Umelé mäso: sci-fi alebo nutnosť na prežitie ľudstva?

Kristýna Dvořáková
Kristýna Dvořáková 16. 1. 2023
Páči sa mi Komentáre Uložiť článok
Umelé mäso: sci-fi alebo nutnosť na prežitie ľudstva?
Obrázok od DCStudio naFreepik
  • Potrebná produkcia potravín na zabezpečenie obživy obyvateľov planéty bude v roku 2050 podľa FAO o 70 % vyššia ako doteraz.
  • Kultivácia buniek umožňuje vyprodukovať také množstvo mäsa, ku ktorému by bolo bežne potrebné poraziť niekoľko zvierat.
  • Priemyselná produkcia kultivovaného mäsa je stále v plienkach a do budúcnosti je tak nevyhnutné zapracovať na niektorých oblastiach výroby aj distribúcie.

Čo je kultivované mäso a ako sa získava?

„Umelé“ či „kultivované“ mäso je označenie pre laboratórne kultivované živočíšne tkanivá. Táto technológia má základy v bunkovom poľnohospodárstve a tkanivovom inžinierstve, ktoré sa dnes pomerne bežne využíva napr. v regeneratívnej medicíne. Konzumácii mäsa potom dáva úplne nový rozmer, pretože nedochádza k porážke zvieraťa a má pozitívny vplyv na súčasnú ekologickú situáciu.

A ako to teda vlastne funguje? Zvieraťu sa pomocou biopsie odoberie malé množstvo buniek, ktoré sa potom v laboratórnom prostredí kultivujú na živnom médiu. To obsahuje všetky látky podstatné pre ich rast a ďalšie množenie, pričom z malého zhluku buniek týmto procesom postupne vzniká živočíšne tkanivo. V závislosti na povahe odobraných buniek sa potom tieto tkanivá diferencujú napr. do svalového, tukového alebo spojivového tkaniva. V kultivátore preto možno „vypestovať“ okrem svaloviny cicavcov napríklad aj ryby, morské plody alebo dokonca aj vnútorné orgány.

Napriek tomu, že vám tento proces môže pripomínať sci-fi, ide o dobre známy proces využívaný napr. pri pestovaní kvasiniek na varenie piva alebo bakteriálnych kultúr.

Potenciálne výhody kultivovaného mäsa

1. Etické

Mäso je veľmi hodnotnou zložkou ľudskej výživy, vďaka svojim etickým aspektom je však niektorými osobami z jedálnička vyraďované. Otázku, či by ľudstvo s dnešnými možnosťami nebolo schopné hospodárskym zvieratám zaistiť kvalitnejšie životné podmienky, si musí zrejme položiť každý sám. Laboratórne kultivované mäso by však mohlo umožniť využívať nutričné výhody mäsa bez toho, aby muselo byť zviera chované v nedôstojných podmienkach a porazené.

2. Ekologické

Veľkochovy majú veľký vplyv na životné prostredie, pričom s rastúcou populáciou a dopytom po mäse je potrebné zabezpečovať neustále väčšie priestory na chov, pastvu (v lepších prípadoch) a poľnohospodárskej pôdy na pestovanie krmiva. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) dokonca uvádza, že pre uspokojenie potrieb obyvateľov Zeme v roku 2050 bude spotreba potravín o 70 % vyššia ako doteraz.

Využívanie kultivovaného mäsa by pritom umožnilo rapídne znížiť počet chovaných zvierat, pretože z buniek odobraných jedinému zvieraťu je v podstate možné „vypestovať“ živočíšne tkanivo zodpovedajúce oveľa väčšiemu počtu živočíchov rovnakého druhu. Výrazne by sa znížila aj spotreba vody a miera znečistenia spojená s intenzívnym poľnohospodárstvom a eutrofizáciou. Niektoré štúdie opisujú aj markantné zníženie produkcie skleníkových plynov, iné ho však za významný faktor nepovažujú. Vzhľadom na to, že produkcia kultivovaného mäsa je stále v plienkach a nebeží „naplno“, túto skutočnosť bude možné overiť až v budúcnosti.

3. Nutričné vlastnosti a nižšie riziko mikrobiálnej kontaminácie

V závislosti od živného média je možné teoreticky lepšie kontrolovať obsah jednotlivých mikro i makroživín v mäse. To by znamenalo, že napríklad aj napr. hovädzie mäso by mohlo byť v budúcnosti zdrojom omega-3 mastných kyselín alebo iných živín, ktoré nie sú v mäse typicky zastúpené. Táto technológia je však zatiaľ v počiatkoch a nemožno preto s istotou určiť, čo všetko bude vlastne kultivované mäso schopné ponúknuť. Do budúcna bude potrebné zapracovať aj na „zložení“ týchto svalových bielkovín – v súčasnosti je v mäse až ¼ tvorená kolagénom, ktorý má podstatne nižšiu využiteľnosť.

Keďže u konvenčného mäsa hrozí pomerne vysoké riziko kontaminácie baktériami z tráviaceho traktu, prísne dodržiavanie sterilných laboratórnych podmienok u mäsa kultivovaného by mohlo znížiť incidenciu alimentárnych ochorení vyvolaných práve týmito baktériami.

obrázok z plantbasednew.orf

Potenciálne riziká kultivovaného mäsa

Nevýhody kultivovaného mäsa pramenia najmä zo skutočnosti, že ide o pomerne novú technológiu a do budúcnosti je stále nutné vyriešiť niektoré otázky, ktoré sú v súčasnosti problematické.

1. Doposiaľ obmedzené možnosti kultivácie mäsa

V súčasnej dobe nie je technológia výroby kultivovaného mäsa schopná dokonale napodobniť niektoré štruktúry a nepokryje tak celú škálu produktov ponúkaných z mäsa konvenčného. Ďalšou prekážkou je fakt, že zvieratá prirodzene produkujú hormóny a rastové faktory, ktoré ovplyvňujú okrem iného práve aj vlastnosti a nutričný profil svalového tkaniva. V laboratórnom prostredí je však v súčasnosti otázkou, ako túto prirodzenú produkciu hormónov vhodne nahradiť, pretože v EÚ je stimulácia rastových hormónov umelou cestou pre živočíchy zakázaná.

Odchýlky sú pravdepodobné aj v senzorickom profile výrobku, pretože chuť konvenčného mäsa je ovplyvnená prítomnosťou krvných ciev, intramuskulátneho tuku atď.

2. Doterajšie medzery v živnom médiu

Od kvality a zloženia živného média sa odrážajú vlastnosti vypestovaného produktu. V súčasnej dobe sa ako najvhodnejšie osvedčilo tzv. FBS (fetálne bovinné sérum) ktoré je však založené na krvi teliat. Z toho dôvodu by sa konzumácia kultivovaného mäsa z hľadiska etiky príliš nelíšila od mäsa konvenčného. Laboratóriá po celom svete preto pracujú na vytvorení kvalitného živného média na báze rastlinných zložiek a podľa dostupných informácií je už známych niekoľko horúcich kandidátov, ktorých vlastnosti je však stále nutné overiť z dlhodobého hľadiska.

3. Vnímanie kultivovaného mäsa spoločnosťou

Aby mohla produkcia kultivovaného mäsa v budúcnosti prosperovať, je nevyhnutné zaujať spotrebiteľa, čo je pri produktoch „umelého“ pôvodu podľa historických skúseností pomerne ťažké. Je otázkou, či by ľudia konzumujúci konvenčné mäso prijali túto alternatívu a či by zároveň osoby vyraďujúce mäso z etických dôvodov na konzumáciu týchto výrobkov naopak pristúpili. Hoci nepochybne ide o humánnejší a ekologickejší prístup k produkcii mäsa, stále ide o živočíšnu zložku, ktorú preto nemožno označovať za vegánsky produkt.

Čo na kultivované mäso hovoria odborníci?

V texte sa mnohokrát spomína, že táto technológia je pomerne nová a žiada si preto ešte vylepšenia a najmä výskumy, podľa odborníkov však ide o veľmi nádejnú metódu zabezpečenia udržateľnosti konzumácie mäsa a obživy populácie v ďalších desaťročiach.

Na jeho dostupnosť si však zrejme nejaký čas počkáte, pretože práve v EÚ sú platné jedny z celosvetovo najprísnejších zákonov týkajúce sa bezpečnosti a distribúcie „nových“ potravín. Už teraz si ale môžete kultivované mäso vyskúšať v Singapure, kde je jeho distribúcia povolená od roku 2020 a konkrétne ide o výrobok tvorený zo 70 % kuracích svalových vlákien a 30 % iných rastlinných zdrojov bielkovín.

Čo si z toho odniesť?

Technológia kultivácie mäsa je novinkou, ktorá umožňuje vytvoriť veľké množstvo živočíšneho tkaniva z niekoľkých málo buniek bez toho, aby dané zviera muselo byť porazené. Podľa odborníkov tak ponúka výhody najmä z etického a ekologického hľadiska, pretože by mohla rapídne znížiť počet chovaných hospodárskych zvierat, a tým aj zmierniť dopady chovu na životné prostredie. Teoreticky je pri takom mäse možné aj lepšie kontrolovať a ovplyvňovať nutričný profil výrobkov, tieto postupy je však potrebné v budúcnosti overiť.

Postupy kultivácie však nie sú v dnešnej dobe dosiaľ dokonalé a do budúcna je preto potrebné vyriešiť najmä vhodnosť živného média, nedokonalú imitáciu štruktúry konvenčného mäsa i vnímanie týchto produktov verejnosťou.

Pridaj sa k 40 tis. odberateľov

Každému z nich raz týždenne vyberáme tie najlepšie články, ktoré sú určené 100% práve jemu.

Odoberať
Páči sa mi Uložiť článok