- Neurotréning stavia do popredia neurálne princípy – funkciu integrácie všetkých informácií v našom mozgu.
- Práve mozog určuje konečnú podobu nášho pohybu.
- Je možné natrénovať množstvo cvikov podporujúcich funkciu CNS.
Čo je neurotréning?
Ide o prístup, ktorý stavia neurálne princípy a zákony do popredia všetkého snaženia a diania, čím umožňuje dosiahnuť najlepšie športové výsledky. Mozog a nervový systém sú na prvý pohľad systémy operujúce na pozadí, vo veľkej miere však určujú fyzický výkon. Ako presný, silný a dynamický alebo koordinovaný konečný pohyb bude, je daný integrovaným výsledkom všetkých informácií, ktoré prichádzajú do nášho mozgu a akým spôsobom sú tieto informácie ďalej spracované. Výsledky trénovania teda nie sú založené iba na vôli, bezchybnom tréningovom pláne či genetickej výbave športovcov, ale aj na tom, ako efektívne funguje mozog a centrálny nervový systém.
Ako neurotréning vlastne vznikol?
Za autora neurotréningu je považovaný tréner Eric Cobb, ktorý v roku 2000 v USA odštartoval unikátny vzdelávací systém pre trénerov a terapeutov založený na najnovších poznatkoch z oblasti neurológie a neurovied. Jeho cieľom bolo integrovať systémy riadiace pohyb do klasického tréningu všetkých výkonných športovcov. Tento tréning je momentálne prevažne orientovaný biomechanicky, teda sa zameriava najmä na mechanické vlastnosti človeka. V súčasnosti je s neurotréningom spájaný prevažne Lars Lienhard, jeden z prvých žiakov Erica Cobba, ktorý sa stal uznávaným odborníkom v Európe. V roku 2014 pri majstrovstvách sveta vo futbale FIFA pôsobil ako historicky prvý externý neuro‑atletický expert.
Prečo má vplyv na výkon?
Aj športovcom sa stáva, že sú raz za čas nespokojní so svojimi výkonmi, aj keď disponujú dostatkom motivácie, energie a usilovnosti. A aj napriek tomu sa vytúžené výsledky nedostavia. Na základe tejto skutočnosti sa začne obviňovať zle postavený tréningový program či genetická predispozícia a úplne sa prehliada práca našej hlavy, konkrétne mozgu. To on vyzýva na konanie, neustále vyhodnocuje aktuálne dianie a riadi naše správanie. Výnimkou nie je ani tréning. Mozog a celý nervový systém sú oblasti fungujúce skryto, významne však určujú fyzický a športový výkon. Do ich 3 základných funkcií radíme:
- prijímanie prichádzajúcich signálov zo zmyslových orgánov,
- analýza, integrácia a interpretácia informácií,
- reagovanie na prichádzajúce informácie.
1. Rýchlosť z pohľadu neurotréningu
V športe rýchlosť určite patrí medzi najfascinujúcejšie fenomény, ktoré človek doceňuje a veľmi ľahko spozná. Ide o schopnosť, ktorá je založená na procesoch kognitívneho vnímania, maximálnej vôle a prvotriednej funkčnosti nervovosvalového systému v určitých podmienkach. Aj keď ide o najviac geneticky podmienený aspekt fyzického výkonu, rozhodne ho možno zlepšovať a zvyšovať jeho výkon pomocou neustáleho tréningu.
Rýchlosť z neurocentrickej perspektívy sa vzťahuje k mozgu, ktorý riadi pohyb a ktorého konečným cieľom je vyriešiť pohybovú úlohu optimálne a ideálne aj čo najrýchlejšie. K tomu musí disponovať zručnosťou jasne rozpoznať situácie, v ktorých má pohybová úloha prebiehať a následne navrhnúť, vykonať a regulovať zodpovedajúci pohybový program. V určitých športoch (prevažne tých závislých od kontextu – basketbal, volejbal a pod.) sa práve rýchlosť môže stať rozhodujúcim činiteľom.
Rýchlosť závisí primárne od rozhodnutia, ktoré mozog urobil. Všetky prichádzajúce informácie vyhodnocuje a kontroluje práve mozog a čím rýchlejšie má k danému pohybu dôjsť (hlavne pri striedaní základných pohybov – beh, plávanie a pod.), tým dôležitejšie sú preň tzv. generátory centrálnych vzorcov. Ide o skupiny nervových buniek, ktoré regulujú väčšinu spomínaných základných pohybov, o ktorých nemusíme vedome premýšľať. Patrí sem napríklad rytmizácia pohybu paží a dolných končatín. Funguje to z dôvodu nemožnosti investovať more času do iniciácie, regulácie a kontroly nášho každého kroku odohrávajúceho sa v mozgu.
2. Sila z pohľadu neurotréningu
Množstvo svalového napätia (sily), ktoré sme schopní v danej situácii vyvolať, je opäť založené na rozhodnutí centrálnej nervovej sústavy. Toto rozhodnutie je veľmi úzko spojené s kvalitou vstupu informácií a ich interpretáciou. Spomínaný pohybový program je vysielaný do svalu a jeho výstup je neustále modifikovaný prichádzajúcimi informáciami zo zmyslov. Pohybový program určuje, koľko a ktoré svalové vlákna sú ovládané a ako silne by sa mali sťahovať. Tento proces je dynamický a dokáže sa meniť každú milisekundu. Generovanie optimálneho svalového napätia je zakaždým založené na výslednom riešení senzorického a motorického problému.
Teória cvikov neurotréningu
Ak chceme zistiť, či a ako náš mozog a nervový systém reagujú na neurotréning, môžeme využiť niekoľko cvičení odhaľujúcich jeho efektivitu. Ide o krátke testy, vďaka ktorým je možné kategorizovať jednotlivé cvičenia na základe účinnosti individuálne pre každého z nás. Za týmto účelom musíme vykonať test pred a po vykonaní konkrétneho cvičenia a porovnať ich kvalitu. Všeobecne ich môžeme rozdeliť do 3 kategórií, a to:
- Vysoký výkon: ide o výkon optimalizujúci cvičenia, ktoré majú najväčší pozitívny vplyv na CNS. Pri nich sú výsledky testu, ktorý bol vykonaný po konkrétnom cvičení, výrazne lepšie ako predtým.
- Neutrálne pozitívny výkon: ide o cviky, ktoré majú malý alebo žiadny význam pre nervový systém. Výsledky testov pred a po precvičení daného cviku sú totožné.
- Spracovanie: ide o cvičenia, ktorých vstupy sú mozgom vyhodnotené ako nepredvídateľné, teda pre mozog „nebezpečné“. Reaguje na ne ochrannými opatreniami a výsledky testov sú po precvičení konkrétneho cviku horšie ako predtým. Na zvýšenie výkonu je nutné tieto cviky cvičiť dlhodobo s cieľom zlepšiť reakcie CNS.
Všeobecne majú pre tréning obrovský význam najmä cvičenia z kategórie vysoký výkon a spracovanie. Cviky znižujúce výkon totiž poskytujú dôležité informácie o tom, na čom je potrebné pracovať a čo trénovať.
Ako si neurotréning zacvičiť doma
1. Cvičenie periférneho vnímania v priestorových podmienkach (tréning pre vestibulárny systém)
Zaujmeme neutrálny postoj (vzpriamený stoj s pažami pozdĺž tela) a uvoľnene sledujeme vizuálny cieľ na úrovni očí. Potom nasmerujeme svoje periférne videnie na rôzne priestorové detaily – steny, strop, poličky a pod., no stále sa sústredíme na východiskový vizuálny cieľ. Toto cvičenie vykonávame podľa únavy zrakového systému.
2. Cvičenie sledovania ceruzky (tréning pre vizuálny systém)
Zaujmeme neutrálny postoj a chytíme si ceruzku pravou rukou pred ľavým ramenom na úrovni očí. Následne pohneme pažou s ceruzkou doprava, oči sledujú vizuálny cieľ uvoľneným spôsobom a týmto spôsobom hýbeme s vizuálnym cieľom a nasledujeme ho zrakom. Opäť ho robíme podľa únavy zrakového systému.
3. Cvičenie krížovej koordinácie (tréning pre proprioceptívny systém)
Naposledy zaujmeme neutrálny postoj a začneme rytmicky pochodovať za striedavého zdvíhania oboch kolien. Následne k tomu pridáme zdvíhanie ľavého kolena pravou rukou a naopak. Ďalej cvičenie upravíme tak, že pri zdvihnutí ľavého kolena ho uchopíme pravou rukou, vezmeme ľavú ruku a chytíme pravé rameno a zase vymeníme strany. Pochod sa snažíme udržať v plynulosti 1 – 2 minúty.
Čo si z toho odniesť?
Neurotréning sa môže stať ďalším skvelým prístupom podporujúcim športové výsledky. Je založený najmä na trénovaní neurálnych procesov v našom mozgu. Existuje mnoho cvičení zlepšujúcich funkciu vizuálneho, vestibulárneho a proprioreceptívneho systému, ktoré sa nezanedbateľne podieľajú na konečnom výkone.
