Alkalická dieta, překyselení organismu a zásadité potraviny: bullsh*t nebo pravda?

Erika Zajacová
Erika Zajacová 28. 1. 2021
Uložiť článok
Alkalická dieta, překyselení organismu a zásadité potraviny: bullsh*t nebo pravda?
obrázek z freepik.com

Alkalická diéta je založená na teórii, že naše telo je prirodzene zásadité a vplyvom dnešnej stravy ho prekysľujeme. To má za následok mnohé zdravotné problémy, ktoré začínajú únavou a môžu končiť až osteoporózou či rakovinou. Sú tieto tvrdenia založené na pravde?

Odkiaľ sa vzala alkalická diéta?

Alkalická diéta začala hýbať svetom „zaručených diét“ približne v roku 2002, kedy vyšla kniha jej zakladateľa Roberta Younga. Young je biznismen, ktorý sa živí predajom alkalizujúcich doplnkov stravy.

Rád sa prezentuje ako lekár či vedec, no v roku 2017 bol odsúdený za lekársku prax bez povolenia a bublina okolo neho spľasla. Vyšlo najavo, že svoje tituly nezískal na akreditovaných školách, takisto bol nútený zaplatiť poriadne mastné odškodné oklamaným pacientom.

Na jeho internetových stránkach však dodnes svieti, že patrí medzi popredných vedeckých pracovníkov na svete.

Čo je to alkalická diéta?

Ak to veľmi skrátime, alkalická diéta varuje pred konzumáciou kyselinotvorných potravín (mäso, mliečne výrobky, obilniny a veľa junk foodu) a povzbudzuje do vyššej konzumácie zásadotvorných potravín (ovocia a zeleniny). Druhú časť kvitujeme, prvá môže narobiť viac škody, než úžitku.

Alkalická diéta totiž vychádza z presvedčenia (čítaj: klamstva), že prekyslené prostredie je príčinou väčšiny chorôb a že stravou dokážeme ovplyvniť pH vnútorného prostredia – krvi. Výživoví guru vás k tomu ako bonus budú presviedčať, že vám to „lekári taja“ a „vie to iba niekoľko ľudí na svete“.

Aké sú príznaky prekysleného organizmu podľa zástancov alkalickej diéty?

Z početných šarlatánskych článkov na internete to vyzerá tak, že všetky. Na čo si spomeniete, to sa niekde spomína ako symptóm prekysleného organizmu.

Medzi najčastejšie skloňované patrí:

  • únava

  • bolesti hlavy

  • hormonálna nerovnováha

  • časté zubné kazy

  • podráždenosť

  • tráviace ťažkosti

Podľa rovnakých príznakov by to však pokojne mohlo byť aj tehotenstvo alebo XY ďalších zdravotných komplikácií. Robiť závery o zdravotnom stave na základe google vyhľadávania sa nevypláca. Ak vás trápi niečo z vyššie uvedeného, odporúčame váš zdravotný stav konzultovať s lekárom, nie propagátormi alkalickej diéty.

Alkalická diéta nie je medzi odborníkmi obľúbená

V roku 2018 to alkalická diéta dotiahla až do článku Britskej asociácie pre výživu (British Dietetic Association) – ale nie v dobrom. Ocitla sa totiž v rebríčku TOP 5 najhorších celebritných diét, ktorým by sme sa mali vyhnúť.

Poďme sa ale na alkalickú diétu pozrieť postupne.

obrázek z istockphoto.com

Alkalická diéta: najčastejšie mýty a fakty

Mýtus č. 1: Ľudské telo je prirodzene zásadité, no my v ňom kyselinotvornou stravou tvoríme kyslé prostredie

Fakt: Hodnota pH je v našom tele prísne regulovaná a v rôznych tkanivách je rôzna. Ale poďme od začiatku.

Čo je to pH?

Hodnota pH veľmi zjednodušene odráža množstvo vodíkových katiónov (H+) v chemickom prostredí. Môže nadobúdať hodnoty od 0 – 14, pričom hodnoty od 0 – 6,99 značia kyslé prostredie, 7 je neutrálne a viac ako 7 je zásadité.

Ako je to s hodnotou pH v našom tele?

Hodnotu pH si naše telo starostlivo stráži. Na jej udržiavanie využívame tzv. pufrovacie mechanizmy - hydrogénuhličitanový systém, dýchanie a obličky, ktoré usilujú o to, aby sme v tele mali stabilnú koncentráciu vodíkových katiónov.

Vodíkové katióny, ktoré sú nositeľom kyslosti, vznikajú v našom tele neustále. Za normálnych okolností si s nimi naše telo hravo poradí: využíva na to hydrogenuhličitanové anióny, hemoglobín a dýchanie, ktoré z vodíkových katiónov vytvoria neškodné odpadové produkty. Tie vylúčime močom (metabolická voda) alebo vydýchame (oxid uhličitý). 

Iná situácia nastáva v prípadoch, kedy vodíkové katióny vznikajú takou rýchlosťou, že naše bežné nárazníkové mechanizmy nestačia na ich účinné odbúravanie. To poznáš napríklad zo športu, kedy vysoko-intenzívna námaha a prevaha anaeróbneho metabolizmu (bez prístupu kyslíka) spôsobí prudký vzostup vodíkových katiónov v krvi. Kyslé prostredie znemožní fungovanie enzýmov, ktoré napomáhajú vzniku svalovej kontrakcii, športovec “zatuhne” a je nútený v aktivite trochu poľaviť.

Vedeli ste?

Nástup metabolickej acidózy v športe dokážeme dnes do istej miery oddialiť užívaním doplnkov stravy - napríklad jedlej sódy alebo beta-alanínu. Ide však o krátkodobé riešenie, ktoré z pohľadu dlhodobej regulácie pH v organizme nemá žiadny pridaný efekt: iba športovcom umožní podávať vysoko-intenzívny výkon dlhšie. 

Kyseliny alebo zásady proti sebe nebojujú – skôr v našom tele spolupracujú a snažia sa nás spolu s ostatnými súčasťami nášho tela udržať nažive. Akonáhle v našom tele prestanú vznikať vodíkové katióny, ktoré sú nositeľom kyslosti, je to prúser. Sme mŕtvi.

Hodnoty pH sú v rôznych tkanivách rôzne

Iba pre predstavu, arteriálna krv má hodnoty pH v úzkom rozpätí: 7,35 – 7,45. Zmena pH približne o 0,3 je nezlúčiteľná so životom – toto ale neplatí pre všetky tkanivá.

Hodnoty pH ďalších telesných tekutín a tkanív:

  • Koža: 4–6,5

  • Žalúdočná šťava: 1,35–3 ,5

  • Pankreatická šťava: 8,8

  • Vaginálny sekrét: < 4,7

  • Spermatická tekutina: 7,2–7,8

  • Žlč: 7,6–8,8

  •  Moč: 4 ,6–8

  • Bunky prostaty: 4,4

  • Svalové bunky: 6,9

  •  Erytrocyty: 7,28

Tak, ako v niektorých tkanivách prevažuje zásadité prostredie, niekde potrebujeme, aby bolo prostredie kyslé. Kyslé prostredie v žalúdku (zabezpečené kyselinou chlórovodíkovou) umožňuje:

  • aktivovať neaktívny pepsinogén na pepsín, ktorý trávi bielkoviny

  • denaturovať bielkoviny a následne uľahčiť ich trávenie

  • premenu trojmocného železa na dvojmocné, ktoré je pre naše telo jednoduchšie vstrebateľné

  • eliminovať patogény prijaté potravou a zabraňuje rozmnožovaniu plesní

obrázek z gettyimages.com

Mýtus č. 2: Kyselinotvorná strava vedie k prekyslenému organizmu

Fakt: Prekyslený organizmus je vážny a život ohrozujúci stav a odborne sa nazýva acidóza. Byť dlhodobo prekyslený nie je zlúčiteľné so životom a najčastejšie to indikuje zlyhávanie obličiek alebo dekompenzovaný diabetes.

V odbornej literatúre sa s pojmom „prekyslený organizmus“ nestretnete. V súvislosti s „kyslosťou“ vnútorného prostredia sa spája pojem acidobázická rovnováha, čo predstavuje dynamickú rovnováhu medzi kyselinami a zásadami.

Viaceré výskumy zdôrazňujú, že konzumácia potravín môže mať vplyv jedine na pH slín, moču a stolice. U zdravých ľudí konzumujúcich typickú západnú stravu nie je možné preukázať žiadny negatívny okysľujúci účinok stravy (Mioni a Mioi, 2017).

Áno, je pravda, že bežná zmiešaná strava s dostatkom bielkovín je viac kyselinotvorná. Výskumy však dlhodobo preukazujú bezpečnosť vyššieho príjmu bielkovín za predpokladu, že máte zdravé obličky. Tie sa totiž perfektne postarajú o udržanie acidobázickej rovnováhy a “nadbytočné” kyseliny vylúčite močom. Cikať každé ráno na lakmusový papierik, vidieť verdikt “kyslý” a báť sa po zvyšok dňa o svoj život, lebo ste “prekyslený” je - ako to slušne povedať? Blbosť. 

Fakt, že je moč kyslý, je vlastne dôkazom, že vaše obličky sú schopné odpadové látky z vášho tela vylúčiť. Meranie pH moču môže byť užitočné v prípade, ak ste diabetik: vtedy môže veľmi kyslý moč znamenať nastupujúcu metabolickú acidózu. V opačnom prípade si radšej namiesto lakmusových papierikov kúpte...hocičo. Okrem spaľovača tukov a detoxikačného čaju. To sú tiež hlúposti.

Mýtus č.3:  Nadmerná konzumácia mäsa a mliečnych výrobkov organizmus zakysľuje a núti obličky v procese neutralizácie kyselín vylučovať oveľa viac vápnika, čo vedie k osteoporóze

Fakt: Neexistuje meta-analýza, ktorá by potvrdila kauzálnu súvislosť medzi konzumáciou mäsa či mliečnych výrobkov a osteoporózou. Aktuálne vedecké práce, naopak, naznačujú, že vyšší príjem bielkovín je spájaný s lepšou kvalitou kostí.

Nie je to tak dávno, čo svetom hýbala tzv. teória kyslého prachu. Podľa nej ľudia s vysokým príjmom bielkovín nadmerne zaťažujú obličky. Tie makajú na plné obrátky a vedľajším účinkom sú vyššie straty vápnika v močiŽe je to dávno prežitý mýtus potvrdzuje aj článok v odbornom časopise British Journal od Nutrition. Autori uvádzajú, že niekoľko nedávnych štúdií na ľuďoch preukázalo, že neexistuje žiadny vzťah medzi stravou vyvolanými zmenami vo vylučovaní kyseliny močovej a vápnika močom, metabolizmom kostí a rizikom zlomenín z dôvodu osteoporózy (Bonjour, 2013).

Niektoré výskumy naznačujú koreláciu, to však nie je príčinná súvislosť – teda jav A (nadmerný príjem bielkovín, resp. kyselinotvorných potravín) nespôsobuje jav B (osteoporózu). Práve naopak – vyradenie alebo výrazné obmedzenie mliečnych výrobkov, ktoré sú v našej strave bohatým zdrojom vápnika, môže viesť k zhoršeniu zdravia kostí. Na dostatočný príjem vápnika by si mali dať pozor najmä ženy po menopauze. Posledné výskumy naznačujú, že takéto ženy konzumujú málo mliečnych výrobkov a vápnika a veľké množstvo zeleniny.

Pozor – nie je to spochybňovanie významu ovocia a zeleniny v jedálničku. No zhadzovať osteoporózu na prekyslený organizmus je za čiarou aktuálnych vedeckých poznatkov. Posledné meta-analýzy, paradoxne, spájajú vyšší príjem bielkovín s lepšou kvalitou kostí a menším úbytkom kostnej hmoty v starobe (Sharms-White a kol., 2017). 

Najmä pre seniorov je z hľadiska zdravia kostí väčším problémom nedostatok bielkovín  než nadbytok kyselinotvorných potravín (Hanely a Whitting, 2013).

obrázek z istockphoto.com

Mýtus č. 4: Kyslé prostredie spôsobuje rakovinu

Fakt: Kyslé prostredie v okolí rakovinových buniek vzniká v dôsledku poruchy energetického metabolizmu rakovinových buniek v spojení s nekontrolovateľným rastom a často tiež nedostatočným prekrvením. Kyslé prostredie je teda dôsledok, nie príčina.

Problematika vzniku a liečby rakoviny ďaleko presahuje naše znalosti, a tak sme si úvodné slová požičali zo záveru odborného článku uverejneného v akademickom časopise Annual Review of Physiology. Ak by pán Young pred 30 rokmi objavil zaručený liek na rakovinu, myslíte, že by sme tu dnes stáli a mali na pleciach takmer 10 miliónov zbytočných úmrtí ročne?

Zaručených tajných liekov na rakovinu už sme mali hŕbu: počnúc alkalickou vodou a končiac pri marhuľových jadrách. Všetky majú niečo spoločné: chcú vyvolať senzáciu a strhnúť masy, no o podložení vedeckými dôkazmi nemôže byť reč. Uvedieme príklad: početné meta-analýzy sa zhodujú, že nadmerná konzumácia červeného mäsa a spracovaných výrobkov zvyšuje riziko vzniku rakoviny hrubého čreva približne o 20 - 30 %. Ak by sme nejedli červené mäso a spracované mäsové výrobky a následne by kleslo množstvo prípadov kolorektálneho karcinómu, môže za to alkalická diéta? Sotva.

Kvalitný hovädzí steak alebo divinu si bez obáv môžete dopriať, ak ho doplníte zdravým životným štýlom a pohybom. S konzumáciou červeného mäsa a rakovinou to totiž nie je také jednoznačné, ako sa na prvý pohľad zdá. Aktuálne odporúčania stanovujú hranicu bezpečného príjmu červeného mäsa na 500 gramov týždenne. 

Odporúčali by nám svetové odborné spoločnosti konzumáciu “kyselinotvorného” mäsa, ak by nás na zdraví ohrozovalo tak veľmi, ako sa snažia zástancovia alkalickej diéty prezentovať? Človek nemusí byť dietológ, aby si vydedukoval, že mať vo svojom jedálničku priveľa údenín a spracovaných mäsových výrobkov nebude pre zdravie to pravé orechové. Kiežby sme sa dočkali doby, kedy by striedmosť mala navrch nad extrémami.

 Mýtus č. 5: Kyslý moč je zlý a mali by sme sa snažiť, aby mal zásadité pH

Fakt: Moč je vo väčšine prípadov mierne kyslý a je to úplne fyziologický stav.

Prečo sa teda na alkalickej diéte mení pH moču?

Hodnotu pH moču ovplyvňuje veľa faktorov, medzi najvýznamnejšie patrí strava. Jednoduchým testom (omočením lakmusového papierika do čerstvého moču) môžete zistiť pH vášho moču, no bez vyšetrenia u lekára vám táto informácia nepovie nič konkrétne. Moč má vo väčšine prípadov kyslé pH – a vieme ho zmeniť na zásadité úpravou stravy. To perfektne hrá do karát propagátorom alkalickej diéty. Pravdou však je, že výživa nie je jediný faktor, ktorý pH moču ovplyvňuje. Kyslé pH moču môže byť v dôsledku diéty bohatej na bielkoviny, ale aj metabolickej acidózy či dehydratácie.

Ani alkalický moč nie je žiadna výhra. Naopak, môže byť znakom zlyhávajúcej činnosti obličiek či bakteriálnej infekcie. Čo s tým? Nechajte vaše obličky, nech si robia svoju prácu a sústreďte sa na veci, ktoré takisto dokážete ovplyvniť – no narozdiel od zmeny pH vášho moču majú zmysel. Čo takto vyvážená a pestrá strava?

Čo pozitívne si môžeme vziať z alkalickej diéty?

Teraz, keď už viete, že alkalická diéta nie je riešením na všetky choroby sveta, poďme sa aspoň pozrieť na to, čo pozitívne si z nej môžeme vziať – odhliadnuc od toho, že je to koncept založený na zlej interpretácii základov ľudskej fyziológie.

Viac zeleniny, ovocia a menej spracovaných potravín pravdepodobne pomôže zmierniť drastický rozdiel medzi množstvom prijímaného draslíka a sodíka. Bude takisto zdrojom vitamínov a ďalších minerálov a vlákniny, ktoré v jedálničku potrebujeme. Menej junkfoodu či údenín je krok k zlepšeniu životného štýlu bez ohľadu na to, ktorá moderná diéta to práve propaguje.

Vždy sa ale treba pozrieť aj na to, čo nám ktorý trend jesť zakazuje. V prípade stravovania podľa alkalickej diéty nám hrozí nedostatočný príjem bielkovín, vápnika, vitamínu D, zinku či B12, ktorých kvalitným zdrojom sú prevažne živočíšne produkty.  A tak, ako nie je nutné jesť každý deň mäso, rovnako nie je nutné dodržiavať alkalickú diétu a snažiť sa „nasilu“ cikať zásaditý moč. V spojení s nevedomosťou a falošným presvedčením môže alkalická diéta narobiť viac škody než úžitku. 

Pridaj sa k 31 tis. odberateľov

Každému z nich raz týždenne vyberáme tie najlepšie články, ktoré sú určené 100% práve jemu.

Odoberať
Páči sa mi Uložiť článok
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________