- Optimálna frekvencia hygieny je dôležitá na odstránenie nečistôt na povrchu kože, potu a nadbytku odumretých buniek.
- Príliš časté sprchovanie však môže viesť k narušeniu ochrannej kožnej bariéry, čo môže mať za následok nielen vysúšanie kože, ale aj ľahší vstup infekcií do organizmu.
- Podľa expertov nie je, pre väčšinu ľudí, nutné sa sprchovať každý deň.
Hygiena v priebehu storočí
Hygiena v podobe kúpeľa či sprchy sa v západnej spoločnosti ustálila ako každodenná rutina. V priebehu dejín však došlo v oblasti kúpania k mnohým zmenám a ich význam často zďaleka nebol len o hygiene. Na samom počiatku mali kúpele skôr spoločenský a rituálny kontext – najlepšie zachované záznamy pochádzajú najmä zo starovekého Ríma, kde sa vo verejných kúpeľoch pri kúpeľoch stretávali najrôznejšie spoločenské vrstvy.
V neskorom stredoveku a na začiatku novoveku došlo na európskom území k obratu, keď ľudia považovali ponorenie sa do vody za rizikové. Časť viny možno bezpochyby pripísať prebiehajúcim epidémiám moru, kedy sa táto choroba šírila najmä v miestach s vysokou koncentráciou ľudí – výnimkou teda neboli ani mestské kúpele. Ľudia vtedy pravdepodobne verili, že cez vodu môžu cez póry kože prenikať do tela choroby, a hygiena sa tak až do začiatku 20. storočia znížila na minimum.
Dnes je v rozvinutých krajinách vlastná kúpeľňa so sprchou alebo vaňou bežnou súčasťou každej domácnosti. Aká je ale podľa odborníkov optimálna frekvencia sprchovania/kúpania?
Riziká nedostatočnej hygieny
Vaša pokožka je každodenne vystavená vonkajším vplyvom, potu, mazu či prachu. Bunky epidermis (najvrchnejšia vrstva kože) sa tiež rýchlo obnovujú, pričom tento proces trvá približne 26 – 28 dní. Ďalším nezabudnuteľným faktorom je prirodzený kožný mikrobióm – o tom črevnom ste už iste počuli, ale aj na vašej koži žijú milióny organizmov, ktoré potrebujú na zabezpečenie optimálnych funkcií pokožky a kožnej bariéry fungovať v istej rovnováhe.
Nedostatočná hygiena môže viesť k zaneseniu pórov pokožky, narušeniu prirodzenej rovnováhy bakteriálneho osídlenia kože alebo nadmernému hromadeniu odumretých buniek, ktoré sú v určitej miere prirodzenou a dôležitou súčasťou kožnej bariéry. Zabúdať by ste nemali ani na telesný pach, ktorý pochádza najmä z kontaktu potu s už spomínanými kožnými baktériami.
Riziká nadmernej hygieny
Hovorí sa, že všetkého veľa škodí, a situácia nie je iná ani v prípade kúpania či sprchovania. Hlavným rizikom nadmernej hygieny je narušenie prirodzenej kožnej bariéry, ktorá sa skladá z už spomínaných odumretých kožných buniek, produktov potných a mazových žliaz, mikroorganizmov a v neposlednom rade tukového filmu s mierne kyslým pH. Táto ochranná vrstva bráni vysúšaniu pokožky a zaisťuje jej odolnosť voči vonkajším vplyvom.
Pri príliš častom kúpaní/sprchovaní môže byť táto najvrchnejšia ochranná vrstva porušená, čo môže viesť k vysúšaniu a praskaniu kože či narušeniu kožného mikrobiómu – to môže zvýšiť riziko napr. bakteriálnej infekcie. Obzvlášť riziková je v tomto prípade horúca voda.
Aká miera hygieny je teda optimálna?
Iste viete, že v mnohých odporúčaniach zohrávajú úlohu najmä individuálne faktory. Iné to nie je ani v prípade ideálnej frekvencie sprchovania/kúpania, a vždy bude záležať na mnohých vplyvoch, ako je okolitá teplota, fyzická námaha atď. Stručne povedané, pre zdravie nie je nevyhnutné vykonávať hygienu každý deň. Podľa expertov je optimálna frekvencia niekoľkokrát týždenne, najčastejšie sa uvádza 1‑krát za 2 – 3 dni. Pokiaľ teda vyrazíte na čunder, kde nebudete mať možnosť sa osprchovať, nemusíte sa báť, že by jednorazové vynechanie hygieny ohrozilo vaše zdravie.
Ako už bolo spomenuté, v niektorých prípadoch je rozhodne vhodnejšie k sprche pristúpiť aj za cenu častejšej hygieny – napr. pri nadmernom potení spôsobenom horúcim počasím či náročným tréningom. Veľmi totiž záleží aj na štýle a dĺžke sprchovania (pozri ďalej).
Ako sa správne sprchovať?
Okrem frekvencie, ktorá je do veľkej miery ovplyvnená aj vonkajšími vplyvmi, je dôležitý spôsob sprchovania. V prvom rade je vhodné sa vo vode zbytočne „nečvachtať“ a obmedziť sprchovanie na 3 – 5 minút, so zameraním na miesta s najvyššou koncentráciou potných žliaz, čiže podpazušie, pubickú oblasť atď. Kratšie sprchovanie navyše šetrí spotrebu vody.
Dôležitý je aj výber sprchovej kozmetiky. Pokiaľ netrpíte kožným ochorením a nemáte tieto prípravky predpísané od lekára, zabudnite na antibakteriálne sprchové gély a mydlá – tieto produkty totiž vybijú aj zdraviu prospešné kožné baktérie, ktoré sú súčasťou ochrannej bariéry. Vyberajte preto kvalitné prípravky ktoré neobsahujú samotné mydlo, ani potenciálne dráždivé látky, a sú naopak obohatené o hydratačné zložky. Po porade s lekárom či lekárnikom môžete využiť aj špeciálne prípravky určené na regeneráciu kožnej bariéry, ktorých účinnou látkou sú najčastejšie ceramidy, urea, kyselina hyauluronová, panthenol, sukralfát alebo glycerín.
Pokiaľ je to možné, vyhnite sa tiež používaniu horúcej vody, ktorá je pre ochrannú tukovú kožnú bariéru kože najviac riziková.
Aké látky v kozmetike sú často len nafúknutou bublinou a ktorým sa skutočne radšej vyhnúť? Dozviete sa v článku Sú „škodlivé“ látky v kozmetike skutočnou hrozbou, alebo len nafúknutou bublinou?
Čo si z toho odniesť?
Každodenné sprchovanie/kúpanie je súčasťou rutiny väčšiny západnej spoločnosti. Experti sa však zhodujú na tom, že pre väčšinu ľudí nie je z hľadiska zdravia nutné sprchovať sa každý deň, aj keď samozrejme záleží aj na ďalších vplyvoch, ako miera potenia, pohyb v silne znečistenom prostredí atď.
Pri sprchovaní je okrem frekvencie ďalej vhodné dbať aj na teplotu vody, dĺžku samotného sprchovania a výber sprchového gélu – nevhodné sú tie s obsahom mydla a potenciálne dráždivých zložiek, ale aj antibakteriálne mydlá, ktoré narúšajú prirodzené mikrobiálne osídlenie kože.
