K minerálnym vodám máme skutočne vrelý vzťah. Spotreba minerálok je za posledné roky pomerne stabilne vysoká a svedčí o tom už len fakt, že ich každý Čech vypije ročne viac ako 56 litrov. Vo svete však nie sme žiadna výnimka – aj za hranicami sa minerálky pijú s veľkou obľubou, takí Taliani ich dokonca zvládnu ešte trikrát toľko. Ľudia ich všeobecne považujú za čistejšie a dokonca aj za zdravší spôsob doplňovania tekutín. Ako to je ale v skutočnosti: sú minerálne vody zdravšie, alebo na plnej čiare vyhráva voda z kohútika?
Plusy a mínusy minerálnych vôd
Aké sú hlavné výhody minerálnych vôd?
Ako už názov napovedá, hlavným rozdielom medzi obyčajnou a minerálnou vodou sú obsiahnuté minerálne látky. Tých sa v minerálkách vyskytuje celá kopa, ale z praktického hľadiska sú významné len niektoré.
1. Horčík v minerálkách podporuje zdravie cievneho systému
Niektoré minerálne vody môžu byť veľmi dobrým zdrojom horčíka, napríklad jedna fľaša balenej vody Magnesia (1,5 litra) obsahuje 255 mg horčíka, čo sú viac ako dve tretiny odporúčanej dennej dávky horčíka pre dospelých jedincov. Horčík je nenahraditeľný minerál, ktorý sa uplatňuje vo viac ako 300 enzýmoch v ľudskom organizme. Hrá dôležitú štruktúrnu úlohu, ale podporuje aj tvorbu energie a svalovú kontrakciu. O dôležitej úlohe horčíka v organizme sme písali v našom ďalšom článku.
Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že pitie minerálnych vôd bohatých na horčík a vápnik (aspoň 1 liter denne) dokáže znížiť krvný tlak u osôb, ktoré ho majú zvýšený. V inej štúdii sa zase môžeme dočítať, že vyšší obsah horčíka v pitnej vode je nepriamo úmerný úmrtnosti na srdcové choroby. Inými slovami: ľudia, ktorí pijú minerálne vody, na srdcové choroby umierajú preukázateľne menej.
2. Vápnik v minerálnych vodách podporuje zdravie kostí
Aj vápnik je v niektorých minerálnych vodách hojne zastúpený, príkladom môže byť nedávno predstavená minerálna voda od spoločnosti Kofola a.s.: Kláštorná kalcia. Tá obsahuje na veľkú fľašu (1,5 litra) asi 431 mg vápnika, čo je takmer polovica odporúčanej dennej dávky podľa Spoločnosti pre výživu. Vápnik je najviac zastúpenou minerálnou látkou v organizme, u osoby s hmotnosťou 70 kg zaberá čistý vápnik asi 700 – 1400 g. Približne 99 % vápnika v organizme sa vyskytuje v zuboch a kostiach, avšak zohráva v tele aj ďalšie dôležité funkcie.
Štúdia nedochádza k tomu, že by suplementácia vápnika nad odporúčané denné dávky podporovala zdravie kostí, ktoré predstavujú 1000 mg vápnika pre dospelých jedincov a 1200 mg vápnika pre deti a mladistvých vo veku 13 až 19 rokov. Na druhej strane, faktom zostáva, že dostať sa aspoň na tie odporúčané denné dávky je v mnohých krajinách problém:
Priemerný príjem vápnika v Českej republike bol stanovený na 782 mg vápnika denne.
V susednom Poľsku to bolo 830 mg vápnika denne.
A len štáty ako Nemecko, Švajčiarsko a severné európske krajiny dosiahli v priemere na denný príjem >1000 mg vápnika denne.
Ako sa teda zdá, podporiť denný príjem vápnika občasnou konzumáciou minerálnych vôd rozhodne nie je od veci.
Aké sú hlavné nevýhody minerálnych vôd?
Minerálne vody môžu byť vynikajúcim zdrojom niektorých cenných minerálov, bohužiaľ ale ani tie nemusia byť vo všetkých prípadoch tou najlepšou voľbou, pokiaľ ide o zdravie, ale aj o životné prostredie.
1. Niektoré minerálne vody sú bohatým zdrojom sodíka
Sodík je ďalšou nepostrádateľnou minerálnou látkou, ktorá spolu s ďalšími minerálmi a hormónmi okrem iného kontroluje vodné hospodárenie organizmu. Odporúčaná denná dávka podľa Spoločnosti pre výživu je 1500 mg denne. Nedostatok sodíka nám ale rozhodne nehrozí – denne ho zjeme z kuchynskej soli viac ako 5000 mg. Značne tomu napomáhajú údeniny, fast‑foody alebo napríklad syry.
Minerálne vody s vysokým obsahom sodíka preto nemusia byť ideálnou voľbou pre osoby, ktoré trpia zhoršenými parametrami kardiovaskulárneho zdravia (vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu a i.). Najproblematickejšie sú v tomto prípade vody, kde je sodík pôvodom z chloridu sodného, naopak „nevinné" sú vody, kde sodík vychádza zo zlúčenín uhličitanov.
Medzi najbohatšie zdroje sodíka v minerálnych vodách patrí v našich končinách pramenitá voda Poděbradka (514 mg sodíka na 1 liter) a Hanácká kyselka (248 mg sodíka na 1 liter).
2. Balené vody môžu byť zdrojom endokrinných disruptorov
Potenciálne škodlivé látky prítomné v balených vodách nepochádzajú z vodných prameňov ako takých, ale z obalových materiálov. Keďže sa ale približne 80 % minerálnych vôd predáva v PET fľašiach, vzťahuje sa to tak trochu aj na tie pôvodne nevinné vody. Hlavným problémom v balených vodách sú najrôznejšie ftaláty, ktoré sa do plastových obalov pridávajú ako zmäkčovadlo. Bohužiaľ sa ale v určitom množstve tiež dostávajú do samotnej vody, čím ju kontaminujú.
Tieto ftaláty sa v tele správajú ako endokrinné disruptory, teda látky s potenciálom narušiť hormonálnu rovnováhu. Niektorí odborníci ich tiež dávajú do súvislosti so znižujúcou sa potenciou u mužov.
3. Plastové obaly nie sú ekologické
S tempom, s akým rastie výroba a spotreba plastov v súčasnej dobe, je zrejmé, že tento trend nie je práve dvakrát udržateľný. Bez ohľadu na zdravotné aspekty je isté, že náš pohľad na spotrebu plastových materiálov sa do budúcnosti musí zmeniť.
Takmer 400 miliónov ton plastov sa vyrobí každý rok. Je to také vysoké číslo, že už to nikoho vlastne netrápi – nikto si to totiž nedokáže predstaviť. Výmena plastových obalov za sklenené alebo aspoň znovuužívanie už zakúpených obalov je to najmenšie, čo pre nižšiu produkciu plastov môžeme urobiť každý deň.
Sú minerály z minerálnych vôd dobre vstrebateľné?
Vstrebateľnosť minerálnych látok z potravy a suplementov je v dnešnej dobe hotová veda. Výrobcovia suplementov sa predháňajú v ešte lepšej a vstrebateľnejšej forme minerálnych látok a zatiaľ sa zdá, že vyhráva forma bisglycinátu, ktorá je dnes dostupná v kvalitných suplementoch.
Druhý protipól tvoria niektoré anorganické formy horčíka, ktoré organizmus prijíma niekoľkonásobne menej efektívne (napríklad zlúčeniny oxidov alebo uhličitanov). A ako sú na tom minerálne vody? Vedecké štúdie ukazujú, že výborne. Minerály sú totiž v minerálkách úplne disociované na ióny, a tak sú organizmom vstrebané podstatne lepšie než zle rozpustné anorganické formy v suplementoch.
Napríklad, vstrebateľnosť horčíka z minerálnych vôd bola opakovane študovaná a udáva sa medzi 50 – 60 %, čo je výborné číslo.
Čo si z toho odniesť?
Sú minerálky zdravé? Ak ste čakali jednoznačnú odpoveď, potom vás budeme musieť sklamať. Ani tento problém totiž nie je čiernobiely, a tak by sa odpoveď dala diplomaticky uzavrieť v duchu „SÚ, ale ...". Minerálne vody môžu byť vynikajúcim zdrojom dobre vstrebateľných minerálov, ktoré sú pre správne fungovanie organizmu nepostrádateľné. Menovite ide najmä o minerálne vody bohaté na vápnik a horčík, čo bývajú často nedostatkové minerály.
Na druhej strane, aj minerálne vody majú svoje chyby – v niektorých prípadoch obsahujú príliš veľa sodíka a navyše v podobe plastových balených vôd môžu byť zdrojom endokrinných disruptorov, ktoré narúšajú hormonálnu rovnováhu. Odvrátenou stranou minerálnych vôd sú potom ochutené minerálky, kde v jednej nevinnej fľaši nájdeme viac ako 20 kociek cukru. Tak by rozhodne nemal vyzerať zdravý pitný režim.
Vhodne zvolené minerálne vody môžu doplniť náš pitný režim, nemali by však tvoriť jediný príjem tekutín počas dňa. Tým naopak môže byť voda z kohútika, o ktorej si môžete prečítať v našom ďalšom článku.