- Šum je definovaný ako zvukový element a vyskytuje sa vo frekvenčnom rozsahu 16 Hz – 20 kHz.
- Hlavný šum sa označuje ako biely a ten sa delí na ďalšie druhy.
Čo je šum?
Keď sa hovorí o šume, ide o zvukový element. Za šum by sa dala označiť celý rad zvukov, a to predovšetkým tých, ktoré nie sú veľmi výrazné a na prvé počutie pokojne aj takmer nepočuteľné. Medzi tieto nevýrazné šumy možno zaradiť napríklad zvuk vydávaný cievkou či elektrickým vedením. Ďalším príkladom šumu by mohlo byť škrípanie CD, ktoré môžu spôsobovať nečistoty na disku, ako je napríklad prach či nerovnosť.
Aké sú druhy šumu?
Na rovnakom princípe existencie mnohých druhov typov svetla, keď jedno svetlo svieti teplo a iné naopak studeno, je možné vyjadriť v rôznych farbách aj zvuk. Zvuky, ktoré sú akýmsi spôsobom zafarbené, sa nachádzajú v určitom frekvenčnom rozhraní – každý zvuk má svoju frekvenciu. Nášmu sluchu je umožnené zachytiť zvuk, ktorý sa pohybuje vo frekvenčnom rozsahu od 16 Hz do 20 kHz.
Biely šum, ktorému sa budeme venovať nižšie, dosahuje spodnú aj hornú hranicu tohto spomínaného rozpätia frekvencií. Vďaka tejto unikátnej vlastnosti dokáže zjemňovať ostré zvuky a mozog im vďaka tomu nevenuje takú pozornosť.
Biely šum detailne
Dávno v histórii bol biely šum často označovaný za rušivý faktor. Aktuálne zistenia však ukazujú, že by kognitívny výkon niektorých jedincov by mohol narastať práve vďaka bielemu šumu. Bielym šumom obsahuje úplne všetky frekvencie naprieč spektrom počuteľného zvuku, a to v rovnakej miere. Keďže biely šum pokrýva viac pásiem zvuku, je niekedy pomenovávaný ako širokopásmový šum. Je možné si ho prakticky predstaviť ako statické rušenie, ktoré vychádza z nenaladenej rádiovej stanice či televízie (pre niekoho toto prirovnanie môže byť vzdialené).
Variácie bieleho šumu
V prírode existuje aj modrý, fialový, hnedý, ružový a šedý šum. Ako už farby samy napovedajú, ide o variácie bieleho šumu, ktoré zasahujú do všetkých nami počuteľných frekvenčných pásiem. Rozlišujú sa veľkosťou podielu v oblastiach nami počuteľného frekvenčného spektra.
V prírode nájdeme zvuky, ako sú dunenie oceánu či silného vetra. Tieto zvuky patria do hnedého spektra šumu, ktoré sa pohybuje v nižších (teda hlbších) zvukových frekvenciách. Pre hnedý šum je charakteristický zvuk bzučania a je vhodný na meditáciu a sústredenie.
Kúsok nad frekvenčným rozhraním hnedého šumu sa nachádza ružový šum, ktorý spadá do nižších variácií bieleho šumu. Príkladom môže byť tečúca voda, silný dážď či šumenie lístia v silnom vetre. Tento zvuk nie je taký ostrý a preto môže byť na počúvanie príjemný.
Modrý a fialový šum majú zastúpenie už vo vyšších a vysokých frekvenciách a sú opakom ružového a hnedého šumu. Šum, ktorého zvuk má zastúpenie v týchto farebných variáciách, je viac prenikavý a je podobný syčaniu či hlasným zvukom cikád.
Posledný šum je šedý šum, ktorý je odlišný od predchádzajúcich variácií. Obsahuje totiž zvuky z oboch hraníc (spodnej aj hornej) nami počuteľného frekvenčného spektra. Zvuk je vyvážený, preto ho nemožno k žiadnemu konkrétnemu zvuku prirovnať.
Účinky bieleho šumu
Mnoho vedcov venovalo svoje dlhoročné výskumy vplyvu bieleho šumu na človeka. Našlo sa množstvo dôkazov svedčiacich za možné zlepšenie pracovného výkonu, spánku (práve u neho sa ukázali aj negatívne či nulové vplyvy), a potenciálnu pomoc pri vyrovnávaní sa s príznakmi poruchy pozornosti či hyperaktivity.
Pri ďalších štúdiách uskutočnených najmä na detskej populácii bolo preukázané, že biely šum zlepšuje kognitívny výkon u typicky sa vyvíjajúcich školských detí hodnotených učiteľmi ako nepozorné, a naopak že zhoršuje výkon u detí hodnotených ako pozorné či vysoko pozorné.
Štúdia G. Söderlunda potvrdila, že biely šum zlepšuje koncentráciu u ľudí s jazykovými problémami a u osôb s ťažkosťami súvisiacimi s učením. Pri tomto výskume je nutné spomenúť, že biely šum neprospieva komplexne, teda všetkým aspektom kognitívneho výkonu. Na opačný efekt bol vykonaný výskum autorov Herweg a Bunzeck, ktorí zistili, že biely šum selektívne zhoršuje pracovnú pamäť, keď je prezentovaný počas udržiavacej fázy úlohy v porovnaní s podávaným výkonom v úplnom tichu alebo pri počúvaní čistého tónového signálu.
Pri úlohách zameraných na dlhodobú pamäť bolo zistené, že biely šum zľahčil rýchlosť percepčných úsudkov počas kódovania, ale nemal žiadny dopad na následnú výkonnosť rozpoznávacej pamäti, teda konečný stav.
Najnovšie zistenia vplyvu bieleho šumu
Jednotným záverom štúdií do nedávnej doby bolo, že pri počúvaní bieleho šumu v priebehu vykonávania činností, pri ktorej je potrebná koncentrácia, je biely šum prospešný predovšetkým pre jedincov s diagnózou ADHD či rečovými poruchami, zatiaľ čo u zdravých jedincov pôsobí skôr rušivo.
V roku 2022 však vyšla nová prelomová štúdia od autorov Awad et al., ktorá skúmala vplyv dvoch podmienok bieleho šumu, hladiny bieleho šumu 45 dB a 65 dB, na mieru kognitívneho výkonu, kreativity a stresu u mladých dospelých v súkromných oddelených priestoroch. Štúdia ukázala, že hladina bieleho šumu pri 45 dB viedla k lepšiemu kognitívnemu výkonu, konkrétne trvalej pozornosti, presnosti a rýchlosti výkonu, a k zvýšenej kreativite či nižšej úrovni stresu.
Na druhej strane, šum s hladinou 65 dB viedol k zlepšeniu pracovnej pamäti, no k vyšším úrovniam stresu. To znamená, že rôzne úlohy môžu vyžadovať rôzne úrovne „šumu“ pre optimálny výkon.
Na čo sa najviac využíva biely šum v praxi?
Asi najvhodnejšou možnosťou na využitie bieleho šumu sa zdá byť zaspávanie, no preferencie závisia od jednotlivca. Pri zaspávaní niekomu vyhovuje úplný pokoj a iným, ak počujú aspoň nejaký zvuk, napr. televíziu. Tieto technológie nie sú najvhodnejším variantom, keďže sa tu v priebehu počúvania mení hlasitosť a tóny. Biely šum by mal zabezpečiť nerušenie cudzími zvukmi zvonku, a tým lepšie navodenie človeka do spánku a jeho udržanie v ňom.
Čo si z toho odniesť?
Keď hovoríme o šume, hovoríme o zvukovom elemente, do ktorého spadá rad zvukov. Ide o zvuky vyskytujúce sa vo frekvenčnom rozmedzí od 16 Hz do 20 kHz.
Hlavným a základným šumom je biely šum, ktorý sa delí na modrý, fialový, šedý, ružový a hnedý šum. Šum má na ľudský organizmus blahodarné vplyvy, medzi ktoré patrí napríklad ľahšie zaspávanie, zlepšenie kognitívneho výkonu a znižovanie stresu.
