Vplyv konzumácie vína na ľudské zdravie

Tomáš Novotný
Tomáš Novotný 11. 1. 2023
3 Páči sa mi Komentáre Uložiť článok
Vplyv konzumácie vína na ľudské zdravie
  • Mierna konzumácia vína je spojená s nižším výskytom srdcovo-cievnych ochorení.
  • Nie všetci odborníci sa však na pozitívnych účinkoch vína zhodujú.
  • Víno je oproti iným alkoholickým nápojom bohatšie na obsah antioxidantov.

Poznáte Francúzsky paradox? Podľa tejto teórie je relatívne nízka početnosť srdcovo-cievnych ochorení medzi Francúzmi spôsobená pravidelnou konzumáciou červeného vína. Teória možno až príliš pekná na to, aby mohla byť pravdou. Alebo je to skutočne pravda? Na tom sa odborníci do dnes nemôžu úplne zhodnúť…

Nápoj s dlhou históriou, ktorý poskytuje viac ako len alkohol

Reč je o víne, alkoholickom nápoji, ktorého korene siahajú ďaleko za hranice nášho letopočtu do starovekého Grécka. Ťažko povedať, čím to je, že si tento nápoj udržal svoju popularitu tak dlho. Treba však povedať, že z nutričného pohľadu je najmä červené víno zdrojom veľmi zaujímavých látok.

Zdravotné prínosy vína: antioxidanty v hlavnej úlohe

Označiť alkoholické víno ako zdravý nápoj je samo o sebe pomerne trúfalé. Pokiaľ už to ale niekto urobí, pravdepodobne má v rukáve pripravené dáta o obsiahnutých látkach s antioxidačnými účinkami.

Tie sa vo víne skutočne vyskytujú a obzvlášť červené víno je ich veľmi bohatým zdrojom. Antioxidanty na báze fenolových zlúčenín sa vyjadrujú v ekvivalentoch kyseliny gallovej (GAE), a zatiaľ čo biele víno obsahuje rádovo stovky miligramov GAE na 1 liter vína, červené víno obsahuje dokonca tisíce miligramov GAE na 1 liter vína. Na porovnanie sa môžeme pozrieť na ďalšie bohaté zdroje fenolových antioxidantov:

Obzvlášť ceneným antioxidantom je trans-resveratrol. Ten prispieva k normálnej funkcii srdcovo-cievneho systému a študuje sa aj v súvislosti so zlepšením stavu u diabetikov. Hoci niektoré účinky možno pozorovať aj pri nízkych dávkach v rozmedzí 5 – 10 mg denne, väčšina štúdií mieri na denné dávky rádovo nižších stoviek miligramov denne.

Obsah trans-resveratrolu vo víne je relatívne malý, červené víno obsahuje približne 1,9 mg trans-resveratrolu na 1 liter vína, pričom najlepším zdrojom sa zdá byť francúzska odroda Rulandského modrého (Pinot Noir). Biele víno obsahuje v priemere 3 až 7-krát menej trans-resveratrolu oproti červenému vínu.

Vo víne je pravda, ale aj cukor a samozrejme alkohol

Červené a biele vína samozrejme obsahujú celý rad ďalších látok, z ktorých sa vo väčšom množstve vyskytujú organické kyseliny a zvyškový cukor. Podľa zvyškového cukru delíme tiché vína do nasledujúcich kategórií:

  • suché víno: do 4 g cukrov na liter (alebo 9 g cukrov na liter, ak celková kyslosť vyjadrená v gramoch kyseliny vínnej na liter je maximálne o 2 g cukrov na liter nižšia),
  • polosuché víno: do 12 g cukrov na liter (alebo do 18 g cukrov na liter, ak celková kyslosť vyjadrená v gramoch kyseliny vínnej na liter je maximálne o 10 g cukrov na liter nižšia),
  • polosladké víno: do 45 g/l,
  • sladké víno: od 45 g/l vyššie.

Pokiaľ teda siahnete po suchom alebo polosuchom, v jednom pohári na vás čaká najviac nižších jednotiek gramov cukru, čo je z výživového pohľadu v podstate zanedbateľné množstvo. Zabúdať by sme samozrejme nemali na alkohol. Väčšina tichých vín sa zmestí do intervalu 11 – 13 objemových % alkoholu, čo znamená, že v jednom pohári vína s objemom 200 ml nájdeme asi 20 g alkoholu .

Dá sa povedať, že pohár vína denne má pozitívny vplyv na cievy?

Celý rad vedeckých štúdií dochádza k záveru, že mierna konzumácia alkoholu má pozitívny vplyv na srdcovo-cievny systém.

  • Štúdia publikovaná v roku 2014, ktorá analyzovala celkom 27 000 osôb, došla k záveru, že mierna konzumácia alkoholu (2 dl vína u mužov, 1 dcl vína u žien) bola spojená s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení.
  • Štúdia z roku 2015, ktorá sa zaoberala účinkami polyfenolov na ľudský organizmus, zistila, že u konzumentov vína je nižší výskyt srdcovo-cievnych ochorení v porovnaní s konzumentmi iných alkoholických nápojov.

Podobne optimistických štúdií je možné dohľadať nespočetné množstvo. Väčšina pozorovaní vzťah medzi konzumáciou vína a rizikom srdcovo-cievnych ochorení opisuje pomocou „J“ krivky. U miernej konzumácie alkoholu je pozorovaná nižšia úmrtnosť spôsobená srdcovo-cievnymi chorobami v porovnaní s abstinentmi, ale so zvyšujúcou sa dávkou alkoholu toto riziko stúpa.

Vplyv konzumácie vína na ľudské zdravie

Niektorí odborníci však ani s týmto konceptom nesúhlasia. Štúdie poskytujúce dáta pre stanovenie vyššie zmienenej „J“ krivky vyhodnocujú porovnaním s abstinentmi, ktorí alkohol nekonzumujú. Určitá časť abstinentov však nie je tvorená abstinentmi z presvedčenia, ale osobami, ktoré alkohol nepijú kvôli zhoršenému zdravotnému stavu.

Skeptickí k zdravotným benefitom alkoholu sú aj vedci z londýnskeho Inštitútu psychiatrie, psychológie a neurovedy, ktorí pre časopis Lancet uviedli, že aj malý pravidelný príjem alkoholu prináša pre ľudský organizmus zdravotné riziká. Rovnako tak World Heart Federation v roku 2022 vyhlásila, že žiadne množstvo alkoholu nie je bezpečné.

Nepodceňujte obsah alkoholu vo víne

Vyhlásiť víno za zdravý nápoj rozhodne nemožno, pravdou však je, že v porovnaní s inými alkoholickými nápojmi (pivo, cidery, destiláty a i.) je pre ľudské telo pravdepodobne priaznivejšie, minimálne z pohľadu srdcovo-cievneho zdravia. Stále je však vhodné myslieť na prítomný alkohol, pretože aj mierna konzumácia vína môže byť veľký zdravotný problém, pokiaľ sa vám vymkne z rúk a stane sa z nej konzumácia nadmerná a na hrane závislosti.

Nezabudnite ani na energetickú hodnotu alkoholu. Každý 1 gram alkoholu obsahuje približne 7 kcal, ktoré sa do energetického príjmu započítavajú úplne rovnako ako iné makroživiny zo stravy. Alkohol má navyše prakticky nulovú schopnosť zasýtiť a navyše je bežné, že pod jeho vplyvom budete poddajnejší k vysoko kalorickým potravinám (dokonca sú na to aj štúdie!).

Čo si z toho odniesť?

Víno patrí medzi alkoholické nápoje s dlhou tradíciou, historicky sú mu pripisované mnohé pozitívne účinky na ľudské zdravie. Dokonca aj súčasné štúdie ukazujú, že v porovnaní s inými alkoholickými nápojmi (pivo, cidery, destiláty) je konzumácia vína spojená s priaznivejším pôsobením na srdcovo-cievne zdravie, pravdepodobne vďaka obsiahnutým antioxidantom.

Hoci celý rad štúdií pozoruje, že mierna konzumácia vína (väčšinou sa udáva 20 g alkoholu denne pre mužov a 10 g alkoholu denne pre ženy) je spojená so zníženým rizikom srdcovo-cievnych ochorení, nie všetci odborníci tento naratív zdieľajú. Ako najviac prospešné sa zdá byť červené víno, ktoré má až rádovo vyšší podiel antioxidantov v porovnaní s bielym vínom. Vôbec najbohatším zdrojom antioxidantov je červené víno Rulandské modré.

Pridaj sa k 40 tis. odberateľov

Každému z nich raz týždenne vyberáme tie najlepšie články, ktoré sú určené 100% práve jemu.

Odoberať
3 Páči sa mi Uložiť článok