Valeriána lekárska sa na terapeutické účely využíva už od antiky.
Výskumy tejto rastliny zaznamenali širokú škálu účinkov, najviac overený je najmä jej vplyv na nervový systém.
Valeriánu lekársku nie je vhodné kombinovať s ďalšími látkami so sedatívnym efektom.
Čo je valeriána lekárska a kde sa vzala?
Valeriána lekárska (lat. valeriana officinalis) je kvitnúca rastlina, ktorá sa radí do čeľade zimolezovitej. Jej odborný názov je odvodený od latinského slova valere, čo znamená zdravie či pohodu. Podľa záznamov sa v liečiteľstve využíva už približne 2000 rokov, a to najmä za účelom sedácie a upokojenia. Valeriána lekárska obsahuje asi 150 – 200 aktívnych zložiek, pričom za hlavnú účinnú látku je považovaná kyselina valerenová. Môžete tu však nájsť aj látky ako flavonoidy, lignany alebo alkaloidy. Vo forme doplnkov stravy nájdete najčastejšie sušený koreň či extrakt z koreňa.
Európska agentúra pre lieky (EMA) na základe vedeckých dôkazov uvádza, že užívanie valeriány lekárskej vedie k úľave od miernych príznakov duševnej nepohody a porúch spánku. Ďalšie štúdie uvádzajú pozitívne účinky na kardiovaskulárne zdravie, antimikrobiálne alebo spazmolytické účinky valeriány – v tomto prípade sú k definitívnemu potvrdeniu potrebné ďalšie výskumy. Vo všeobecnosti je valeriána oceňovaná najmä pre účinky na nervový systém.
Aké má účinky?
Podpora spánku a relaxácie
Podľa Sleep Foundation trpí chronickými poruchami spánku celosvetovo 10 – 15 % dospelých, pričom občasnú nespavosť vypovedalo až 75 % populácie. Podľa údajov sú aj k nespavosti náchylnejšie ženy, a to až o 40 % viac ako muži. Pre účinky valeriány lekárskej na nespavosť existujú konzistentné dôkazy, pričom výstupom terapie je najmä zlepšenie kvality aj dĺžky spánku. Pozitívny efekt je navyše zaznamenaný u úplne zdravých osôb a aj u pacientov trpiacich insomniou alebo ďalšími ochoreniami.
Štúdia z roku 2024 sledovala účinok užívania valeriány lekárskej v porovnaní s placebom u 80 osôb s miernou nespavosťou. Štatisticky významný výsledok bol pozorovaný napr. pri čase nástupu spánku, kde k jej skráteniu oproti placebu došlo po 3, 14, 28 aj 56 dňoch.
K zlepšeniu došlo aj v oblasti celkovej doby spánku alebo efektivity spánku, naopak zníženie bolo zaznamenané pri miere úzkosti alebo miere ospalosti počas dňa.
Podpora terapie syndrómu nepokojných nôh
Pre Willisovu‑Ekbomovu chorobu existuje ľudový názov syndróm nepokojných nôh, ktorý nevznikol pre nič za nič – typickým príznakom tohto neurologického ochorenia je totiž nutkanie pohybovať nohami (alebo inými časťami tela), čím dochádza k úľave od nepríjemných pocitov. Toto nutkanie je typicky zvýšené v noci alebo počas pokoja.
Podľa výskumu je jednou z efektívnych metód terapie užívanie valeriány lekárskej – po 8 týždňoch užívania 800 mg valeriány došlo u pacientov nielen k zmierneniu intenzity príznakov syndrómu nepokojných nôh, ale aj zníženiu miery ospalosti počas dňa.
Ako je to so zmiernením pocitov úzkosti?
Spolu s preukázanými sedatívnymi účinkami je valeriána lekárska často spájaná aj so znížením miery pocitov úzkosti. Aj keď má táto bylina skutočne vplyv na nervový systém, anxiolytické vlastnosti sú z hľadiska vedy stále ovešané otáznikmi. Momentálne totiž nie je dostatok dôkazov, aby sa mohlo hovoriť o preukázanom účinku. Pozitívne výsledky priniesla napr. štúdia s pacientmi na hemodialýze, u ktorých došlo k zlepšeniu kvality spánku aj pocitov úzkosti či depresie. Pretože však ide o pomerne špecifickú skupinu respondentov a pomerne malú vzorku v rámci desiatok osôb, je do budúcnosti potrebné realizovať ďalší kvalitný výskum. Sľubné výsledky v tejto oblasti prináša aj novšia štúdia z roku 2024, ktorá však bola realizovaná na myšiach.
Ďalšie potenciálne účinky valeriány lekárskej
Zo záveru štúdie z roku 2020 tiež vyplýva, že valeriána lekárska má pozitívny efekt na zmiernenie závažnosti tenzných bolestí hlavy a znižuje mieru „ochromenia“ pacienta týmto stavom v bežnom živote. Pozorované bolo tiež zmiernenie návalov tepla u žien v menopauze a zníženie miery závažnosti symptómov spájajúcich sa s predmenštruačným syndrómom.
V štúdiách in vitro bol objavený aj potenciálny cytoprotektívny efekt zlúčenín, ktoré valeriána obsahuje. Napriek tomu, že je potrebný ďalší výskum, využitie tejto byliny môže byť do budúcnosti jedným zo spôsobov, ako zmierniť dopad niektorých typov liečby na zdravé tkanivá.
Štúdie na zvieratách tiež poukazujú na možné účinky zabraňujúce zúženiu koronárnych tepien a bronchospazmu (stiahnutie hladkej svaloviny priedušiek, typicky pri astme či alergii). Ďalší výskum týchto vlastností by mohol prispieť k rozšíreniu valeriány lekárskej aj do oblasti terapie respiračných a kardiovaskulárnych ochorení.
Dávkovanie valeriány lekárskej
V klinických štúdiách sa perorálna dávka (podávaná ústami) valeriány pohybuje od 100 mg do 1600 mg, pričom najbežnejšou dávkou je 530 mg/deň. Pri konkrétnych liekoch či doplnkoch stravy sa vždy riaďte odporúčaným dávkovaním výrobcu a neprekračujte ich.
Kto by si mal dať na užívanie valeriány lekárskej pozor?
Štúdia z roku 2008 upozorňuje na možné vedľajšie účinky u osôb s narušením funkcie pečene – predpokladá sa, že pre neefektívny metabolizmus účinnej látky dochádza k pozmeneným účinkom valeriány, pričom u takýchto osôb môže paradoxne spôsobovať vnútornú nepohodu. Je však potrebné poznamenať, že išlo iba o prípadovú štúdiu, teda sledovanie stavu jediného človeka. Celkovo sa prípad poškodenia pečene pri užívaní valeriány hodnotí ako veľmi vzácny a spravidla bol pozorovaný pri kombinácii s inými látkami.
Valeriánu lekársku tiež nie je vhodné kombinovať s ďalšími liečivami či doplnkami stravy, ktoré pôsobia sedatívne. Štúdie tiež upozorňujú na možné zníženie aktivity enzýmov skupiny CYP (konkrétne najmä na CYP3A1), čo môže ovplyvniť účinnosť a elimináciu niektorých liečiv, ktoré sa v organizme metabolizujú touto cestou. O možných kombináciách sa preto vždy poraďte s lekárom.
Čo si z toho odniesť?
Valeriána lekárska je v liečiteľstve využívaná už tisíce rokov a dnes je cenená najmä pre jej terapeutické účinky na poruchy spánku či pozitívny efekt na nervový systém. Existuje však aj mnoho ďalších oblastí, kde by mohla v budúcnosti podporiť liečbu rôznych ochorení, je však stále potrebný ďalší výskum.
