- Biologické rytmy sa prvýkrát skúmali na rastlinách.
- Delíme ich na 3 hlavné typy: ultradiánne, infradiánne, cirkadiánne.
- Cirkadiánne rytmy súvisia s osobnostnou charakteristikou človeka.
Kedy a na čom sa biologické rytmy prvýkrát skúmali?
Dávno v minulosti sa predpokladalo, že vnútorné rytmy človeka sú určované vonkajšími faktormi, a to predovšetkým otáčaním Zeme a pravidelným striedaním svetla a tmy. Prvé vedecké experimenty však dokázali pravý opak, teda to, že sú rytmy podmienené vnútorne. Prvé výskumy boli vykonávané na rastlinách. Francúzsky astronóm Jean Jacques Ortous de Mairan zhotovil jednoduchý experiment, pri ktorom umiestnil rastlinu Mimosy do skrine (svetelnej izolácie) a pozoroval, ako otvára a zatvára svoje listy bez ohľadu na opakované pozmeňovanie intenzity svetla. Tým ako prvý potvrdil existenciu vnútorných rytmov.
Ďalší bádatelia, medzi ktorých patril napríklad Henri Luis Duhamel du Monceau, sa nechali inšpirovať a v experimentovaní pokračovali. Henri Luis tvrdil, že Mimosa otváranie a zatváranie svojich listov riadi podľa vonkajšej teploty. Vytvoril preto experimentálny box so stálou teplotou, no aj v ňom rastlina Mimosa vykonávala rovnaký pohyb listami. Posledný výskum stojaci za zmienku podnikol švajčiarsky botanik Alphonse de Candolle, ktorý prišiel na to, že rytmicita pohybu listov Mimosy nebola 24‑hodinová, ale že sa líšila vo vzťahu ku konkrétnej rastline. Táto individuálna variabilita sa stala ďalším dôkazom vnútorných rytmov, pretože keby boli pohyby podmienené vonkajším prostredím, boli by pri všetkých rastlinách rovnakého druhu totožné.
Máme 3 hlavné typy biologických rytmov
Biologické rytmy sa spravidla delia do 3 hlavných kategórií – rytmy ultradiánne, cirkadiánne a infradiánne:
- ultradiánne rytmy: perióda kratšia ako 20 hodín,
- infradiánne rytmy: perióda dlhšia ako 28 hodín,
- cirkadiánne rytmy: perióda 24 hodín.
Poďme sa pozrieť bližšie na cirkadiánne rytmy
Už odjakživa sme každý z nás akosi podvedome tušili, že máme svoj vlastný konkrétny čas, kedy sa nám vstáva a chodí spať „ľahšie a lepšie“, a neskôr sme aj viac čulí a aktívni ako v časoch iných. Všeobecne tieto časové preferencie rozdeľujú ľudí na ranné vtáčatá a nočné sovy, prípadne nevyhranené typy (človek sa priamo neradí ani do jednej zo skupín).
Chcete sa dozvedieť viac o chronotypoch? Prečítajte si náš článok Ranné vtáča vs. nočná sova: Kto je zdravší a lepšie chudne?
Čím sú cirkadiánne rytmy ovplyvnené?
Cirkadiánne preferencie sú ovplyvnené mnohými faktormi:
- vek – všeobecne od konca adolescencie posun k ranným typom,
- pohlavie – muži majú tendenciu k večerným typom,
- cyklus spánku a bdenia – čas a počet hodín spánku,
- telesná teplota,
- životný štýl – fajčiari sú skôr večernými typmi,
- sociálne faktory – zamestnanie (denné/nočné smeny), cestovanie (jet lag).
Zaujíma Vás, ako si správny cirkadiánny rytmus udržať? Prečítajte si náš článok Čo je cirkadiánny rytmus a ako nám môže zlepšiť život.
Vzťah medzi cirkadiánnou preferenciou, extroverziou/introverziou a emočnou labilitou
Na začiatok je nutné fyziologicky vysvetliť, čo sú vlastne dimenzie extroverzie/introverzie a emočná labilita. Autor faktorového modelu osobnosti Eysenck popisuje dimenziu extroverzie úrovní všeobecnej aktivácie mozgovej kôry, ktorá je spôsobovaná nabudením retikulárnej formácie v mozgovom kmeni (arousal system). Aj introverti vykazujú podľa neho naopak vyššiu úroveň kortikálnej aktivácie ako extroverti. Podobne dimenzia emočná labilita je spojená s vysokou neurálnou aktivitou subkortikálnych štruktúr, zahŕňajúcou hippocampus, amygdalu, gyrus cinguli, septum a hypotalamus (activation system).
Extroverzia je všeobecne charakterizovaná osobnostnými vlastnosťami ako je energetickosť, spoločenskosť, zdieľanosť, životnosť či elán. Introverzia je naopak popisovaná skôr ako tendencia k samote, nízke sebavedomie a vysoká miera kritickosti. Emočná labilita súvisí s nepokojom, tenziou, úzkostnosťou a prehnanou starostlivosťou.
Navyše sú jednotlivé dimenzie dedičné, čo znamená, že jedinec má tendenciu v danej dimenzii zotrvávať dlhodobo. Výskum autorov Tankova (1994) cirkadiánnych preferencií odhalil, že jedinci s večernými preferenciami typicky skórujú vyššie v extroverzii ako v introverzii. Čo sa týka emočnej lability, neboli nájdené žiadne významné súvislosti.
Čo si z toho odniesť?
Biologické rytmy sa objavujú nielen u ľudí, ale pri všetkých živých organizmoch. Delíme ich na základné 3 typy: ultradiánne, infradiánne a cirkadiánne rytmy. Ľudia sa práve podľa cirkadiánnych rytmov rozdeľujú na: ranné vtáčatá, nočné sovy a nevyhranené typy. Navyše existuje mnoho faktorov, ktoré naše cirkadiánne rytmy ovplyvňujú a my niektoré z nich vlastným pôsobením a konaním môžeme pozmeniť.
Okrem iného sa cirkadiánne rytmy viažu aj na našu osobnostnú charakteristiku a to konkrétne, podľa prebehnutých výskumov, extroverti majú tendenciu byť skôr večernými typmi ako introverti.
