Antioxidanty sú látky zahalené rúškom tajomstva. Je všeobecne známe, že neutralizujú tzv. voľné radikály, ale čo to vlastne znamená a na čo je to dobré, sa dozvedáme len zriedka. A tak zatiaľ čo reklamné slogany vykresľujú prírodné antioxidanty ako látky, ktoré zachraňujú svet, mnohí odborníci si stále kladú otázku, či má ich zvýšená konzumácia vôbec zmysel.
V tomto článku sa pozrieme na to, čo sú antioxidanty a ako v tele pôsobia. Najskôr však musíme vysvetliť, proti čomu antioxidanty vlastne bojujú.
Paradox kyslíka: bez neho to nejde, ale aj s ním je to ťažké
Kyslík je nenahraditeľný prvok, ktorý umožňuje ľudský život na Zemi. Nie všetko je však také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Kyslík je zároveň aj veľmi reaktívny (rád reaguje s inými látkami) a môže poškodiť naše telo.
Len málo vecí na svete funguje dokonalo a bunkové dýchanie, ktoré zabezpečuje energiu v našom tele, nie je výnimka. Jeho vedľajším účinkom môže byť okrem iného tvorba tzv. superoxidového aniónu, jednej z vysoko reaktívnych foriem kyslíka (voľného radikálu), ktorý môže poškodiť bunky ľudského tela.
Aby toho nebolo málo, telo vytvára niektoré reaktívne formy kyslíka zámerne. Pomáhajú mu spracovávať rôzne cudzorodé látky z potravy, tvoriť žlčové kyseliny zo steroidných zlúčenín či dokonca pomáhať bunkám imunitného systému optimálne fungovať. Ukazuje sa, že samotné reaktívne formy kyslíka sú dokonca nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Problém nastáva, keď sa naruší ich prirodzená rovnováha.
Ľudské telo má vlastnú antioxidačnú ochranu
Keďže naše telo celkom dobrovoľne vytvára látky, ktoré ho môžu následne poškodiť, má aj vlastné systémy na ochranu a udržiavanie rovnováhy voľných radikálov. Ak by sa telo spoliehalo len na antioxidanty, ktoré mu podávame v potrave, pravdepodobne by mu ich veľa nezostalo.
Ide predovšetkým o telu vlastné antioxidačné enzýmy, ktoré si vytvára samo a pomocou ktorých dokáže regulovať hladinu voľných radikálov v tele. Najznámejším a najrozšírenejším antioxidačným enzýmom je glutatiónperoxidáza, ale dôležitú úlohu zohráva aj superoxiddismutáza v mitochondriách bunky. Oba enzýmy sú veľmi účinné pri odstraňovaní nadbytočných reaktívnych foriem kyslíka.
Okrem antioxidačných enzýmov sa v tele nachádza mnoho ďalších látok, ktoré majú antioxidačné vlastnosti. Patrí medzi ne koenzým Q10, vitamíny A, C, E a kyselina močová. Je zrejmé, že ľudské telo je dobre pripravené na boj s reaktívnymi formami kyslíka. Mnohokrát urobíme najlepšie, ak mu dodáme len dostatok základných živín na správne fungovanie a so zvyškom si už poradí samo.
Majú antioxidanty v strave význam?
Niektoré látky obsiahnuté v potravinách môžu mať antioxidačné vlastnosti, takže môžu samy vychytávať a znižovať množstvo reaktívnych foriem kyslíka. Najčastejšie ide o ovocie a zeleninu, pričom obzvlášť bohatým zdrojom sú jablká, granátové jablká, bobuľovité ovocie a červená repa. Medzi ďalšie bohaté zdroje antioxidantov patrí červené víno, tmavá čokoláda, čaj a mletá káva.
Z hľadiska celkovej antioxidačnej kapacity organizmu sa však nezdá, že by antioxidanty v potrave zohrávali v tele významnú úlohu. Príčinou je zvyčajne jeden z nasledujúcich dôvodov:
Nízka vstrebateľnosť. Niektoré prírodné antioxidanty majú veľmi nízku vstrebateľnosť. V experimentoch in vitro teda vykazujú veľmi sľubné výsledky, no realita v ľudskom tele môže byť diametrálne odlišná.
Malé množstvá. Väčšina ovocia a zeleniny obsahuje pomerne malé množstvo antioxidačných látok, a preto v ľudskom tele pôsobia len obmedzene.
Prírodné antioxidanty z potravín sú cennými pomocníkmi pri ochrane tela pred pôsobením voľných radikálov. Stále však treba mať na pamäti, že ich úloha v organizme je skôr doplnková, pretože primárnu úlohu zohrávajú antioxidačné enzýmy a vitamíny s antioxidačným účinkom.
Čo si z toho odniesť?
Ľudské telo prirodzene produkuje reaktívne formy kyslíka (voľné radikály), ktoré môžu poškodiť organizmus. Ich hladinu v tele kontrolujú antioxidačné enzýmy, ktoré si telo vytvára a reguluje samo. Okrem nich k antioxidačnému účinku prispievajú aj vitamíny alebo iné prírodné antioxidanty, ako napríklad koenzým Q10 alebo kyselina močová. Ak ani to nestačí a produkcia reaktívnych foriem kyslíka sa vymkne spod kontroly, hovoríme o tzv. oxidačnom strese, ktorý môže viesť k starnutiu buniek.
Antioxidačné látky možno prijímať aj v bežnej strave. Ide skôr o doplnkovú pomoc, no aj tak mnohé štúdie ukázali, že môže mať pozitívny vplyv na organizmus. Medzi najbohatšie zdroje patrí čaj, tmavá čokoláda, káva, červené víno a väčšina ovocia a zeleniny.
