Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie nemá ani v dnešnej dobe asi 10 % populácie prístup k pitnej vode. Z tých ostatných, čo prístup majú, je voda v niektorých regiónoch taká znečistená, že každý rok zabije asi milión ľudí.
My v Česku máme tú výhodu, že si môžeme každý deň napúšťať napríklad aj celý sud priezračnej pitnej vody bez toho, aby sme museli opustiť svoje obydlia. Je ale táto kohútiková voda naozaj úplne neškodná a vhodná na každodennú konzumáciu?
Na aké látky v kohútikovej vode môžeme naraziť?
Hovoríme, že si ideme natočiť čistú vodu, ale v skutočnosti si natáčame hotový kokteil najrôznejších látok. Niektoré sú pre nás dôležité, iné zdraviu skôr škodia.
- Minerálne látky – napríklad sodík a draslík alebo horčík (asi 7 mg/l) a vápnik (asi 45 mg/l). Ich prítomnosť je v pitnej vode veľmi dôležitá. Rozpustené minerálne látky vo vode (elektrolyty) ovplyvňujú chuť vody a do istej miery pomáhajú s doplnením minerálov do organizmu.
Ťažké kovy – napríklad ortuť, kadmium alebo arzén, ktoré sú zdraviu škodlivé. Tie naopak vo vode rozhodne nechceme, ale netreba panikáriť – v Českej republike sa s takou kontamináciou prakticky nestretneme.
Dusičnany a dusitany – to sú látky typické pre znečistenie hnojivami. V pitnej vode sa vyskytujú vždy, dôležité je vyhýbať sa príliš veľkému množstvu týchto látok. Vo vodovodných poriadkoch sú tieto limity dodržané, problematické môžu byť plytké zdroje vody a studničky – predovšetkým v období letných mesiacov.
Mikrobiálne znečistenie – ide o baktérie, napríklad enterokoky alebo E. coli, ktoré sa môžu do vody dostať napríklad pri fekálnom znečistení. Tieto baktérie v pitnej vode nechceme v žiadnom množstve, čo opäť pitná voda v Českej republike spĺňa (rovnako aj na Slovensku, pozn. prekl.).
Čo naozaj obsahuje pitná voda z kohútika?
Pitná voda z kohútika je, samozrejme, starostlivo a pravidelne kontrolovaná. K základným stráženým parametrom patria minerálne látky, ťažké kovy, dusičnany, dusitany a ďalej sa testuje prítomnosť na mikrobiálne znečistenie.
Poďme sa pozrieť na nedávne rozbory pitnej vody v Prahe na Václavskom námestí, v Brne v ulici Smetanova (sídlo Aktinu) a v studničke Prelátka v Plzenskom kraji:
Praha | Brno | Prelátka | Horný limit | |
Dusičnany (mg/l) | 16,1 | 33,26 | 4,6 | 50 |
Dusitany (mg/l) | <0,01 | 0,01 | <0,04 | 0,5 |
Železo (mg/l) | 0,03 | 0,04 | 0,06 | 0,2 |
Chloridy (mg/l) | 25,1 | 20,12 | Netestované | 100 |
Tvrdosť vody (mmol/l) | 1,41 | 2,86 | Netestované | 2 – 3,5 |
E. coli (KTJ/100 ml) | 0 | 0 | 0 | 0 |
Enterokoky (KTJ/100 ml) | 0 | 0 | Netestované | 0 |
Je zrejmé, že reálne hodnoty sa môžu meniť v závislosti na ročnom období, počas leta napríklad býva zvýšený obsah dusičnanov a dusitanov z dôvodu vyššej poľnohospodárskej produkcie. Rovnako tak sa hodnoty zvyšujú v období častých a mohutných dažďov.
Na druhú stranu je vidieť, že na základe týchto základných parametrov je pitná voda vo veľkých českých mestách výrazne pod hornými limitmi pre pitnú vodu a vo väčšine ukazovateľov spĺňa aj podstatne prísnejšie limity pre dojčenskú vodu.
Je kohútiková voda plná hormónov a pesticídov?
Pitná voda v skutočnosti obsahuje ešte mnoho ďalších chemických látok, z ktorých sa často spomínajú dve skupiny látok:
- Pesticídy – stopa poľnohospodárskej produkcie. Ukladajú sa v tele spravidla na niekoľko týždňov a uvažuje sa o ich negatívnom vplyve na hormonálnu činnosť.
Estrogény – tie sa do vôd dostávajú zo steroidných liekov, podstatnú časť však tiež vylučujú ženy (obzvlášť počas tehotenstva).
Na väčšinu z týchto látok naozaj v pitnej vode narazíme, avšak ani v tomto prípade nie je potrebné panikáriť. Bežné množstvo týchto látok vo vode je často také malé, že na zdravie človeka pravdepodobne nemá žiadny negatívny vplyv, a to aj napriek tomu, že oficiálne limity pre ich výskyt v pitnej vode nie sú stanovené.
Tak napríklad estrogény: odhaduje sa, že ženy v celej Prahe vylúčia každý deň spolu asi 2,1 g estrogénov do odpadových vôd. Z toho dôvodu vteká do čističky na Cisárskom ostrove v Prahe odpadová voda s koncentráciou asi 466 ng estrogénov na liter vody. Táto voda je ďalej čistená a následne vypustená do Vltavy, kde sa zriedi, a tak vo Vltave nájdeme už množstvo v rádoch jednotiek nanogramov estrogénov na liter vody.
S ohľadom na to, že hladina estrogénov v krvi u ženy v produktívnom veku je asi 200 ng/l, je táto koncentrácia vo Vltave zhruba stokrát nižšia. A ak sa zameriame na zdroje kohútikovej pitnej vody (Želivka, Káraný), zistíme, že estrogény sa v nich už prakticky nevyskytujú.
Z pitnej kohútikovej vody tak netreba mať strach – v Českej republike je situácia taká, že sa týchto látok vo vodovodných rádoch vyskytuje prakticky zanedbateľné množstvo. A hoci medzi ľuďmi existujú dohady o ich negatívnom vplyve na zdravie ľudí, u ľudí zatiaľ nie sú dôkazy o ich škodlivosti pri príjme v takých nízkych dávkach.
Ako sú na tom balené vody a filtračné kanvice?
Aj napriek tomu, že v Českej republike máme zdravotne nezávadnú pitnú vodu, si každý Čech v roku 2018 kúpil asi 0,7 litra inej ako kohútikovej vody denne. Balených minerálnych vôd sme v ten rok vypili každý asi 62,5 litrov. Má to zo zdravotného hľadiska nejaké opodstatnenie?
Hoci nám zatiaľ chýba kvalitné porovnanie, dá sa predpokladať, že obsah estrogénov a pesticídov bude vo vodách z horských prameňov nižší. To však neznamená, že je balená voda sama o sebe stávka na zdravie. Z plastových obalov PET sa totiž do vody môžu uvoľňovať ftaláty, ktoré sú ďalším zdrojom látok s potenciálnym negatívnym účinkom na hormonálnu reguláciu.
Ak nám na kohútikovej vode prekáža najmä chuť (spôsobená predovšetkým chloridmi a zlúčeninami chlóru), je možné použiť filtračnú kanvicu so zabudovaným iontomeničom. Tým môžeme docieliť príjemnejšiu chuť a ďalej zníženie celkovej tvrdosti vody, ktorá je spôsobená najčastejšie vysokým obsahom oxidov vápnika a horčíka.
Čo si z toho odniesť?
Hoci sa nad tým veľmi nepozastavujeme, máme v Českej republike veľké šťastie na zdravotne nezávadnú pitnú vodu z kohútika prakticky vo všetkých častiach krajiny. Jednotlivé zdroje pitnej vody sa svojím zložením, samozrejme, mierne líšia, čo má za následok rozdielnu chuť v jednotlivých častiach Českej republiky.
Kohútiková voda preto môže tvoriť základ pitného režimu, ktorý by mal činiť asi 30 – 45 ml na každý kilogram hmotnosti. Túto vodu je možné doplniť o menšie množstvo riedených ovocných či zeleninových štiav alebo minerálnych vôd s nižším obsahom sodíka.
Chuť kohútikovej vody možno upraviť filtračnými kanvicami, ktoré znižujú množstvo zlúčenín chlóru vo vode, čím dodajú vode neutrálnejšiu chuť. Ak nám však voda z kohútika chutí, nie je potrebné ju ďalej akokoľvek upravovať.