- „Vynárajúca sa dospelosť“ sa týka spravidla mladistvých vo veku 20 – 30 rokov.
- Fenomén je charakteristický dlhším zotrvaní vo vzdelávacom systéme, hľadaní svojho „ja“ a voľby ďalšieho životného smerovania.
- Jeho dôsledkom sa môže stať napr. predĺžená nesamostatnosť či odsun založenia rodiny.
Kultúra a dospievanie
V priebehu rokov a naprieč svetom sa pohľad na dospievanie a dospelosť veľmi odlišuje. Na Slovensku sa za začiatok dospelosti považuje dosiahnutie veku 18 rokov či vstup do manželského zväzku a vytvorenie rodiny. Tieto predtým jasné indikátory v dnešnej dobe však už bohužiaľ neplatia. V súčasnosti sa vek plnoletosti nezmenil, ale v ostatných aspektoch je už dlhú dobu viditeľný obrovský posun. Proces prechodu do dospelosti sa stále predlžuje a odďaľuje a predtým obvyklé míľniky sa presúvajú zo začiatku tretej dekády života skôr k jej koncu. Ide o následok aktuálnych sociálnych udalostí, ktoré sa dejú v dnešnej spoločnosti.
Hovoríme tu napríklad o nezamestnanosti, predlžovaní doby štúdia či časovému posunu založenia rodiny. Aktuálne je odhadované, že prechod do dospelosti spravidla presahuje pomyselnú hranicu 30 rokov. V živote dospievajúcich sa teda začína objavovať veľmi dlhé obdobie, kedy je človek podľa právnych noriem dospelý, ale rozhodne nie každý sa tak v skutočnosti cíti a aj chová. Na základe tohto faktu vznikol nový koncept, vynárajúca sa dospelosť (emerging adulthood).
Čo je „vynárajúca sa dospelosť“ (emerging adulthood)?
Vek medzi 18. a 25. rokom začína byť v mnohých oblastiach veľmi špecifický. Ako sme už spomínali vyššie, všetky zmeny vo vyspelých spoločnostiach naznačujú, že prechod z adolescencie do dospelosti sa predlžuje až do tej miery, že sa o ňom začína premýšľať ako o oddelenom období. Obdobie vynárajúcej sa dospelosti (emerging adulthood) prvýkrát popísal J. J. Arnett, americký psychológ, v roku 2000. Do charakteristík tejto novej vývojovej etapy patrí zameranie na seba, hľadanie vlastnej identity, objavovanie vlastných možností a značná nestabilita.
Mladý jedinec sa v takej chvíli necíti ako plnohodnotný dospelý, ale ani ako adolescent. V tento životný okamih „medzi“ daný jedinec môže zažívať rozporuplné pocity, a to: slobodu a možnosť hľadania svojho „ja“, vymedzovanie vlastných hraníc a určovanie vlastného životného zmyslu. Na druhej strane však môže pociťovať nadmerné očakávania a neprimeranú úzkosť. Na konci tohto obdobia (hranica je stanovená na 30 rokov) by mal byť človek schopný prijať rolu dospelého – stať sa finančne nezávislým, rozhodovať sa sám za seba a mať aj zodpovednosť za vlastnú osobu.
Aké sú charakteristiky vynárajúcej sa dospelosti?
Obdobie vynárajúcej sa dospelosti je podľa Arnetta charakteristické týmito znakmi:
- Prieskum vlastnej identity: Identita patrí do základných aspektov dospelosti. V tejto problematike dochádza k jej skúmaniu najmä v medziľudských vzťahoch a zamestnaní.
- Nestabilita: Ide o pocit zapríčinený hľadaním a prežívaním životných rolí. Jedinec zažíva nové skúsenosti v oblasti vzťahov, štúdia a profesie a musí byť schopný často svoje roly premieňať.
- Zameranie na seba: Cieľom mladého jedinca sa stáva sebarozvoj, nájdenie vlastných pravidiel a schopnosť vedieť sa rozhodnúť.
- Pocit „medzi“/nikam nepatrím: Mladí nie sú presvedčení o svojom statuse – necítia sa byť ani adolescentom, ani dospelým.
- Veľa možností: V tomto čase si daný jedinec môže už sám vyberať a voliť, slobodne sa rozhodovať a pretrhať väzby, ktoré mu nič neprinášajú. Stáva sa úplne autonómnou jednotkou.
Vynárajúca sa dospelosť nie je pravidlom
V tejto chvíli je na mieste podotknúť, že niektorí autori apelujú na fakt, že nie všetci mladí ľudia sa do tejto etapy dostanú. Je totiž pravdou, že vynárajúca sa dospelosť sa týka iba tých jedincov, ktorí sa radia do tzv. „middle class“ (strednej triedy) v západných krajinách sveta, a to vďaka možnosti predĺžiť si dobu experimentovania, zabezpečenia zo strany rodiny a priestoru pre vlastnú neviazanosť. Inak je to v chudobnejších oblastiach sveta, kde sú podmienky značne iné ako u nás. Navyše sa u nás odlišuje vývoj pracujúcich ľudí, ktorí musia konkrétne záväzky prijímať skôr, a ďalej aj medzi už spomínanými sociálnymi triedami. Je teda možné tvrdiť, že tento koncept je postavený na preukázateľných informáciách, ale nemožno do neho zahrnúť všetkých mladých jedincov našej planéty.
Ťažkosti tejto problematiky
Niektoré atribúty priradené k vynárajúcej sa dospelosti sa bohužiaľ môžu spájať aj s negatívnymi pocitmi daného jedinca. Môže ísť o situácie spojené s vysokou úzkosťou, depresiou a celkovo nepríjemným naladením. Pokiaľ 1 alebo 2 úlohy z obdobia prechodu do dospelosti nie sú úspešne naplnené, nejde o životnú tragédiu jedinca, ak sa ich však objaví viac, môže tento stav eskalovať do závažnejšieho problému. Ide o:
- zlyhanie či sociálne odmietnutie,
- oslabujúce vnútorné faktory (nízka miera sebadôvery, depresie atď.),
- dysfunkčná rodina,
- riziková spoločnosť.
V období prechodu do dospelosti môže dospievajúci zažívať 3 hlavné súboje. Prvým z nich je zrelosť, kedy tá psychická môže výrazne zaostávať za zrelosťou fyzickou. Druhým sa stáva rozpor v očakávaní, v ktorom mladí jedinci často majú predstavy o reálnom živote, ktoré však nemožno uskutočniť. Posledným je rozpor medzigeneračný. Ide o veľmi odlišné názory z radov rodičov, starých rodičov či profesorov, s ktorými sa mladiství musia naučiť vysporiadať.
A aká je situácia aktuálnych dvadsiatnikov?
O skupine ľudí nachádzajúcich sa v období vynárajúcej sa dospelosti, teda mladistvých vo veku od 20 – 30 rokov, sa často tvrdí, že nechcú dospieť. Navyše bývajú prezentovaní ako veľmi leniví, rozmaznaní a vo veľkej miere nesamostatní. Na druhej strane je však možné stretnúť sa aj s názormi, že sú ambiciózni, tolerantní a nebojácni. V tejto chvíli treba podotknúť, že sa udiali významné zmeny od 90. rokov, ktoré zapríčinila najmä premena politického režimu. V aktuálnej dobe sa preukazuje, že sa stáva stále väčším trendom absolvovať vysokú školu. V roku 1950 vysokoškoláci tvorili iba 1 % obyvateľstva, zatiaľ čo v roku 2016 bol sledovaný nárast absolventov o 134 %!
Práve obmena vzdelávacieho systému, túžba po dosiahnutí vyššieho vzdelania a fenomén študentského života sú kľúčovými faktormi zotrvávania na štúdiách oveľa dlhšie. V tejto chvíli teda dochádza k posunu v životných medzníkov – ľudia ukončujú štúdium neskôr, a tak neskôr prichádzajú aj ďalšie životné kroky a rozhodnutia, ako je ekonomická samostatnosť, manželstvo či založenie rodiny.
Čo si z toho odniesť?
V priebehu pár rokov sa udialo mnoho spoločenských zmien, ktoré sa premietli do novej generácie. V súčasnosti ide najmä o zmenu postoja k životu mladistvých dosahujúcich vek medzi 20 – 30 rokmi. Tento prístup je charakteristický predovšetkým dlhším zotrvaním vo vzdelávacom systéme, čo má za následok posun všetkých ďalších životných míľnikov mladých dospelých, ako je samostatné bývanie, manželstvo či založenie rodiny. Pre túto životnú dobu bolo americkým psychológom J.J. Arnettom vymedzené špeciálne obdobie nazývané „vynárajúca sa dospelosť“ (emerging adulthood).
