Ako malé dievča som trpela anorexiou a nikdy som si nemyslela, že sa dostanem do stavu, v ktorom bude jedlo v mojom živote na prvom mieste. Počas dospievania som sa smiala všetkým ženám okolo, ktoré si strážili líniu. Zdalo sa mi vtipné a neuveriteľné, že by niekto priberal na váhe len tak a musel si strážiť to, čo je. Zaujímavé však bolo, že čím viac som na to myslela, tým viac som sa kontrolovala v zrkadle.
Poviem vám svoj príbeh
Začalo sa nepríjemné dospievanie, ktoré pre mňa kvôli antikoncepcii znamenalo, že som pribrala počas jedného týždňa azda 10 kg vody. V tejto chvíli sa začal môj boj s chudnutím. Prvým krokom bolo vysadiť prášky a začať športovať. Chodila som do fitka, snažila sa behať a pila som najrôznejšie čaje, ktoré mali všetku vodu dostať z môjho tela preč.
Psychicky som na tom nebola najlepšie, pretože som nikdy také problémy nemala. A obraz hrubých stehien v zrkadle mi na sebavedomí nepridával.
Chcela som len schudnúť a zrazu zo mňa bola malá ovešaná kostra
Nakoniec som sa zrkadlám oblúkom vyhýbala a začala sa sústrediť na svoje vzdelanie a cvičenie. To, že som odviedla všetku pozornosť stranou, mi pomohlo schudnúť. Prišlo však nepríjemné obdobie v živote, keď som netušila, prečo je mi neustále zle a prečo stále zvraciam.
Váha mi ukázala, že som o desať kíl ľahšia. Opäť sa zo mňa stala malá ovešaná kostra.
Nedokázala som to zastaviť, každé ráno som plakala, že nechcem ísť do školy, ale nakoniec som aj tak vždy ísť musela. Rovnaký strach som mala aj z nemocnice. Neustály odklad jej návštevy spôsobil to, že som vo svojich črevách nechala žiť baktérie celé tri mesiace. Nájom za moje telo mi dlhujú doteraz.
- Vhodnou cestou, ako sa vymaniť z okov porúch príjmu potravy, môže byť aj IIFYM. Všetko sa môžete dozvedieť v článku Ako som vďaka IIFYM porazila anorexiu
- Zdravú a udržateľnú cestu k chudnutiu vám ukáže napríklad článok s názvom Kľúč k chudnutiu v dvoch slovách: kalorický deficit! Ako ho ľahko spočítať?
Verdikt: Alergia na laktózu. Ako budem žiť ďalej?
Veľmi dlho som trpela nechutenstvom. Nedokázala som zjesť pomaly ani mrkvu. Všetko úsilie, ktoré som dala športu, sa nakoniec obrátilo v to, že som bola zase na začiatku, ale s iným telom. Problémy však neustávali a ja som sa rozhodla, že pôjdem na veľmi nepríjemné vyšetrenie, ktoré odhalilo potravinové alergie.
Prvý rok bol vážne ťažký. Alergiu na laktózu tu veľa ľudí nemalo. Rozhodne nie toľko ako teraz.
Som vegan. Aj keď som o vegánstve vedela veľa, k zdraviu to nestačilo
Zájsť si niekam na obed bolo rovnako ťažké ako nájsť parkovacie miesto v centre. Postupom času som si však dokázala vytvoriť vlastnú gastro mapu, kde sa môžem počas školy najesť, ak si nestíham urobiť jedlo sama. Paradoxom je, že táto choroba vo mne prebudila vášeň k vareniu.
Ale tie problémy tu stále boli! Prestala som jesť lepok, a nakoniec i mäso. Veta „som vegán" bola pre mňa v prvých mesiacoch dosť kuriózna. Nechcela som sa s tým toľko stotožňovať, pretože som to vždy brala ako nadávku.
Teraz sa za to nehanbím, pretože viem, že v tejto komunite ľudí existujú normálne zmýšľajúci ľudia, ktorí majú veľa vedomostí v oblasti ľudského tela a nemajú potrebu sa verejne vyjadrovať a urážať iných ľudí.
Prechod na vegánsku stravu bol však oriešok. Veľa informácií som sa dozvedela vďaka svojim kamarátom, ktorí tak žijú už pár rokov. Ak by som mala začať sama, rozhodne by som si zistila všetky dostupné informácie. Aj keď som ich mala veľa, tak som rovnako mala nedostatok niektorých vitamínov a moje telo kolabovalo.
- Ako mať správne zostavenú vegánsku stravu a suplementáciu, sa dočítate v článku s názvom Je vegánstvo zdravé? Pre a proti diétnemu režimu, ktorý prerástol v životný štýl
- Či je lepok oprávneným sabotérom ľudského zdravia, alebo je v tom nevinne, sa dočítate v článku s názvom Pravda o lepku! Vymyslený strašiak, alebo tichý zabijak?
Nakoniec som sa uzdravila, ale vďaka tomu, že som mohla konečne jesť takmer všetko, som sa dostala do kruhu emočného prejedania sa
Nebudem vás napínať, môj boj o navrátenie zdravia bol úspešný, ale to by som nebola ja, keby som nešla z extrému do extrému.
Po niekoľkých rokoch som si konečne mohla užiť jedlo bez akýchkoľvek myšlienok na to, či mi z neho bude zle. Tento pocit som si užívala natoľko, že som každý deň napiekla a navarila toľko jedla, že by to nezjedla ani armáda spásy. Ja som to však zvládala s prehľadom.
V tej dobe sa mi veľmii nedarilo v osobnom živote a jedlo mi nahradilo najbližšieho priateľa, ktorý ma aspoň na pár minút urobí šťastnou. Telo sa mi menilo pred očami a ja som mala slzy v očiach. Vedela som, že emočné prejedanie je skôr psychická porucha, rovnako ako anorexia a bulímia.
Ako vyhrať boj s prejedaním? Kľúčové je vyčistiť si hlavu a nechať si pomôcť
Emočné prejedanie vzniká dokonca aj z nudy alebo detských a spoločenských návykov. U mňa to bol stres a pocit prázdnoty, ktorý som chcela zaplniť. Kto by si predsa odpustil obed s kolegami, aj keď nie je hladný? Prvý pomocnou rukou je otázka: „Ten, kto je hladný, som naozaj ja, alebo je to len pocit?"
Ďalším krokom je návšteva psychológa a nutričného terapeuta, ktorý vám odbúra psychické problémy a vytvorí vám zdravý jedálniček, pri ktorom nebudete mať pocit, že nejete. Ak si doprajete niečo navyše, netrestajte sa za to. Nikomu to nepomôže.
Snažte sa zamestnať natoľko, že nebudete mať čas riešiť, čo si dáte. A keď už naozaj budete jesť, vychutnávajte si každé sústo tak dlho, aby ste si uvedomovali, že naozaj jete a že vám chutí. Jedzte pomaly, poriadne prežúvajte, a ak máte možnosť byť v spoločnosti, tak jedzte s nimi.
Pokojne si svoje jedlo odfoťte na Instagram, urobte si zo svojho účtu taký chváliaci kútik, z ktorého si vytvoríte svoj „emočný denník". Pomôže vám to zaznamenať si, čo ste jedli, zároveň si uvedomíte všetky emócie, ktoré ste v tú chvíľu mali.
10 rád, ktoré mi pomohli prestať sa prejedať
- Keď máte problém, riešte ho ihneď.
- Nehanbite sa zájsť k psychológovi alebo lekárovi.
- Jedlo je súčasťou života, ale nikdy nesmie byť na prvom mieste.
- Keď varíte, robte to s láskou. A keď jete, uvedomujte si to naplno.
- Pracujte na zdravom sebavedomí a vážte si svoje telo, nech je akékoľvek.
- Ak sa prejedáte, netrestajte sa za to. Radšej si bežte s chuťou zacvičiť alebo sa len prejsť.
- Vytvorte si vlastný jedálniček a emočný denník.
- Snažte sa zamestnať natoľko, že na jedlo nebudete neustále myslieť.
- Urobte si osobnú výzvu so svojím kamarátom/kamarátkou, nech v tom nie ste sami.
- Relaxujte a užívajte si život. Tento stav prejedania nie je trvalý, ak dokážete ovládnuť vlastnú myseľ.
- A keď už na svojej ceste za uzdravením alebo za športovými výšinami občas zakopnete, je to vlastne dobre, pretože sa niečo naučíte. Dôležité je vrátiť sa na trať. Viac sa dozviete v článku Cesta k vysnívanej postave je dláždená neúspechmi, prečo je to dobre?
Dúfam, že vám môj príbeh pomohol a budete pracovať na šťastnom konci toho svojho.
