- Huby sa konzumujú už od pradávna a tiež sa hojne používali a stále používajú kvôli ich liečivým účinkom. V súčasnej dobe sa využívajú v potravinárskom, farmaceutickom a chemickom priemysle.
- Huby sú obľúbeným pokrmom v mnohých krajinách pre svoju charakteristickú umami chuť. Sú tiež častou alternatívou pre vegetariánov alebo vegánov.
- Medzi najpestovanejšie huby patria šampiňóny, shiitake a hliva ustricová. Najväčším producentom húb je Ázia (76 %, z toho najväčším producentom je Čína), nasleduje Európa (17 %) a potom USA (6 %).
Čo je vlastne hliva?
Hliva ustricová, z latinského Pleurotus ostreatus, obsahuje množstvo zdraviu prospešných látok a v tradičnej medicíne je využívaná už po stáročia. Existuje asi 40 druhov, vrátane hlivy ustricovej, pričom väčšina z nich je jedlá. Pravdepodobnosť zámeny jedlej hlivy ustricovej za jedovaté druhy je malá, avšak pri nepozornosti ju možno zameniť za jedovatú hlivu olivovú, ktorú môžete vidieť na nasledujúcom obrázku.
Hliva ustricová rastie v prírode od októbra do decembra a väčšinou ju nájdeme v podobe veľkých trsov na kmeňoch alebo pňoch listnatých stromov. Môžeme ju nájsť najmä na buku, topoli, orechu, lipe alebo breze, no možno ju tiež nájsť na ihličnanoch. Okrem iného sa pestuje „umelo“, a to na substráte zo slamy, z kukuričných klasov alebo na drevených klátoch.
Nutričné hodnoty hlivy ustricovej
Hliva ustricová je bohatá najmä na vlákninu, vitamíny a minerálne látky. Obsah energie je nízky, preto je vhodnou alternatívou aj pre jedincov, ktorí sa snažia o redukciu hmotnosti. Hliva ustricová obsahuje až 89 % vody. Nasledujúca tabuľka znázorňuje nutričné hodnoty na 100 g surovej potraviny.
Energia kcal/kJ | 42/176 |
Bielkoviny | 2, 9 g |
Tuky | 0,2 g |
Sacharidy | 6,9 g |
Vláknina | 2,8 g |
- Z mikronutrientov hliva obsahuje vysoké množstvo niacínu, folátu, riboflavínu a pantoténovej kyseliny.
- Z minerálnych látok je vo veľkom množstve zastúpený draslík, meď, fosfor, železo, zinok alebo horčík.
- Hliva obsahuje aj vysoké množstvo antioxidantov, ktoré znižujú aktivitu kyslíkových radikálov, čím znižujú poškodzovanie buniek nášho organizmu. Príkladom sú fenolové zlúčeniny (kyselina galová, chlorogénová alebo naringenín) alebo aminokyselina ergotioneín.
- Čo sa týka vlákniny, hliva obsahuje predovšetkým beta‑glukány. Zatiaľ čo beta‑glukány získané z obilnín majú kardioprotektívne účinky (prevencia proti nadváhe/obezite, inzulínovej rezistencii, hypertenzii alebo dyslipidémii), beta‑glukány prítomné v hubách majú priaznivé účinky na imunitný systém a zloženie črevnej mikrobioty.
Potenciálne benefity konzumácia hlivy ustricovej
Bolo vykonané množstvo štúdií, kde sa skúmal vplyv hlivy ustricovej na ľudské zdravie. Hovorí sa najmä o účinkoch protizápalových, protinádorových, hypolipidemických, antimikrobiálnych a antioxidačných. V systematickom prehľade klinických štúdií z roku 2020 bolo posúdených 8 štúdií, ktoré sa zaoberali srdcovo‑cievnym zdravím a metabolizmom. Následne boli zhrnuté oblasti, ktoré by mohla konzumácia hlivy ustricovej ovplyvniť.
- Antioxidačná schopnosť: Po reakcii voľných radikálov s LDL cholesterolom vzniká oxidovaný LDL cholesterol. Oxidované LDL častice silne podporujú vznik a rozvoj aterosklerózy. Toto ochorenie sa vyznačuje hromadením lipidov a ďalších komponentov v stene cievy, ktoré môže viesť až k upchatiu, vydutiu alebo prasknutiu cievy. V štúdii u pacientov s ťažkou hyperlipidémiou bol zaznamenaný pokles oxLDL cholesterolu o 11 % po trojtýždňovej konzumácii hlivy ustricovej.
- Zníženie celkového cholesterolu a triacylglycerolov: Štúdia vykonávaná u diabetikov uviedla zníženie hodnoty triacylglycerolov o 28 % a celkového cholesterolu o 8 % po zavedení hlivy ustricovej do stravy. Po vyradení hlivy na dobu jedného týždňa sa hodnoty opäť zvýšili o 11 % (celkový cholesterol) a 6 % (triacylglyceroly) a po znovuzavedení húb boli hodnoty znovu znížené o 9 % a 13 %. V inej štúdii u pacientov s kombinovanou dyslipidémiou klesol po šesťtýždňovej intervencii obsah triacylglycerolov o 36 % a celkového cholesterolu o 22 %.
- Zníženie glykémie: Glykémia je termín, ktorý sa využíva na vyjadrenie koncentrácie glukózy v krvi. Za fyziologických podmienok by mala byť v rozmedzí 3,9 – 5,6 mmol/l nalačno a <20 mmol/ po jedle. Glykémia je regulovaná predovšetkým inzulínom a pri jeho nedostatku vzniká hyperglykémia vedúca k chronickému ochoreniu Diabetes mellitus (DM). U pacientov s DM2 prebehla štúdia, počas ktorej im bola v jedle podávaná hliva ustricová. Po 7 dňoch sa u týchto pacientov znížila glykémia nalačno o 22 % a glykémia po jedle o 23 %. V inej štúdii bola hliva podávaná pacientom s DM2 jeden rok a zníženie glykémie nalačno predstavovalo 20 % a glykémia po jedle 28 %.
- Zníženie krvného tlaku: Bola vykonaná štúdia u pacientov trpiacich hypertenziou a DM2. Po trojmesačnej konzumácii hlivy bol u pacientov krvný tlak znížený v priemere o 10 %.
Hoci niekoľko štúdií pozorovalo priaznivý efekt hlivy ustricovej na metabolizmus glukózy, lipidov a krvného tlaku, je stále potrebné vykonať viac klinických štúdií na ich potvrdenie. Autori systematického prehľadu väčšinu pozitívnych účinkov pripisujú práve vyššie spomínaným beta‑glukánom.
Potenciálne riziká konzumácie hlivy ustricovej
- Alergia: Niektorí ľudia môžu byť alergickí na huby všeobecne alebo konkrétne na hlivu ustricovú. Po konzumácii sa môžu objaviť príznaky ako horúčka, kožná vyrážka alebo bolesť kĺbov. Alergie po požití hlivy ustricovej však nie sú veľmi bežné. Literatúra však uvádza alergické reakcie po vdýchnutí spór hlivy ustricovej, ktoré sa často objavovali u pestovateľov tejto huby.
- Nevoľnosti: U niektorých citlivých jedincov môže konzumácia veľkého množstva hlivy vyvolať nežiaduce problémy ako je nevoľnosť, plynatosť alebo hnačka. Nevoľnosti vznikajú pre nedostatok enzýmu, ktorý štiepi trehalózu.
- Ťažké kovy: Rovnako ako väčšina iných húb, aj hliva ustricová je pomerne náchylná na akumuláciu ťažkých kovov zo znečistenej pôdy. Preto by sme sa mali vyvarovať zberu húb v rizikových oblastiach. K rizikovým patria oblasti s hutníckym priemyslom, teda tam, kde sa v minulosti alebo teraz spracováva železo. Kontaminácie hlivy zakúpenej v predajniach sa však obávať nemusíte, pretože sa pravidelne overuje obsah ťažkých kovov.
- Nešetrné skladovanie: Hliva je citlivá na nešetrné zaobchádzanie, preto je vhodné kupovať huby, ktoré sú uskladnené v chladiacom zariadení. Huby by tiež nemali byť skladované dlhšiu dobu v nepriedušnom obale a doma je vhodné ich voľne umiestniť do chladničky. Niekedy je možné sa pri balených hlivách stretnúť s bielym povlakom na plodniciach, ktorý môže pripomínať pleseň. Nie je však nutné sa obávať, tieto huby sú bezpečné a je možné ich konzumovať.
Čo si z toho odniesť?
Hliva ustricová je po stáročia považovaná za špongiu s veľkým množstvom liečivých účinkov: protizápalové, protinádorové, hypolipidemické, antimikrobiálne či antioxidačné účinky. Hoci prebehlo množstvo štúdií, kde boli tieto potenciálne benefity pozorované, je potrebné ešte viac skúmaní na ich potvrdenie. Je však isté, že hliva obsahuje beta‑glukány, ktorých priaznivý efekt na zníženie rizika kardiovaskulárnych ochorení bol už preukázaný. Samozrejme tiež záleží na tepelnej úprave hlivy. Pokiaľ si ju budeme smažiť na masti, ťažko môžeme očakávať priaznivé účinky ako zníženie hmotnosti alebo cholesterolu.
Konzumácia hlivy ustricovej je teda určite vhodná. Je to tiež zaujímavá alternatíva mäsa s charakteristickou jemne pikantnou hubovou chuťou. Hlivu ustricovú možno tiež konzumovať v sušenom stave alebo ako doplnok stravy. Je dobré mať na pamäti, že práve doplnky stravy nepodliehajú kontrole SZPI ani žiadnemu schvaľovaciemu procesu. Výrobca má iba notifikačnú (oznamovaciu) povinnosť k Ministerstvu poľnohospodárstva o uvedení produktu na trh.