Psychobiotiká sú triedou probiotík (+ prebiotík) produkujúcich neuroaktívne látky.
Tieto látky majú významný vplyv na komunikačnú os mozog-črevá.
Existuje celý rad kmeňov baktérií psychobiotík.
Čo sú psychobiotiká?
Za psychobiotiká sa označujú probiotiká a aj niektoré prebiotiká, ktoré sú schopné produkovať neuroaktívne látky majúce pozitívny vplyv na našu CNS (centrálnu nervovú sústavu). Obojsmerná signalizácia medzi črevným mikrobiómom (črevom) a mozgom prebieha prostredníctvom neuronálnych dráh, ktoré okrem obehového systému zahŕňajú centrálny aj črevný nervový systém. Ten zahŕňa zapojenie osi hypotalamus – hypofýza – nadobličky, regulátory imunitného systému, hormóny a bakteriálne metabolity, kam patria práve aj neurotransmitery.
Pojem „psychobiotikum“ je chápaný ako živý organizmus, ktorý pri prijímaní v zodpovedajúcom množstve poskytuje zdravotný prínos mnohým pacientom trpiacim psychiatrickými ochoreniami. Ide o triedu probiotík, ktorých baktérie sú schopné produkovať a dodávať neuroaktívne látky, ako sú kyselina gamaaminomaslová (GABA) a serotonín. Spomenuté látky majú obrovský vplyv na komunikačnú os medzi mozgom a črevami. Bolo zistené, že niektoré psychobiotiká majú antidepresívne alebo anxiolytické účinky. Doteraz boli psychobiotiká najčastejšie študované v psychiatrickom prostredí u pacientov so syndrómom dráždivého čreva, kde boli hlásené pozitívne prínosy pre rad organizmov.
Kmene psychobiotík
Lactobacillus plantarum: môže výrazne znižovať úzkosť a zvyšovať kvalitu života. Tento efekt sa dosahuje vďaka zvýšeniu hladiny dopamínu a serotonínu, zníženiu hladiny stresových hormónov a zníženiu zápalu pri jeho pravidelnom užívaní. Bežne sa vyskytuje v mnohých kvasených zeleninách vrátane kyslej kapusty, nakladaných uhoriek, olív a kimči.
Lactobacillus rhamnosus: ide o jeden z najobľúbenejších probiotických druhov, ktorý sa nachádza v potravinových doplnkoch. Jeho vplyv môže byť pozorovaný pri znížení úzkosti, a to prostredníctvom zmeny expresie GABA receptorov. Nachádza sa v niektorých jogurtoch a mliečnych výrobkoch, medzi ktoré patrí napríklad fermentované a nepasterizované mlieko a polotvrdý syr.
Bifidobacterium breve: je to prospešná baktéria, ktorá sa vyskytuje v materskom mlieku a v ľudskom čreve. Jej množstvo v črevách však s pribúdajúcim vekom klesá. Ukázalo sa, že hrá úlohu aj v kognitívnych schopnostiach a pri jej nedostatočnej koncentrácii narúša schopnosť plniť úlohy. Prirodzene ho nájdeme aj v niektorých fermentovaných potravinách.
Lactobacillus reuteri: toto probiotikum s protizápalovými účinkami sa vyskytuje v ľudskom čreve. Nie všetci ľudia ho však majú a niektorí ho majú iba vo veľmi malom množstve. Jeden z výskumov preukázal, že absencia tejto baktérie spôsobuje u zvierat (zatiaľ nebolo preukázané u ľudí) sociálny deficit. Pridaním tohto kmeňa späť do čriev zvierat sa podarilo eliminovať niektoré deficity sociálneho správania, ktoré boli podobné príznakom sociálnej úzkosti a autizmu u ľudí. Vyskytuje sa tiež v materskom mlieku a niektorých mliečnych výrobkoch.
Pôsobenie psychobiotík
Probiotiká (niektoré z nich sa radia medzi psychobiotiká) podľa niektorých štúdií môžu ovplyvňovať najmä tieto 3 systémy:
Endokrinný – značne znižujú úrovne stresu (kortizol).
Imunitný – výrazne zvyšujú tvorbu protizápalových cytokínov.
Nervový – podieľajú sa na tvorbe neurotransmiterov, ako je serotonín, acetylcholín, GABA, melatonín, histamín.
S pomocou neurotransmiterov sa presúvajú informácie z gastrointestinálneho traktu priamo do nášho mozgu. Na jednoznačné závery sú však potrebné ďalšie vedecké výskumy.
Črevný mikrobióm a náš mozog
Z hľadiska evolúcie, tvorenie celého črevného mikrobiómu hralo dôležitú úlohu najmä v správnom vývoji mozgu a následne aj sociálnej interakcií. Gény ľudského črevného mikrobiómu sú najpočetnejšími v našom tele a sú schopné produkovať veľké množstvo neuroaktívnych zlúčenín. V súčasnosti je už známe, že tieto mikróby ovplyvňujú predovšetkým kognitívne funkcie a základné vzorce správania, ako je sociálna interakcia a korigovanie stresu. V prípade absencie týchto mikróbov nastáva podstatná neurochemická zmena, ktorá by mohla objasňovať poruchy kognitívneho fungovania a spoločenskej interakcie. Príjem probiotík a prebiotík môže pomôcť pri modulácii spracovania informácií, ktoré sú silne späté s pociťovanou úzkosťou a depresiou a ovplyvňujú neuroendokrinnú stresovú odozvu.
3 psychiatrické prípady, kde môžu psychobiotiká pomôcť
Prvým psychiatrickým prípadom, kde by mohlo mať používanie psychobiotík pozitívny vplyv, je schizofrénia. Jedným z hlavných problémov pri liečbe pacientov so schizofréniou spravidla býva rezistencia na užívané antipsychotické lieky a ich následné vedľajšie účinky, do ktorých patrí najmä naberanie hmotnosti. Črevný mikrobióm má vplyv na správanie jedincov i metabolizmus liekov, čo by mohlo súvisieť s ich neúčinnosťou a spomínanými negatívnymi účinkami. Podaním adekvátnych psychobiotík by tak možno mohlo dôjsť k ovplyvneniu a zníženiu nežiaducich dopadov, ale pre potvrdenie tohto tvrdenie je potrebných ešte viac dôkazov.
Momentálne existuje celý rad štúdií a výskumov, zaoberajúcich sa využitím a následným sledovaným pozitívnym účinkom pri liečbe úzkostných a depresívnych porúch.
Posledným psychiatrickým ochorením, kde boli sledované pozitívne vplyvy pri liečbe psychobiotikami, je PAS (autizmus).
Čo si z toho odniesť?
Do psychobiotík zaraďujeme probiotiká a niektoré prebiotiká, ktoré sú schopné produkovať neuroaktívne látky, ktoré pozitívne ovplyvňujú našu centrálnu nervovú sústavu. Existuje celý rad kmeňov psychobiotík, ktoré možno nájsť v potravinách, ako sú napr. fermentovaná zelenina a mliečne výrobky.
Bolo zistené, že niektoré psychobiotiká majú antidepresívne a anxiolytické účinky, pomáhajú v prípadoch schizofrénie a v neposlednom rade majú pozitívny vplyv na ochorenie autizmus.
