne organizmy, ktoré sú priamou súčasťou mikrobiómu. Ide najmä o rody:
- Streptococcus: salivarius, ratus alebo thermophilus
- Lactobacillus: Lactiplantibacillus plantarum, Lacticaseibacillus paracasei, Limosilactobacillus reuteri
- Bifidobacterium: breve, lactis
- Bacillus coagulans
2. Prebiotiká
Ide o látky, ktoré sú využívané mikroorganizmami (probiotikami) a majú pozitívny prínos na zdravie. V kontexte ústnej dutiny nie sú prebiotiká zatiaľ príliš preskúmané, pretože je dôležité, aby podporovali rast prospešných baktérií, ale nie tých patogénnych. V štúdiách však majú sľubné výsledky napr. xylitol, arginín alebo urea.
3. Postbiotiká
Sú najnovšou a intenzívne skúmanou oblasťou na poli mikrobiálneho osídlenia a jeho vplyvu na zdravie. Ide o metabolity živých organizmov alebo ich časti (bunková stena, cytoplazma atď.). Niektoré štúdie potvrdili, že postbiotiká môžu inhibovať rast patogénnych baktérií bez toho, aby bola prítomná živá „dobrá“ baktéria, čo by mohlo veľmi uľahčiť napr. skladovanie. Medzi príklady postbiotík patria:
- peroxid vodíka
- bakteriocíny rodu Streptococcus (produkty baktérií, ktoré môžu ničiť iné baktérie)
Konečný efekt týchto probiotík v súčasnosti čelí mnohým výzvam, a to najmä v oblasti prípravy produktu spôsobom, aby nedošlo k odumieraniu živých mikroorganizmov. Niekoľko štúdií zaoberajúcich sa týmto problémom bohužiaľ odhalilo, že počet životaschopných buniek v konečnom produkte nie je v niektorých prípadoch dostatočný a aj v tejto oblasti je potrebný ďalší výskum.
Čo si z toho odniesť?
Mikrobiálne osídlenie ľudského tela sa premieta do celkového zdravia, výnimkou nie je ani ústna dutina. Vplyv na zloženie a rovnováhu mikrobiómu má najmä výživa, fajčenie, konzumácia alkoholu, zlá ústna hygiena, niektoré ochorenia či liečivá.
Výskum je v tejto oblasti zatiaľ obmedzený, no zdá sa, že pre ústny mikrobióm sú prospešné minimálne spracované potraviny a dostatočný príjem vlákniny, ktorej zložky môžu baktérie metabolizovať. Na trhu sú tiež dostupné niektoré doplnky stravy podporujúce ústny mikrobióm, v súčasnosti aj tieto prípravky čelia mnohým výzvam.
