Ako chrániť kožu pred poškodením od slniečka?

Až dva štvorcové metre kože na ľudskom tele tvoria jednu z najdôležitejších bariér organizmu, ktorá chráni vnútorné prostredie tela od vonkajšieho sveta plného nástrah a nebezpečenstva. Niet preto divu, že v pokročilom veku nie je koža v úplne najlepšej kondícii a postráda mladistvý vzhľad a elasticitu. Kto by to bol povedal, že jednou z najväčších nástrah pre našu kožu je slnečné žiarenie. Výskumy dokonca ukazujú, že starnutie kože (vrásky, suchá koža, strata elasticity) na tvári je až na 80 % spôsobené slnečnými lúčmi.

Poďme si tento problém trochu priblížiť a vysvetliť viac do detailu. Akým spôsobom ovplyvňuje slnečné žiarenie kožu a existujú spôsoby, ako sa účinne chrániť?

Ako slnečné žiarenie ovplyvňuje kožu?

Určitá časť slnečných lúčov, ktorá na zemský povrch dopadá, sa nazýva UV žiarenie. A hoci UV lúče tvoria len asi 3 % z celkového slnečného svitu, majú na naše telo pomerne zásadný vplyv – v dobrom aj v zlom.

Napríklad sú zodpovedné za tvorbu vitamínu D, ktorý sa tak môže v organizme prirodzene tvoriť. Môžu ale tiež komplikovať život kožným bunkám, pre ktoré sú UV lúče značným rizikom.

Celé je to skrátka o tom nájsť ten správny kompromis. Veď aj Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že občasné vystavenie slnečnému žiareniu môže byť pre organizmus prospešné. Asi už ale tušíte, že celodenná opaľovačka zrejme to pravé orechové úplne nebude...

Nebezpečné je predovšetkým UV‑B žiarenie, pozor ale aj na UV‑A

Aby to nebolo také jednoduché, môžeme UV žiarenia zo slnečných lúčov rozdeliť ešte do niekoľkých skupín na UV‑A žiarenie (315–400 nm), UV‑B žiarenia (280–315 nm) a UV‑C žiarenie (200–280 nm), ktoré nás ale príliš netrápi, pretože ho zachytené v atmosfére a na zemský povrch prakticky nedopadá.

• Pred UV‑A lúčmi sa neschováte ani za sklom. Jednoducho z toho dôvodu, že sklom do veľkej miery prechádzajú. UV‑A lúče vedú k tvorbe voľných radikálov v koži, ktoré následne môžu kožné bunky poškodiť. Nepriamo prostredníctvom voľných radikálov môžu interagovať aj s bunkovou DNA, uvádza sa ich vplyv na rozklad kolagénu v koži, čo môže zapríčiniť stratu jej elasticity.

• UV‑B lúče sú pre kožu tou najväčšou výzvou. Môžu viesť k priamemu poškodeniu pokožky a predovšetkým interagujú s bunkovou DNA, teda môžu prispievať k rozvoju rakoviny kože.

V súvislosti s rakovinou kože zomiera napr. v Českej republike každý rok takmer 500 osôb. Znepokojujúce na tom je, že to je niekoľkonásobne viac oproti stavu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Napríklad taký malígny melanóm (najzávažnejšia forma rakoviny kože) je vo vekovej skupine 30–34 rokov druhým najčastejším typom rakoviny hneď za rakovinou prsníka.

Podľa dermatológa Petra Arenbergera je na vine predovšetkým stenčujúca sa vrstva ozónovej vrstvy a aj častejšie dovolenky v letných mesiacoch, ktorým sa mnohí každé leto oddávajú bez patričnej ochrany.

Účinná ochrana? Slnečné okuliare a oblečenie

Odev, klobúk alebo slnečné okuliare sú vysoko účinnou ochranou pred UV lúčmi, pretože tie látkou ani UV‑filtrami kvalitných slnečných okuliarov neprechádzajú. Je mi jasné, že kvôli tejto odpovedi tento článok ale určite nečítate. Ak patríte skôr k tým, ktorí s rastúcim slniečkom šaty a odev radšej odhadzujú, potom by ste mali dbať na ochranu pomocou opaľovacích krémov. Tie si totiž s UV lúčmi dokážu hravo poradiť:

• Chemickou cestou – opaľovacie krémy obsahujú chemické zlúčeniny (napríklad Tinosorb S, Tinosorb M, oxybenzon, benzofenón a ďalšie), ktoré UV žiarenie absorbujú namiesto vašich kožných buniek. Tu dbajte na to, aby čas medzi natretím a odhalením na slnku bol aspoň 20–30 minút, než sa prítomné látky stihnú vstrebať.

• Mechanickou cestou – opaľovacie krémy obsahujú minerálne zlúčeniny (oxidy titánu, zinku), ktoré UV lúče odrážajú. Keďže EFSA nedávno vydala pomerne negatívne stanovisko vzhľadom na oxid titaničitý (hoci len v prípade jeho konzumácie), vyberajte skôr krémy na báze zinku.

Vyberajte opaľovacie krémy s dostatočným SPF faktorom

Bežne dostupné opaľovacie krémy sú charakterizované svojím SPF faktorom, ktorý udáva, ako veľmi veľkú ochranu voči UV lúčom poskytujú. Väčšina bežne dostupných opaľovacích krémov sa zmestí do rozmedzia 6–50+.

Ako si vybrať ten správny faktor opaľovacieho krému? Orientovať by sme sa mali podľa nasledujúcich pomôcok:

1. Fototyp kože. V závislosti od množstva melanínu v koži (melanín je pigment, ktorý v koži sčasti absorbuje UV žiarenie) rozoznávame 6 rôznych fototypov.

2. UV index. V závislosti od intenzity UV lúčov existujú stupne od 0 do 11+, pričom typické slnečné letné Slovensko patrí do UV indexu asi 7–8. Hodnotu UV indexu môžete pre každý deň zistiť zo stránok SHMÚ.

Ako získať informáciu o fototype vašej kože? Pomôcť vám môže nasledujúca prehľadná tabuľka:

Poznáte svoj fototyp a stihli ste v predpovedi počasia zachytiť UV index? Potom sa môžete pri výbere správneho opaľovacieho krému riadiť podľa nasledujúcej tabuľky:

Ako kožu chránia látky v potravinách a potravinových doplnkoch?

Vedci z Číny a Kórey prišli v apríli tohto roka so zaujímavou štúdiou, ktorá sa zaoberala otázkou, či je možné brániť sa nebezpečnému UV žiareniu zo slnečných lúčov aj konzumáciou látok v rámci bežného stravovania. V zhrňujúcom článku dokázali identifikovať hneď niekoľko skupín potravín, ktoré naozaj v tomto smere môžu pomôcť. Na čo zaujímavé vedci prišli?

Jedzte paradajky, pite zelený čaj a dbajte na dostatok vitamínov

Keďže starnutie a poškodenie kože UV lúčmi je z určitej časti spôsobené tvorbou voľných radikálov v koži, osvedčili sa najmä látky s antioxidačným účinkom.

• Napríklad rastlinné antioxidanty (lykopén z paradajok, polyfenoly zo zeleného čaju alebo resveratrol z hroznového vína) vo viacerých štúdiách preukázali, že môžu mať na kožu pozitívny účinok a poškodenie spôsobené UV lúčmi aspoň čiastočne mierniť.

• Špeciálnu funkciu má v udržaní správneho stavu pokožky vitamín C, ktorý jednak v tele plní funkciu dôležitého antioxidantu, a jednak sa priamo zúčastňuje na tvorbe kolagénu v organizme. Dostatočné množstvo vitamínu C v strave tak hrá dôležitú úlohu v správnom stave kože.

Z ďalších študovaných zložiek stravy stojí za zmienku:

1. Hydrolyzovaný kolagén, ktorý v niektorých štúdiách preukazuje pozitívny vplyv na stav kože (o použití kolagénu v spojitosti s kvalitou kože sme písali aj v nedávnom článku).

2. Probiotické kultúry (napríklad Bifidobacterium breve B‑3 alebo Lactobacillus acidophilus), zatiaľ žiaľ len v štúdiách na myšiach.

3. Ďalšie vitamíny (A, E) a minerálne látky (zinok, selén, meď).

Berme tieto zložky výživy skôr ako malý bonus pri ochrane kože

Hoci sa ukazuje, že mnoho prírodných látok nám môže pomôcť s ochranou kože proti UV žiareniu a na jeho následky, zatiaľ by sme mali zostať v tomto smere skôr pri zemi. Väčšinou ide totiž o ojedinelé štúdie, ktoré boli častokrát vykonané na zvieracích subjektoch, a tak aj ich pôsobenie na ľudskom tele nemusí byť také účinné, ako to na prvý pohľad môže vyzerať.

Aj napriek ich pravidelnej konzumácii by sme stále mali dbať na ochranu pred slnečným žiarením pomocou osvedčených metód, ako je napríklad ochrana pomocou odevu, slnečných okuliarov alebo kvalitných opaľovacích krémov.

Čo si z toho odniesť?

Hoci sú slnečné lúče jedným z najobľúbenejších symbolov leta, koža naše nadšenie tak úplne nezdieľa. Tá totiž na slnku dostáva nechcenú dávku UV lúčov, ktoré podporujú jej starnutie a môžu prispieť aj k rozvoju rakoviny kože.

Od jarných do jesenných mesiacov by sme sa preto mali chrániť pomocou dostatočného odevu, klobúka, slnečných okuliarov a pomocou kvalitných opaľovacích krémov, ktoré našu kožu pred nebezpečným UV‑A a UV‑B žiarením ochránia.

Práve ochrana pred UV lúčmi je ešte dôležitejšia na dovolenkách pri mori alebo pri túrach vo vysokých nadmorských výškach, kde je intenzita UV lúčov ešte o poznanie vyššia, než na akú sme zvyknutí.