Je BMI dobrý ukazovateľ zdravia?

V tomto článku si predstavíme, čo to BMI je, jeho výhody, nevýhody a ako ho správne interpretovať. Zároveň si ukážeme niektoré metódy, ktoré odrážajú celkový výživový stav človeka lepšie ako samotné BMI.

Dnes si ukážeme:

• kde sa BMI používa a ako ho máme interpretovať

• prečo sa ženám ukladá tuk viac do bokov a stehien

• kde robia zdravotnícki pracovníci chyby pri práci s BMI

Body mass index

BMI vymyslel matematik, štatistik a sociológ Adolf Quelelet v roku 1832. Quelelet tento index (tiež nazývaný Queleletov index) vytvoril najmä pre potreby definovať hranice medzi nadváhou a obezitou v populácii. Avšak, vďaka svojej jednoduchosti sa uchytil aj v širokej verejnosti a dodnes sa používa nielen v medicínskom prostredí.

Pri výpočte BMI nám stačí vedieť výšku a hmotnosť a na základe týchto dvoch údajov, schopnosti delenia a používania druhej mocniny ho dokážeme vypočítať nasledovne:

                                                                 BMI = hmotnosť v kg /(výška v m)2

Výsledné BMI tak dokážeme interpretovať podľa nasledovnej škály určenej pre dospelú populáciu (do 65 rokov):

Kde sa má BMI používať? 

BMI sa najčastejšie používa na hodnotenie výživového stavu v rámci populácie. Štúdie uskutočnené na veľkom počte ľudí nám skutočne ukazujú, že čím viac sa hodnota BMI posúva od normálnych hodnôt vyššie (18,5 – 24,9), tým je vyššie riziko vzniku tzv. civilizačných ochorení, ako cukrovka 2. typu, ochorenia srdca a ciev, prípadne rozvoja ťažkej podvýživy pri klesajúcom BMI. 

Rovnako sa s odchýlkami od noriem BMI, zvyšuje riziko úmrtia. Napríklad štúdia uskutočnená na viac ako 16 000 ľudí ukázala, že osoby, ktoré sú podľa BMI obézne (BMI> 30) majú najmenej o 20 % vyššie riziko úmrtia na srdcovo‑cievne ochorenia v porovnaní s osobami s normálnym BMI. V rámci populácie je teda BMI dobrým parametrom na zhodnotenie zdravotného rizika obyvateľstva.

Avšak, hodnotenie výživového a zdravotného stavu jednotlivca len na základe BMI je nedostačujúce a často nemusí odrážať skutočný stav osoby. V nasledujúcej časti si predstavíme niektoré nedostatky BMI, ktoré môžu nielen skresľovať, ale aj chybne určiť celkový výživový a zdravotný stav človeka.

Nedostatky BMI, ktoré môžu skresľovať a chybne určiť celkový stav človeka

1. BMI je zlý ukazovateľ svalovej hmoty

BMI vysoko koreluje s nadbytočnou tukovou hmotou, ale vysoké BMI ešte nemusí znamenať nadbytok množstva tuku. Pre lepšie pochopenie uvádzam ilustračný obrázok: 

Musíme si uvedomiť, že hustota tukového a svalového tkaniva je rozdielna. Sval s rozmermi 1x1x1 cm je ťažší, ako tuk s rozmermi 1x1x1 cm. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že v 1 grame svalu je viac vody (cca 75 %) ako v 1 g tukového tkaniva (cca 20 %). To sa v praxi odrazí napríklad takto:

Bodybuilder s hmotnosťou 97 kg a výškou 180 cm má BMI 29,9. Stačilo by mu pribrať 1 kg a automaticky by bol podľa parametrov BMI klasifikovaný ako obézny.

Z tohto dôvodu je dobré merať svalovú hmotu okrem BMI napríklad aj meraním stredného obvodu paže. Ten sa meria nasledovne:

• najprv musíme ohnúť ruku v lakti do 90‑stupňového uhla

• následne nájdeme stred medzi lakťovým kĺbom a najvyšším miestom na ramene (najvyšším hmatateľným výstupkom lopatky na ramene)

• ruku potom vystrieme a voľne priložíme k telu, v nameranom strede meriame obvod paže

Zmeraný obvod paže si môžete porovnať s nasledujúcimi tabuľkami, pričom väčšina z nás by sa mala pohybovať medzi 10. percentilom (P10) a 90. percentilom (P90). Osoby, ktoré majú namerané obvody menšie ako hodnoty v kolonke P10  spolu s BMI menším ako 18,5, by mali spozornieť. Odráža to pravdepodobne nedostatočne živený organizmus.

2. BMI nedokáže zohľadniť rozdiely medzi pohlaviami

Ženám sa vo všeobecnosti ukladá tuk viac do bokov a stehien, mužom naopak viac do brušnej časti. Toto odlišné rozloženie medzi pohlaviami je spôsobené, okrem iného, aj vďaka  rozdielu v hladinách pohlavných hormónov medzi ženami a mužmi. Viac o problematike spaľovania tuku z oblastí bokov, stehien a brucha sa dočítáte v článku: Proč nikdy nezhubnu břicho díky sklapovačkám?

Zo zdravotného hľadiska sú miesta, v ktorých sa ukladá tuk, zásadné. Tuk uložený v brušnej časti obsahuje oveľa viac potenciálne zápalových a metabolicky škodlivých látok ako tuk v oblasti bokov a stehien.

A napriek tomu, že sú to práve ženy, ktoré majú snahu odstrániť tuk z bokov a stehien, tento tuk má prekvapivo ochranné účinky. Experimentálne štúdie ukazujú, že zvýšený obvod bokov a stehien môže chrániť ženu pred ochorením srdca a ciev a znižovať tak celkovú úmrtnosť súvisiacu s metabolickými ochoreniami (Hainer 2011). Ženy, u ktorých sa prednostne ukladá tuk do bokov a stehien, majú menšie riziko vzniku zdravotných komplikácii v porovnaní so ženami, u ktorých sa prednostne tuk ukladá do oblasti brucha. 

Nakoľko BMI tento dôležitý fakt nedokáže zohľadniť, odporúča sa pri zhodnotení zdravotného stavu merať BMI aj obvod pásu. Samozrejme, pri hodnotení obvodu pásu neplatí pravidlo: čím väčší obvod mám, tým som zdravší. Aj v tomto prípade existujú hraničné hodnoty, ktoré súvisia so zdravotným rizikom, viď tabuľka (M = muži, Ž = ženy):

Meranie obvodu pásu je zmysluplné len ak je BMI do 35 kg/m2. Všetky osoby s BMI nad 35 kg/m2 majú výrazne vysoké zdravotné riziko, ktoré závisí iba od ich BMI.

3. BMI môže byť pasca vedúca k „nálepkovaniu“

Povedať o osobe, že má nadváhu alebo obezitu, môže byť často stigmatizujúci okamih. Je preto veľmi dôležité pre každého zdravotníckeho či nezdravotníckeho odborníka posúdiť, či na základe hodnôt BMI oznámi pacientovi/klientovi, že trpí nadváhou alebo obezitou. Lekári sa vďaka tomuto parametru často zameriavajú len na samotné BMI, zatiaľčo pacientov problém tkvie v niečom úplne odlišnom.

Takýto zážitok môže značne ovplyvniť daného pacienta/klienta a výsledkom môže byť, že jeho problémy sa budú zhoršovať, ale kvôli strachu z predsudkov a negatívnych zážitkov jednoducho daného odborníka už nenavštívi.

Viaceré štúdie ukázali, že čím vyššie je BMI človeka, tým je menej pravdepodobné, že sa daná osoba zúčastní na pravidelných lekárskych prehliadkach kvôli strachu zo súdenia pacienta, alebo kvôli predchádzajúcim negatívnym skusenostiam s lekárom. Je preto dôležité pristupovať ku klientom/pacientom s pozitívnym prístupom, s empatiou a so schopnosťou počúvať pacienta a správne ho motivovať. 

Na záver:

BMI je dobrý indikátor výživového a zdravotného stavu v prípade, že hodnotí populáciu. Na individuálnej úrovni je vždy okrem BMI potrebná aspoň 1 ďalšia metóda, podľa ktorej dokážeme zhodnotiť celkový stav presnejšie. Ak chceme pozorovať zmeny v množstve svalov, je dobré okrem BMI merať aj obvod paže. Ak nás naopak zaujíma množstvo tukového tkaniva v organizme, musíme sa okrem BMI pozerať aj na pohlavie a obvod bokov.