- Celosvetová akcia Veganuary nabáda k vyskúšaniu vegánskej stravy počas aspoň 1 mesiaca.
- Mäsový priemysel je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich životné prostredie.
- Okrem vegánstva však existujú aj ďalšie cesty, ktoré môžu mať vplyv na zdravie aj environmentálnu oblasť.
Čo je Veganuary?
Veganuary je pôvodne nezisková organizácia, ktorá vznikla v Británii v roku 2014. Globálne je však tento pojem známejší ako každoročná výzva, ktorú táto organizácia organizuje – ide totiž mesiac vegánskej stravy. Samotný názov je zloženinou slov vegan a January, teda niečo ako veganuár, resp. vegánsky január.
Táto výzva a samotná organizácia si kladie za cieľ podporiť zaradenie rastlinných produktov do stravy širokej verejnosti, a zmierniť tak utrpenie zvierat, chrániť životné prostredie a zlepšiť zdravie ľudí. Organizácia očakáva, že do roku 2027 osloví celosvetovo aspoň 33 miliónov ľudí, ktorí sa budú počas minimálne 1 mesiaca v roku stravovať vegánsky. Od toho očakávajú:
- záchranu 110 miliónov zvieracích životov,
- ušetrenie 204 miliónov litrov vody,
- predchádzanie uvoľneniu 13 365 ton fosfátov spôsobujúcich eutrofizáciu,
- predchádzanie uvoľneniu 3 426 720 ton CO2.
Aké môžu byť výhody vegánstva?
1. Etika a rešpekt k životu zvierat
Máloktorý vegán sa pre tento životný štýl rozhodol zo zdravotných alebo senzorických dôvodov (t.j. že mu živočíšne produkty nechutia) – prevládajúcim dôvodom je totiž práve etika a ukončenie tolerancie k utrpeniu zvierat. Práve rešpekt k ich životu a životným podmienkam je kľúčovým prvkom vegánstva , ktoré nabáda k obmedzeniu masových chovov, bitúnkov, zneužívaniu na produkciu alebo ich využitiu na experimenty či dokonca zábavu.
2. Vplyv na zdravie
V záveroch vedeckých štúdií často nájdete informáciu, že vegáni sú na tom zdravotne lepšie – napr. čo sa týka zdravia srdca a ciev, nižšieho rizika rozvoja diabetu, divertikulitídy (zapálenie črevných výchlipiek) alebo kataraktu. Navýšenie podielu rastlinnej stravy podľa niektorých štúdií oproti častým konzumentom mäsa znižuje riziko rozvoja niektorých typov nádorového ochorenia. Za pravdepodobný karcinogén pre človeka je oficiálne označené červené mäso (hovädzie, jahňacie, bravčové). AJ spracované mäsové produkty sú WHO a IARC hodnotené ako preukázaný karcinogén pre človeka, najmä v prípade kolorektálneho karcinómu.
Ako nutričný špecialista však chcem zdôrazniť, že hodnotenie zdravotných benefitov nejakého alternatívneho výživového štýlu je vždy komplikované. V prvom rade závisí od toho, ako je daný výživový štýl v praxi koncipovaný, aké má daný človek vedomosti o výžive a či je schopný svojmu telu poskytnúť všetky potrebné látky a živiny. Druhou stranou mince je výživový štýl, s ktorým je táto alternatíva porovnávaná. To znamená, že možno predpokladať, že ak na vegánsku stravu prejde človek, ktorý nadmerne konzumoval údeniny, priemyselne spracované potraviny, soľ alebo celkovo tuky vo výžive, pozitívny efekt bude logicky oveľa vyšší, než keď sa k danej zmene rozhodne človek s vyváženou a energeticky zodpovedajúcou zmiešanou stravou. Je tiež všeobecne známe, že s vegánskym štýlom života sa často spája celkovo zdravší životný štýl (viac pohybu, starostlivosť o duševné zdravie atď.), čo môže mať na výsledky štúdií nemalý vplyv.
3. Vplyv na životné prostredie
Mäsová produkcia má zásadný vplyv na životné prostredie, vrátane produkcie skleníkových plynov, metánu a navýšenia uhlíkovej stopy potravín. Ak opomenieme fakt, že niektorí stále spochybňujú vplyv ľudskej činnosti na globálne otepľovanie, častou argumentáciou proti dopadu mäsovej produkcie na životné prostredie je tiež odlesňovanie v rámci pestovania sóje. Faktom však je, že táto sója sa hlavne využíva na výrobu krmiva daných zvierat. Systematická review z roku 2023 v závere uvádza, že strava s nižším podielom živočíšnych zložiek má z environmentálneho hľadiska šetrnejší vplyv.
Aké môžu byť riziká vegánstva?
1. Nižšia kvalita rastlinných bielkovín
Rastlinné bielkoviny sú označované aj ako neplnohodnotné – spektrum a najmä množstvo obsiahnutých aminokyselín nie je dostatočné na to, aby mohli byť pretransformované do svalových bielkovín. Môže za to tzv. limitná aminokyselina, čo je esenciálna aminokyselina vyskytujúca sa v bielkovine v najnižšom množstve. Nízky obsah tejto aminokyseliny bráni vo využití aj ostatným prítomným aminokyselinám.
Dobrou správou však je, že aj s týmto si môžete poradiť – stačí vám kombinovať zdroje bielkovín, ako napr. strukoviny a obilniny. V každej zo skupín potravín je totiž iná limitná aminokyselina a kombináciou dôjde k navýšeniu ich celkového obsahu. Zdroje rastlinných bielkovín často obsahujú aj tzv. antinutričné látky, ktoré môžu znižovať vstrebateľnosť bielkovín. Z toho dôvodu odporúčam prijímať o niečo vyššie množstvo bielkovín. Ďalšie tipy na zvýšenie využiteľnosti rastlinných bielkovín nájdete v článku Ako kombinovať rastlinné bielkoviny, aby sa zvýšila ich využiteľnosť?
2. Nedostatok niektorých látok v strave
Keďže vegánska strava vyraďuje veľké množstvo potravín, ktoré sú súčasťou racionálnej stravy, nesie so sebou riziko nedostatku niektorých látok. Najmä pri vitamíne B12, vitamíne D alebo omega‑3 mastných kyselín je ich obsah či kvalita v rastlinných produktoch taká nízka, že musia byť riešené suplementáciou v koncentrovanej forme – teda ako doplnky stravy. Ďalej to môžu byť aj látky ako kreatín, karnitín, železo alebo zinok.
Vplyvom nedostatku živín môže u vegánov dochádzať napr. k zníženej kostnej denzite. ktorá vedie k vyššiemu riziku zlomenín.
3. Potreba znalostí v oblasti výživy
Ako už bolo povedané, vegánska strava z jedálnička vyraďuje pomerne veľký počet potravín. Na poskladanie naozaj vyváženého vegánskeho jedálnička sú potrebné pomerne dobré znalosti o výžive, jednotlivých makronutrientoch i minerálnych látkach, rovnako ako ochota na suplementáciu. Jedine tak totiž vegáni zaistia, aby bola ich strava skutočne vyvážená a zdraviu prospešná.
Podrobnejšie informácie o rizikách vegánstva a ich riešení nájdete v článku Je vegánstvo zdravé? Za a proti diétnemu režimu, ktorý prerástol do životného štýlu
Je vegánstvo jediná cesta?
Vegánstvo zo stravy striktne vylučuje všetky živočíšne produkty, čo znamená, že je síce najefektívnejším nástrojom k vyššie uvedeným benefitom, zároveň so sebou nesie aj riziká vyplývajúce z obmedzenia niektorých potravín, navyše pre niekoho môže byť príliš náročné sa touto cestou vydať.
Zlatou strednou cestou môžu v tomto ohľade byť aj ďalšie výživové štýly obmedzujúce konzumáciu mäsa a živočíšnych produktov, ale nie takou extrémnou mierou. Reč je najmä o základnom vegetariánstve a flexitariánstve. Predpokladám, že vegetariánstvo netreba zložito predstavovať, snáď len spomeniem zaujímavosť, že vegánstvo je vlastne striktnou formou vegetariánstva. Aké typy vegetariánstva existujú, sa dozviete v článku Ako sa medzi sebou líšia jednotlivé typy vegetariánstva?
Flexitariánstvo mäso v jedálničku nevylučuje vôbec – iba ho obmedzuje na „príležitostnú“ konzumáciu. Neexistuje presná definícia tohto stravovacieho štýlu, ale všeobecne sa predpokladá konzumácia červeného mäsa vo frekvencii 1‑krát mesačne až 1‑krát týždenne. Príkladom veľmi jednoduchého a udržateľného spôsobu, ako začať so znižovaním spotreby mäsa je napr. Meatless Monday, ktoré nabáda k vynechaniu mäsa aspoň v 1. dni týždňa.
A stačí to?
Z environmentálneho hľadiska je vegánstvo samozrejme efektívnejšie, výskumy ale ukazujú, že aj zníženie konzumácie mäsa má nezanedbateľný pozitívny vplyv na životné prostredie. Z hľadiska zdravia je tu nižšie riziko absencie niektorých dôležitých látok, a ako už bolo povedané vyššie, aj obyčajné obmedzenie konzumácie mäsa je spojené s pozitívnymi účinkami na organizmus.
Jasnou správou teda je, že obmedzenie konzumácie mäsa a prevencia jeho nadmerného množstva v jedálničku je cestou k ochrane zdravia, životného prostredia i rešpektu k životu zvierat. Forma, akú si každý zvolí, by však mala vyhovovať najmä danému človeku, jeho znalostiam a schopnostiam. Najväčší vplyv bude mať totiž taká zmena, ktorá bude dlhodobo udržateľná – či už ide o obmedzenie konzumácie mäsa, alebo vyradenie všetkých živočíšnych produktov.
Čo si z toho odniesť?
Veganuary je globálna výzva, ktorá podporuje obmedzenie spotreby mäsa a živočíšnych výrobkov a nabáda k vyskúšaniu vegánskeho štýlu stravovania aspoň počas 1 mesiaca. Z hľadiska výskumu má prechod na vegánstvo svoje nesporné výhody, ale aj riziká.
Na záver možno povedať, že znižovanie spotreby mäsa je skutočne prospešné a žiaduce či už z hľadiska zdravia, alebo ochrany životného prostredia. Existujú aj menej drastické cesty, ktoré však stále majú na vyššie spomínané oblasti pozitívny vplyv. Každý človek by si preto mal zvoliť spôsob, ktorý mu vyhovuje a bude preňho udržateľný.
