Prevalencia migrény je celosvetovo 14,7 %, pričom 3‑krát častejšie postihuje ženy ako mužov.
Spoločne s konvenčnými liečivami sa na terapiu migrény odporúča ich kombinácia s prírodnými látkami, ktoré podporia účinnosť a umožnia znížiť dávku.
Pred zaradením prírodných látok na podporu liečbu migrény je vždy nevyhnutné poradiť sa so svojím lekárom.
Čo je migréna?
Pre migrénu sú typické stredne ťažké až ťažké epizodické pulzujúce bolesti hlavy, ktoré sú často sprevádzané neznášanlivosťou svetla alebo hluku, nevoľnosťou či zvracaním. Príčina rozvoja migrény nie je doteraz úplne objasnená, pravdepodobne ale ide o kombináciu genetických faktorov s vplyvmi životného štýlu a prostredia, ako sú strava, (ne)optimálna hmotnosť alebo miera stresu.
Napriek tomu, že presný mechanizmus rozvoja migrény nie je tiež úplne prebádaný, predpokladá sa, že dôležitú úlohu pri ňom zohrávajú zápalové procesy v neurálnej oblasti. Na liečbu migrény a úľavu od jej mučivých symptómov sa používa mnoho druhov konvenčných liečiv, najčastejšie patriacich do skupiny triptánov, ergotamínov, antiepileptík, nesteroidných antiflogistik alebo antiemetík. Pre možné vedľajšie účinky týchto liekov, ktorých riziko rozvoja sa zvyšuje s dávkou, sa však odporúča spoločne s nimi užívať aj prírodné látky, ktoré ich účinnosť podporia.
Pred zaradením prírodných podporných látok sa vždy poraďte so svojím lekárom, pretože bude záležať na vami užívanými liečivými látkami, závažnosti a forme migrény.
Látky, ktoré môžu zmierniť priebeh, trvanie či frekvenciu záchvatov migrény
1. Koenzým Q10
Koenzým Q10 (CoQ10) je prírodná látka so silnými antioxidačnými schopnosťami. Podľa súčasného výskumu je pravdepodobné, že príčinou (alebo jednou z príčin) rozvoja migrenóznych bolestí hlavy je zlyhanie energetického reťazca na úrovni mitochondrií. Niektoré štúdie pritom poukazujú, že práve CoQ10 je pre normálny priebeh energetického reťazca kľúčový, podporuje početnosť a funkciu mitochondrií a pozitívne pôsobí aj na zníženie miery zápalových markerov. Celkovo sú dôkazy o efektivite CoQ10 na zníženie miery závažnosti, frekvencie i trvania záchvatov migrény pomerne presvedčivé.
2. Kurkumín
Kurkumín je bioaktívna látka s antioxidačnými schopnosťami, ktorú nájdete (neprekvapivo) v kurkume, kde tvorí až 77 % všetkých obsiahnutých kurkuminoidov. Podľa prieskumov môže suplementácia kurkumínu môže prispieť k poklesu niektorých zápalových cytokínov, enzýmov či transkripčných faktorov a uľaviť od príznakov sprevádzajúcich migrénu. Vo väčšine štúdií je teraz využívaný vo forme nano‑kurkumínu. Ďalšie štúdie zaznamenali aj jeho synergický efekt s CoQ10 alebo omega‑3 MK – pokiaľ sa teda tieto látky užívajú súčasne, ich účinok je ešte vyšší.
Ďalšie informácie o kurkumíne nájdete v článku Kurkumín: účinky na zdravie, dávkovanie a možné riziká
3. Vitamín B2
Riboflavín prispieva k normálnemu energetickému metabolizmu, správnej činnosti nervovej sústavy, k udržaniu normálneho stavu slizníc, k ochrane buniek pred oxidatívnym stresom a k zníženiu miery únavy a vyčerpania. Jeho nedostatok môže mať spojitosť s rozvojom zápalových reakcií v oblasti neurónových buniek a niektorých ochorení, vrátane migrény. Rovnako ako v prípade CoQ10, hrá aj riboflavín dôležitú úlohu pri normálnom priebehu energetického reťazca na úrovni mitrochondrií.
Podľa výskumu má suplementácia vitamínom B2 podobné účinky ako niektoré konvenčné lieky, na rozdiel od nich však vykazuje nižšie vedľajšie účinky.
4. Magnézium
Horčík je jedným zo základných katiónov nachádzajúcich sa v ľudskom organizme – jeho úloha okrem iného spočíva v tom, že sa podieľa na udržiavaní elektrického potenciálu neurónov. Nedostatok horčíka môže viesť k poruchám v neurologickej oblasti, vrátane vyššieho rizika rozvoja migrény. Podľa štúdie z roku 2016 sa pravdepodobnosť rozvoja migrény pri zníženej hladine horčíka nižšia zvyšuje až 35,3‑krát.
Zo štúdie tiež vyplýva, že užívanie horčíka výrazne podporuje účinnosť bežne podávaného lieku na terapiu migrény, valproátu sodného. Napriek tomu, že zlepšenie migrenóznych stavov nastalo aj pri liečbe samotným valproátom či samotným horčíkom, ich kombinácia mala najvyšší efekt.
5. Probiotiká
Výskum už dlhú dobu upozorňuje na to, že zloženie črevného mikrobiomu ovplyvňuje množstvo ostatných telesných systémov, napr. imunitu alebo funkciu mozgu. Ukázalo sa, že ľudia s poruchami trávenia majú tiež vyššiu prevalenciu bolestí hlavy. Predpokladaným mechanizmom je najmä zvýšenie črevnej priepustnosti spôsobené narušením zloženia mikrobiómu, čo vedie k vyššej hladine prozápalových cytokínov zvyšujúcich pravdepodobnosť rozvoja migrény. K podobným vplyvom podľa štúdií vedie aj silný stres.
Pri výskume zaoberajúcom sa vplyvom užívania probiotík na epizodickú i chronickú formu migrény bolo u oboch foriem zaznamenané zlepšenie priemernej frekvencie záchvatov, ich závažnosti a došlo k zníženiu miery užívania iných konvenčných liečiv na migrénu. Doba trvania záchvatu sa však znížila len u pacientov s chronickou migrénou. Účinnosť probiotík v súvislosti s migrénou potvrdili aj ďalšie štúdie, našli sa aj také práce, kde efekt nebol zaznamenaný. Vedci poukazujú, že pre účinnosť je kľúčový obsah konkrétnych kmeňov v probiotikách a ich dávka.
6. Omega‑3 mastné kyseliny
Omega‑3 mastné kyseliny sú známe najmä pre svoje protizápalové účinky. Nielen v rámci mozgových buniek a nervovej sústavy majú navyše schopnosť do istej miery regulovať zloženie bunkových membrán. To sa môže ďalej premietať do procesov, ako je zapojenie imunitných buniek do reakcií produkujúcich zápal, regulácia signálnych dráh buniek alebo génová expresia. Zvýšenie príjmu omega‑3 mastných kyselín má podľa výskumu pozitívny vplyv na niektoré autoimunitné, zápalové alebo neurozápalové ochorenia, vrátane migrény.
Výskum tvrdí, že kombinácia omega‑3 mastných kyselín s konvenčnými prípravkami na liečbu migrény má lepší efekt, ako v prípade samotných liekov. Ďalšie štúdie zameriavajúce sa na samotnú suplementáciu omega‑3 však vplyv na intenzitu alebo dobu trvania záchvatu nepotvrdila, frekvencia záchvatov však bola u skúmanej populácie nižšia. Nová štúdia z roku 2024 našla pozitívny efekt aj pri suplementácii EPA (eikosapentaénová kyselina).
7. Kyselina lipoová
Kyselina lipoová je zlúčenina s antioxidačnými vlastnosťami. Ako už bolo spomenuté, jedným z potenciálnych mechanizmov rozvoja migrény je narušenie energetického reťazca na úrovni mitrochondrií a nadmerná produkcia ROS (reaktívnych foriem kyslíka). Ukazuje sa, že práve vďaka svojim antioxidačným vlastnostiam má kyselina lipoová potenciál tieto ROS efektívne eliminovať.
Suplementácia kyseliny lipoovej viedla v štúdiách k zníženiu miery oxidačného stresu. Dôkaznosť výsledkov štúdií je však zatiaľ pomerne obmedzená a aktuálne sa predpokladá hlavne možný pozitívny vplyv suplementácie na poruchy nálad súvisiacich s migrénou.
8. Zázvor
Zázvor je základným kameňom úspechu prípravy akýchkoľvek ázijských jedál, z hľadiska zdravia je však ešte o niečo zaujímavejší. Obsahuje veľké množstvo bioaktívnych látok, napr. fenolové zlúčeniny, organické kyseliny, terpény atď. Jeho pozitívne účinky sa spájajú najmä s úľavou od nevoľnosti alebo bolesti, má potenciál aj pre terapiu migrény.
9. Kofeín
V súvislosti s migrénou ste možno počuli o tom, že kofeín môže byť tzv. triggerom, teda môže prispieť k vyvolaniu migrény. Toto tvrdenie je pravda, na druhú stranu je dokázané, že v malých dávkach a v kombinácii s konvenčnými liečivami tíšiacimi bolesť, môže naopak podporiť účinnosť liečiv a poskytnúť efektívnejšiu úľavu od migrény.
Čo si z toho odniesť?
Migréna je charakterizovaná silnými bolesťami hlavy, ktoré sú často sprevádzané aj ďalšími príznakmi, ako sú nevoľnosť, zvracanie či neznášanlivosť svetla a hluku. Hoci existujú účinné lieky, ktoré napomáhajú úľave od nepríjemných symptómov, ukazuje sa, že niektoré prírodné látky môžu dramaticky podporiť účinnosť týchto liekov a zefektívniť liečbu. Ďalším plusom je, že sa môže znížiť aj podávaná dávka lieku, čo vedie k nižšej miere rizika výskytu vedľajších účinkov.
Vždy je ale dôležité poradiť sa pred začiatkom užívania ďalších látok so svojím lekárom – účinná kombinácia sa bude odvíjať napr. od druhu predpísaných liekov alebo závažnosti záchvatov.
