- Detská obezita je veľmi závažné ochorenie, pretože následky sa často prelínajú aj dospelým životom.
- Najvyšší vplyv na rozvoj obezity má podľa výskumu najmä životný štýl rodiny.
- Liečba a prevencia detskej obezity zahŕňa komplexný prístup a je potrebné zapojenie najbližšieho okolia dieťaťa.
Ako sú na tom s nadváhou a obezitou deti u susedov Čechov?
Podľa správy Štátneho zdravotného ústavu z marca roku 2024 počet osôb s nadváhou a obezitou prekračuje v Českej republike hodnotu 60 % populácie. Obzvlášť alarmujúci je ale nárast nadmernej hmotnosti u detí, kedy sa počet takýchto jedincov od roku 1996 zvýšil o 15 %. Globálne dáta sú k dispozícii naposledy z roku 2022, kedy celosvetovo trpelo nadváhou 390 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 – 19 rokov, z toho 160 miliónov priamo obezitou. Od roku 1990 ide u dospelých o zdvojnásobenie incidencie trendu nadmernej hmotnosti, u adolescentov dokonca o štvornásobenie.
Prečo je obezita problém?
O nebezpečenstve nadmernej hmotnosti a obezity už vzniklo nespočetné množstvo článkov a kapacity v oblasti zdravia hovoria o 21. storočí ako o pandémii tejto choroby. Obezita výrazne zasahuje nielen do života samotných chorých, ale zdravotnícky systém a štát stoja ročne miliardy. Napr. v Českej republike sa táto čiastka v posledných rokoch pohybuje priemerne na 30 miliardách/rok.
O tom, že nadmerná hmotnosť zaťažuje pohybový aparát, zvyšuje riziko ochorenia srdca a ciev, spôsobuje zvýšenú sekréciu niektorých látok z tukového tkaniva, alebo vytvára v organizme zápalové prostredie, si môžete prečítať v článku Obezita nie je len kozmetický problém: ako spoznať, že ju mám a že mi môže poškodiť zdravie?
Zatiaľ čo u dospelých sa nadváha či obezita stanovuje na základe BMI alebo množstva telesného tuku, u detí sa odborníci riadia percentilovými grafmi. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by mali byť deti vo veku 5 – 19 rokov definované ako obézni vo chvíli, keď sa nechádzajú nad 97. percentilom rastových grafov BMI, a ako s nadváhou nad 85. percentil rastových grafov BMI.
Obezita u detí? Ešte závažnejšie dôsledky ako u dospelých…
Nadmerná hmotnosť je veľmi závažný stav aj u dospelých, u detí a dospievajúcich je situácia ale ešte o stupeň horšia. Obézne dieťa má totiž oveľa vyššiu šancu, že zostane obéznym aj v dospelosti, pričom niektoré z dôsledkov nadváhy vykazujú kumulatívny charakter – to znamená, že čím dlhšie človek nadmernou hmotnosťou trpí, tým sa zvyšuje aj riziko rozvoja ochorenia. Obézne dieťa má napr. 5‑krát väčšiu šancu na obezitu v dospelosti ako iné dieťa s normálnou hmotnosťou. Systematické review ďalej poukazuje na to, že 55 % obéznych detí si nadmernú hmotnosť zachová aj v dospievaní, a 80 % adolescentov s nadmernou hmotnosťou zostáva obéznych aj v dospelosti (70 % po dosiahnutí veku 30 rokov).
Detská obezita je navyše priamo spojená s vyšším výskytom niektorých ochorení v dospelosti, a to napr. ochorenie srdca a ciev, cukrovka 2. typu alebo niektoré druhy nádorových ochorení (leukémia, kolorektálny karcinóm alebo karcinóm prsníka). Napriek tomu, že obézne dieťa teda nemusí aktuálne jeho nadmerná hmotnosť nijako trápiť, do budúcnosti si môže nevedomky zarábať na zdravotné komplikácie. S nadmernou hmotnosťou sa u detí tiež často spájajú psychické problémy, pocity nedostatočnosti alebo väčšie riziko rozvoja narušených stravovacích návykov alebo porúch príjmu potravy vo vyššom veku.
Aké sú príčiny detskej obezity?
Rovnako ako u dospelých, aj u detí môže mať obezita rôzne príčiny. Tzv. monogénna obezita, ktorá je spôsobená mutáciou určitých génov (napr. pre leptín) a nemožno ju nejako výrazne ovplyvniť, sa však vyskytuje len u cca 5 % všetkých chorých. V 90‑95 % je teda na vine kombinácia viacerých faktorov, čo sa nazýva obezitou polygénna (ďalších cca 5 % pripadá na významný podiel genetických faktorov ako Cushingov syndróm alebo Prader‑Willi syndróm, pozri ďalej).
1. Genetické faktory
Aj keď nejde o konkrétne mutácie, genetické predispozície rozvoj obezity do istej miery ovplyvňujú. Príkladom je napr. výživa matky a hmotnosť ešte v prenatálnom období jedinca, teda pred narodením. Ak je napr. matka obézna, vyššie riziko rozvoja obezity a s ňou spojených ochorení sa prenášajú aj na dieťa. Aj opačný extrém však môže narobiť veľa škody – u podvyživených žien s nedostatočnou výživou bol zaznamenaný fenomém tzv. striedavého fenotypu u dieťaťa, kedy si v dôsledku nedostatočnej výživy v maternici organizmus dieťaťa vytvorí mechanizmus šetrenia a ukladania energie na horšie časy.
Existujú aj určité ochorenia, ktoré či už na základe samotnej patogenézy, alebo liečby môžu viesť k zvýšenému riziku rozvoja obezity. Sú to napr. narušená funkcia štítnej žľazy, Cushingov syndróm alebo Prader‑Willi syndróm.
2. Obezitogénne prostredie
Vonkajšie podmienky podľa výskumu pri rozvoji obezity prevládajú nad genetickými vplyvmi. Je zrejmé, že k nadváhe a obezite dochádza na základe energetického nadbytku, kedy je príjem energie príliš vysoký a miera pohybu naopak nízka. Vyspelé krajiny do istej miery vytvárajú tzv. obezitogénne prostredie – teda ľahký prístup k potravinám, fastfoodu, takmer neobmedzenej konzumácii jedla, a to všetko s minimálnou fyzickou námahou.
Hlavný diel „viny“ ale leží na najbližšom okolí dieťaťa – teda na tom, aké stravovacie a pohybové návyky majú ich rodičia a blízki. Mladý človek od svojich rodičov preberá mnohé, vrátane postoja k stravovaniu a fyzickej aktivite. Dieťa s jedným obéznym rodičom má 50 % šancu na rozvoj obezity, ak sú obézni obaja rodičia, potom je táto šanca dokonca 80 %. Ak teda ani rodičia nemajú základné znalosti na poli výživy, nie sú schopní pripraviť si vyváženú stravu a žijú sedavým spôsobom života, dieťa od nich tieto návyky preberá.
Výskumy poukazujú tiež na to, že deti kŕmené náhradami materského mlieka majú vyššie sklony k obezite ako tie, ktoré boli výlučne dojčené materským mliekom. Aj tieto zdanlivo nedôležité faktory tak môžu šancu na rozvoj obezity u danej osoby do istej miery ovplyvniť.
Liečba a prevencia detskej obezity
Pri nadmernej hmotnosti, na ktorej sa podieľa vyššie zmienené ochorenia, je samozrejme žiaduce čo najlepšie liečiť prvotnú príčinu. V prípadoch „bežnej“ obezity je však na mieste komplexná liečba, ktorá zahŕňa nasledujúce body:
1. Edukácia o stravovacích návykoch
Je nesmierne dôležité, aby sa deti a adolescenti naučili zásadám vyváženej stravy, vedeli, v akých potravinách hľadať aké živiny, prečo je dôležité prijímať vlákninu, nepiť vo veľkom množstve nápoje sladené cukrom a spoznať kaloricky denzné potraviny, ktorými sú priemyselne spracované produkty či potraviny s vysokým obsahom tuku. Jedine tak sa totiž budú schopní samostatne a dlhodobo usilovať o normalizáciu hmotnosti.
U detí a dospievajúcich nie sú odporúčané príliš obmedzujúce a reštriktívne diéty – pokiaľ je to možné, stanoví sa iba udržiavací príjem s tým, že dieťa ešte „narastie do výšky“. Pokiaľ je však miera obezity závažná, alebo hrozí skorý rozvoj zdravotných komplikácií, najlepší postup zvolí lekár spoločne s nutričným terapeutom. Čo si predstaviť pod pojmom „zdravý jedálniček“? To sa dozviete v článku Ako jesť správne alebo zásady zdravého stravovania.
2. Zmeny životného štýlu celej rodiny
Pokiaľ má dieťa zmeniť svoje stravovacie návyky, bude na to potrebná zmena životného štýlu celej rodiny. Ako už bolo povedané vyššie, tento faktor zohráva majoritnú úlohu pri formovaní nevhodných vzorcov vedúcich k nadváhe u detí. Aj keby snáď bolo dieťa krátkodobo pri znížení hmotnosti úspešné (liečebný pobyt atď.), je veľmi veľké riziko, že doma opäť skĺzne k starým a nevhodným návykom. Akými návykmi sa vyznačuje zdravý životný štýl? Odpoveď nájdete v článku Zdravý životný štýl: aktuálne odporúčania pre zdravší život
3. Podpora miery fyzickej aktivity
U detí s nadmernou hmotnosťou je žiaduce podporovať ich vo fyzickej aktivite. Treba však mať na pamäti, že obzvlášť zo začiatku majú tieto deti spravidla zhoršenú schopnosť koordinácie, motorických, rýchlostných či balančných schopností. Pre veľmi obézne deti nie sú taktiež vhodné športy zaťažujúce pohybový aparát, ako beh, rôzne skoky atď.
Je teda na mieste začať napr. pravidelnou svižnou chôdzou, plávaním alebo jazdou na bicykli – absolútne zásadné je ale vybudovať dieťaťu k športu zdravý vzťah. Tréning by pre neho teda nemal byť trestom, ale skôr pravidelnou súčasťou života, napr. pri rodinnej prechádzke. Aj tu teda platí dôležitosť rodičovského vzoru, pretože dieťa bude ťažko fyzicky aktívne samo od seba. Možnosťou sú tiež rôzne pohybové krúžky, kde je treba brať do úvahy osobné preferencie a schopnosti dieťaťa, ale napríklad aj vzťahy s ostatnými deťmi.
4. (Rodinná) kognitívno‑behaviorálna terapia
V niektorých prípadoch môžu byť vhodnou súčasťou terapie aj psychoterapeutické sedenia. Tie môžu byť absolvované iba deťmi alebo aj celými rodinami. Ukazuje sa, že napr. kognotívno‑behaviorálny prístup môže hrať v preberaní nových a vhodnejších návykov veľmi pozitívnu úlohu.
5. Chirurgický zákrok
Chirurgický zákrok je poslednou možnosťou voľby u dospelých osôb, nieto ešte u detí a dospievajúcich. K tomuto riešeniu, napr. vo forme bariatrických operácií, sa tak pristupuje v skutočne závažných prípadoch obezity, keď riziká komplikácií plynúcich z obezity predstavujú bezprostredné ohrozenie.
Čo si z toho odniesť?
Detská obezita má vzostupný charakter nielen celosvetovo, ale aj u nás. Následky nadmernej hmotnosti u detí ich pritom môžu sprevádzať po celý život a veľká väčšina obéznych detí zostane obéznymi aj v dospelosti.
Príčin rozvoja obezity môže byť mnoho – hlavnú úlohu zohráva životný štýl a stravovacie návyky danej rodiny, ktoré si dieťa osvojuje. Je preto žiaduce, aby sa pri terapii tohto stavu zapojila celá rodina. Základom je edukácia o vyváženom stravovaní a energetickej hodnote potravín a pravidelný pohyb ako súčasť každodenného života. V niektorých prípadoch sa tiež veľmi efektívne osvedčuje kognitívno‑behaviorálna terapia. V týchto zmenách na „lokálnej“ úrovni je nepochybne potrebné regulovať rozvoj obezity aj na celoštátnej úrovni – snažiť sa o úpravu školského stravovania, zabezpečenie edukácie, dostupnosti pohybových krúžkov pre všetkých záujemcov atď.
