„Dlho som sa tvárila, že je všetko v poriadku. Možno som o tom presviedčala viac seba než okolie. Je predsa v pohode jesť 1x denne. Je v pohode cvičiť 5 hodín denne. Je v pohode vážiť sa 3x za deň. Lenže ono to v pohode nie je a nikdy nebolo…”
„Prejedla som sa strašne moc a bolo mi tak zle, že som si povedala, že to už nikdy neurobím. Nemôžem to robiť, lebo sa ešte viac zničím. Bude mi zle, budem priberať, budú ma bolieť výčitky. Urobila som to prvý a posledný raz. Prvý áno, no posledný nie. Ďalší deň sa to zopakovalo. A ďalší deň tiež. Ďalší polrok.”
Týmito slovami začínajú dva z mnohých príbehov v Centrum Anabell, z.ú., ktoré sa zaoberá poruchami príjmu potravy a starostlivosti o duševné zdravie. A keďže v Aktine dbáme nielen na fyzické zdravie, vyspovedali sme Martina Murgaša, psychológa – terapeuta z Centra Anabell.
Čo sa v dnešnom článku dozvieme?
Či sa dá z poruchy príjmu potravy vyliečiť
Ako klientky reagujú na terapeuta – muža
Či je záujem o zdravý životný štýl alebo alternatívny spôsob stravovania rizikovým z dôvodu vzniku poruchy príjmu potravy
Kde je hranica medzi nevinným prejedením a záchvatovým prejedaním
Aké sú spoločné črty ľudí s poruchou príjmu potravy
Ako je to s počítaním kalórií u ľudí s poruchou príjmu potravy
Kde začať, ak nie ste pripravený riešiť poruchu príjmu potravy s odborníkom
Terapeut – muž je na Slovensku aj v Česku v spojení s poruchami príjmu potravy rarita
Martin vyštudoval psychológiu na Masarykovej univerzite a hľadanie profesnej výzvy ho dostalo až do Centra Anabell. Ako sám hovorí, téme porúch príjmu potravy sa počas štúdia veľmi nevenuje. „Fascinovalo ma, že niekomu môžem reálne pomôcť, ba dokonca zachrániť život,” vysvetľuje svoje pohnútky Martin.
A že to so záchranou života nepreháňame, potvrdzuje aj fakt, že anorexia patrí k psychickým ochoreniam s najvyššou mierou úmrtnosti (Fichter, Quadflieg, 2016).
Martin je v Centre Anabell jediný muž a podľa jeho slov sú reakcie dievčat a žien rôzne. Niektoré sú rady, inokedy sa to stretáva s prekvapením. Nie všetky ženy si hneď dokážu predstaviť, ako sa s mužom rozprávajú o vnímaní vlastného tela či strate menštruácie.
„Pamätám si jednu obzvlášť prekvapenú reakciu z tiesňovej linky. „Vy ste muž?" „Áno." „A nemáte tam nejakú ženu?" „Ak je to pre vás problém, môžem vás odkázať na kolegyňu. Verím však, že vás dokážem pochopiť rovnako," povedal som.
Klientka to nakoniec skúsila a telefonát končil tým, že sa chcela objednať na osobnú konzultáciu – priamo ku mne. Bolo to príjemné ocenenie,” spomína s úsmevom Martin a zdôrazňuje, že klientky majú vždy možnosť vybrať si.
Dá sa z poruchy príjmu potravy vyliečiť? Aké sú prognózy?
„Určite sa z toho dá dostať tak, aby bol človek spokojný a aby mal zdravý vzťah k jedlu. Je pravdepodobné, že klienti budú po celý život vnímať jedlo intenzívnejšie než niekto, kto si poruchou príjmu potravy neprešiel. Dá sa to ale zvládať bez toho, aby ich to ovplyvňovalo v bežnom fungovaní.”
Martin zdôrazňuje, že dôležité je uvedomiť si, že poruchy príjmu potravy nie sú iba o jedle. „Vo vzťahu k jedlu sa často premieta niečo hlbšie,” naznačuje skutočný pôvod problému.
Prvé kroky terapeutov nesmerujú vždy k jedlu
Nie všetky terapie sú zamerané primárne na jedlo. „Keď sa na sedení alebo počas telefonátu začneme zaoberať tým, kde by mohla byť príčina, jedlo sa často ani nedostane na pretras,” potvrdzuje Martin svoje predchádzajúce slová.
Aké sú príčiny vzniku porúch príjmu potravy?
Tak ako v prípade všetkých ochorení, aj tu môžu byť príčiny rôzne:
- Problémy v rodine
- hyperprotektívni rodičia
- absentujúca rola jedného z rodičov
- šikana
- falošný svet sociálnych sietí
- naoko nevinné poznámky blízkych
„Veľa našich klientov pochádza z prostredia, kde je primárnym hnacím motorom výkonové zameranie. Často sú to konzervatóriá – napríklad v tanci je zvýšený tlak na to, ako človek vyzerá, na ladnosť pohybu, štíhlosť tela.
No nie je to iba záležitosť tanečného umenia. Paradoxne, bývajú to aj výtvarné a grafické odbory či športovci,” vymenúva Martin rizikové prostredia.
Ako sa prejavuje výkonové zameranie?
Patríte k ľuďom, ktorí musia mať všetko zvládnuté na 100 %? Martin trefne poznamenal, že do rizikovej skupiny spadajú najmä tí, pre ktorých je aj 110 percent málo. „Chcú mať neustále samé jednotky, áčka, dostať sa do reprezentácie.”
Okrem prehnanej snahy uspieť sa objavuje aj nutkanie mať všetko pod kontrolou. „Keď majú klienti alebo klientky pocit, že nemajú pod kontrolou nejakú oblasť v živote, rozhodnú sa mať pod kontrolou aspoň jedlo – alebo si to aspoň myslia. V prípade anorexie sa rozhodnú nejesť, ak sa objaví bulímia, rozhodnú sa vracať či iným spôsobom znížiť kalorický príjem zjedeného jedla,” ozrejmuje najčastejšie praktiky mladý psychológ.
Kto za to môže?
Výkonová motivácia nemusí vždy vychádzať iba z klienta samotného. „Vo veľa prípadoch sú to práve rodičia a okolie, ktorí vyžadujú vysoké výkony a majú na dieťa neprimerané nároky,” upozorňuje Martin.
V takom prípade je veľmi ťažké nájsť guráž a urobiť prvý krok. „Taký človek sa neuspokojí s priemernými výkonmi. Chce stále viac. Potrebuje robiť stále viac. Chýba mu prijatie samého seba - aj so svojimi nedokonalosťami. Všetci ich máme.”
Ktoré obdobie je najrizikovejšie z pohľadu rozvoja poruchy príjmu potravy?
Podľa Martinových slov ide o zlomové obdobia v živote, medzi najčastejšie patrí dospievanie, a to už od 11. roku. Hľadanie vlastnej identity, snaha zapáčiť sa a nájsť svoje miesto v spoločnosti dá mladému človeku poriadne zabrať.
- Potvrdzujú to aj čísla: približne v 40 % prípadov je nástup anorexie medzi 15. – 19. rokom života a až v 85 % prípadov sa anorexia rozvinie pred 20. rokom života (Herpertz‑Dahlmannová, 2009).
A aj keď rodičia môžu byť jedným z faktorov, ktoré prispievajú k rozvoju poruchy príjmu potravy, často sú to oni, ktorí vyhľadajú pomoc. „Všimnú si, že doma niečo nie je v poriadku a chcú sa poradiť.
Na prvé stretnutie často prídu sami – len aby sa o tom s niekým porozprávali. Chcú vedieť, ako s dieťaťom komunikovať, ako mu citlivo povedať, že ich to trápi a chcú to riešiť.”
„Aká je potom spolupráca s deťmi, resp. dospievajúcimi, ktorí navštevujú terapie iba z iniciatívy rodičov?”
„Puberta je pre veľa ľudí náročným obdobím. Nie je výnimkou, že počas prvých sedení dieťa iba mlčí. Rozpráva rodič, ktorý popisuje, čo sa deje, ako to prežíva. Keďže je to neutrálna pôda, rodič to vraví inak ako doma, viac sa otvorí. Už nie je za toho, kto musí všetko perfektne zvládať. Prizná, že potrebuje pomoc. Deti vidia, že to rodičov skutočne trápi a aj to býva zlomovým bodom.”
Obrovský úspech je priznať si problém
Okolo 14. roku prichádza obdobie, kedy začne mať veľa tínedžerov pred rodičmi tajnosti, zároveň už však dokážu komunikovať svoje potreby.
„Priznajú, že majú problém, ale že by ho radšej riešili bez prítomnosti rodičov. My túto požiadavku o vlastnú autonómiu plne rešpektujeme. Je to obrovský posun na ceste k uzdraveniu.”
Martin dodáva, že popri samotnej individuálnej terapii prebiehajú často aj rodinné sedenia, ktoré dokážu pozitívne ovplyvniť ďalšie fungovanie rodiny, keďže neplnoletí klienti trávia väčšinu času práve v domácom prostredí.
Sú alternatívne spôsoby stravovania a záujem o zdravý životný štýl rizikové z hľadiska vzniku porúch príjmu potravy?
Dnes je už povedomie o dôležitosti zdravého stravovania a dostatočného pohybu veľmi vysoké. Stále sa však nájdu takí, ktorí každý kúsok zeleniny k jedlu označia za prehnanú snahu chudnúť – a nebodaj ak sa rozhodnete ešte aj nejesť mäso!
Ak je strava kaloricky dostačujúca a zodpovedá potrebám organizmu, nie je podľa Martina dôvod na paniku. „Ak si je človek vedomý rizík, ktoré vegetariánske či vegánske stravovanie prináša, môže byť aj takéto stravovanie v poriadku. V kontexte porúch príjmu potravy sa nebavíme iba o samotnom jedle, ale aj ostatných faktoroch, ako je napríklad cvičenie, problémy v súkromnom živote, pocit menejcennosti, problémy vo vzťahoch.”
Martin v tomto kontexte upozorňuje najmä na extrémny energetický výdaj, o ktorý sa ľudia s poruchami príjmu potravy snažia. „Máme kanceláriu na piatom poschodí a vyčerpané klientky k nám často chodia peši, aby spálili počas dňa maximálne množstvo kalórií. K tomu prirátajte každodenný dvojhodinový beh či dvojfázové neúmerne náročné tréningy v posilňovni.”
- Príjem jedla môže na prvý pohľad vyzerať v poriadku, no v súvislosti s celodennou aktivitou je absolútne nedostačujúci.
Záchvatové prejedanie: ako rozlíšiť, kedy ide o nevinné prejedenie a kedy začína problém?
Podľa Martina závisí od kontextu, v ktorom sa človek preje. „Každému sa to občas stane, to však ešte neznamená, že ide o záchvatové prejedanie. Najdôležitejšiu hranicu tvoria pohnútky. V prípade záchvatového prejedania nie je dôležité jedlo tak, ako ho vnímame my. Ľuďom vtedy nezáleží na tom, čo jedia. Často to robia v tajnosti.
Hanbia sa, že by niekto videl, koľko toho zjedia. Pri záchvatovom prejedaní je jedlo spôsob, ako ľudia zvládajú stres či emočné problémy. Keď konzumujeme jedlo, vyplavujú sa hormóny, ktoré navodzujú pocity šťastia a spokojnosti.”
Dobrý pocit z jedla však netrvá dlho…
„Nasledujú obrovské pocity viny. Obrovské. Človek je nafúknutý, bolí ho brucho, cíti sa zle. Aj z tohto dôvodu sa záchvatové prejedanie často preklopí do bulímie: ,,Zjedol som veľa, čo teraz? Nechcem byť tučný!" A z pocitu viny to idú vyvracať.”
Môže sa teda stať, že sa záchvatové prejedanie po čase preklopí do inej diagnózy?
„Áno. Klient alebo klientka začína napríklad s anorexiou, no po nejakom čase sa to prevalí do bulímie, takisto je to so záchvatovým prejedaním.
Hranica medzi jednotlivými poruchami príjmu potravy nie je ostrá. Klientky často priznajú, že sa vracať snažili, ale nešlo im to. Nasleduje buď rapídne obmedzenie jedla (anorexia) alebo iné snahy o zníženie príjmu (laxatíva, nadmerné cvičenie).”
- Niekedy pritom stačí tak málo…
Ako rozoznať prvotné príznaky poruchy príjmu potravy?
Chudnutie ani zďaleka nie je prvým signálom, že niečo nie je v poriadku. Martin nám pomohol definovať hlavné varovné príznaky, pri ktorých by ste mali zbystriť pozornosť:
- JEDLO – mdlé, pomalé jedenie, babranie sa v jedle, krájanie jedla na malé kúsky, schovávanie sa s jedlom, vyhadzovanie jedla
VZŤAHY – človek sa začne uzatvárať do seba, začne sa vyhýbať napr. rodinným či pracovným obedom
CVIČENIE – nadmerné vysiľovanie, niekoľkohodinové kardio
HORMONÁLNE ZMENY – u žien je často prvým fyzickým príznakom chýbajúca menštruácia, slabosť, únava
OSTATNÉ – oslabená imunita, vypadávanie vlasov, zubné kazy, problémy so zubnou sklovinou (bulímia), poruchy termoregulácie (neustály pocit chladu), nosenie voľného oblečenia, zneužívanie laxatív, zvracanie (odreté hánky, zápach z úst), váženie niekoľkokrát za deň
Poradiť sa, nájsť podporu či uistenie môžete aj telefonicky
Jednou z možností, ako nadviazať kontakt s odborníkom, je zavolať na linku Anabell. Telefonáty sú anonymné a môžu pomôcť v rôznych situáciách. Časté sú vraj telefonáty v spojitosti so záchvatovým prejedaním.
„Ak má človek nutkanie sa prejesť, no chce s tým bojovať, môže nám zavolať. Pomôžeme mu upokojiť sa, stabilizovať. To všetko sa dá urobiť aj na diaľku. Klienti sú už po chvíli schopní racionálne uvažovať. Treba na to iba chvíľu pokoja a podporu operátora,” približuje Martin štandardné postupy.
Poznáte niekoho, kto bojuje s poruchou príjmu potravy?
V Centre Anabell nájdu podporu nielen ľudia s poruchou príjmu potravy, ale aj osoby im blízke. Ak plnoletý klient alebo klientka nemajú motiváciu vyhľadať pomoc, neexistujú na to účinné páky. Ich problém ale ovplyvňuje fungovanie blízkych, rodiny, partnerov.
„Blízki majú strach. Nevedia, ako danému človeku pomôcť, no veľmi by chceli.”
Ako prebieha spolupráca s Centrom Anabell?
V Centre Anabell si zakladajú na spolupráci minimálne dvoch odborníkov: psychológ – terapeut a nutričný terapeut. Martin upozorňuje na riziko, ktoré sú sebou prináša riešenie porúch príjmu potravy s výživovým poradcom bez náležitého vzdelania.
Nutričný terapeut má štandardne vzdelanie získané na lekárskej fakulte, odbor nutričný terapeut (Bc.), resp. nutričný špecialista (Mgr.).
Na počítanie kalórií s poruchou príjmu potravy radšej zabudnite
Aj napriek tomu, že počítanie prijatých kalórií dnes patrí medzi bežnú prax, odborník pred ním v spojení s poruchami príjmu potravy varuje. Často totiž narobí viac škody než úžitku.
V Centre Anabell dávajú prednosť atlasu porcií. „Ľudia, ktorí bojujú s anorexiou, strácajú kontakt s realitou. Už si nepamätajú, ako vyzerá normálna porcia jedla. Že sú to napríklad dva kopčeky ryže a mäso o veľkosti dlane. Pamätám si klientku, ktorá za celý deň zjedla iba jednu uhorku. Prechod na bežné stravovanie je pre nich obrovskou výzvou,” vysvetľuje Martin.
- Klienti či klientky teda dostanú rámcový jedálniček, ale bez čísel.
Čo klienti počas liečby ocenia najviac?
Je dobré, aby na to človek nebol sám. Podpora odborníkov je často nevyhnutná, no rovnako hrá dôležitú úlohu aj podpora okolia.
„Skôr či neskôr príde horšie obdobie, zaváhanie. Vtedy je dobré, keď môže klient s niekým zdieľať svoje pocity. Nepotrebuje, aby mu dotyčný konkrétne pomohol. Po liečbe už klient presne vie, čo má robiť. Potrebuje iba cítiť, že na to nie je sám.”
Ako je to s menej známymi poruchami príjmu potravy? Prípady bigorexie ostávajú často neodhalené
Bigorexia alebo aj svalová dysmorfia dnes tvorí odvrátenú stránku fitness priemyslu. Neprimeraná honba za svalnatou postavou, príliš reštriktívne správanie a chorobná nespokojnosť – tak by sme mohli definovať základné piliere tejto novodobej diagnózy..
Ako však Martin podotýka, v praxi sa s takýmito prípadmi často nestretávajú: „Je možné, že ľudí, ktorí by spĺňali potrebné kritéria, je v posilňovniach veľa. Charakter tejto poruchy príjmu potravy je však iný, ako napríklad u anorexie.
Tam je jediný spôsob, ako neliečená končí – smrťou. V prípade bigorexie sa takisto snažíme nájsť skrytú príčinu. Prečo je nutkanie také silné? Prečo si nie som istý vlastným telom?”
Martin zároveň poukazuje aj na fakt, že muži si často nepripustia, že by mohli mať problém. Pod tlakom okolia (a istej mužskej ješitnosti) sa presviedčajú, že musia byť tí silní, ktorí všetko zvládnu. „Nečudujem sa im. Je ťažké priznať si zlyhanie a vyhľadať pomoc. Pre veľa ľudí – nielen mužov – je ťažko akceptovateľné, že na niečo nestačia,” hovorí Martin.
V prípade ortorexie súvisí motivácia vyhľadať pomoc najmä so sociálnymi aspektami: „S ortorexiou sa stretávame, keď ľuďom začne významne zasahovať do života. Musia si všade nosiť vlastné jedlo, nemôžu jesť spolu s rodinou, objavujú sa aj finančné problémy,” vyratúva najčastejšie dôvody Martin.
Bojíte sa začať riešiť poruchu príjmu potravy s odborníkom?
Urobiť prvý krok býva najťažšie. Aj napriek tomu je dôležité, aby ste sa o svojom probléme rozprávali: s blízkymi, v ideálnom prípade aj s odborníkmi.
Ak zatiaľ z rôznych dôvodov váhate, Martin nám pomohol zostaviť zoznam kníh, ktoré môžu slúžiť ako odrazový mostík vo vašom boji proti poruchám príjmu potravy – a ktoré často odporúčajú aj klientom v Centre Anabell.
Upozorňujeme, že nasledujúce knihy nenahrádzajú radu psychológa.
- Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty (Heinz‑Peter Röhr)
Precitlivelosť nie je slabosť (Ilse Sand)
Ortorexia – posadnutosť zdravou stravou (Renee McGregor)
Ako sa upokojiť bez jedla –3 50 cvičení (Susan Albers)
Diagnóza F50 (Gabina Weissová)
Najťažší je prvý krok
Nech je vaša situácia akákoľvek, môžete rátať s tým, že v Centre Anabell nájdete presne to, čo budete potrebovať: podporu, radu, individuálny prístup, diskrétnosť a prijatie.
A že ste doteraz čakali na nejaké znamenie? TOTO JE ONO.
Článok vznikol v spolupráci s Centrom Anabell, ktoré pomáha ľuďom s poruchami príjmu potravy v Česku. Na Slovensku sa môžete obrátiť na odborníkov z centra Chuť žiť.
