Prírodné alebo umelé? Jednoduchý návod, ako sa vyznať vo farbivách a arómach

Tomáš Novotný
Tomáš Novotný 29. 12. 2021
Uložiť článok
Prírodné alebo umelé? Jednoduchý návod, ako sa vyznať vo farbivách a arómach

Pokiaľ ide o arómy a farbivá, stojíme tak trochu na rázcestí. Na jednu stranu radi čítame etikety s heslami „bez pridaných aróm a farbív“, na druhú stranu na červeno sfarbenú tortu s vôňou lesných jahôd sme schopní vyraziť cez pol mesta. V dnešnej dobe môžeme byť radi, že s prírodnými farbivami a arómami dokážu výrobcovia potravín vykúzliť naozajstné zázraky. Musia len chcieť a byť ochotní investovať do výrobku nejakú tú korunu navyše. Nakoniec o ich (ne)používaní rozhodneme rovnako predovšetkým my tým, či ich budeme vyhľadávať, alebo nie.

Ako spotrebitelia máme možnosť prírodné a umelé arómy a farbivá v potravinách rozpoznať už podľa etikety. Viete ako?

Ako rozoznať umelú arómu od tej prírodnej?

Dajme tomu, že si idete kúpiť vanilkový proteín. Hneď po rozbalení na vás doľahne intenzívna vanilková vôňa a pretože ste realisti, iste vás neprekvapí, že za tú vôňu naozaj nemôže tá štipka vanilkového prášku (ak vo výrobku vôbec je), ktorá je uvedená v zložení. Môžu za to pridané arómy.

Keď sa pozorne pozriete na etiketu, s najväčšou pravdepodobnosťou na nej nájdete niektorú z nasledujúcich ingrediencií:

  • Prírodná vanilková aróma. To je pre vás najlepšia správa. Znamená to, že viac ako 95 % aromatických zlúčenín pochádza z prírodnej vanilky.

  • Prírodná aróma. V tomto prípade vám výrobca hovorí, že viac ako 95 % aromatických zlúčenín pochádza z prírodných zdrojov, avšak nie nutne z vanilky.

  • Vanilková aróma. Takéto označenie nájdete na produktoch, v ktorých je menej ako 95 % aromatických látok pôvodom z prírodných zdrojov. Najčastejšie ide o synteticky vyrobené farbivá.

V niektorých prípadoch sa stále ešte môžete stretnúť s prípadmi, keď výrobcovia uvádzajú na etiketách označenie „prírodne identická aróma“. Predtým sa tak označovali arómy, ktoré boli syntetické, ale z chemického hľadiska rovnaké ako tie prírodné. Od roku 2008 však takéto tvrdenie nemá žiadny legislatívny význam.

Ako sa dozviem, ktoré konkrétne látky sú zodpovedné za vôňu?

Zatiaľ čo iné prídavné látky (sladidlá, farbivá, konzervanty) sa v zložení zapisujú podrobne do najmenších detailov, u aróm to tak nie je. Aj v systéme „éčok“ by ste ich hľadali márne, žiadny kód totiž nemajú. Ak teda vaše zvedavé ja túži po tom zistiť, aké konkrétne látky tvoria arómu v danej potravine, nemáte ako. Výrobcovia aróm na to uvádzajú dva dôvody:

  • Kolónka zloženia by sa dramaticky pretiahla, pretože v rade potravinárskych aróm prispieva k celkovej vôni mnoho chemických zlúčenín.

  • Konkrétne zloženie potravinárskych aróm je často súčasťou výrobného tajomstva.

Veľa odborníkov to však kritizuje, pretože spotrebitelia kvôli tomu nemajú šancu zistiť, aké látky si reálne púšťajú do tela.

[Instagram]

Nadvláda syntetických farbív postupne opadáva

Ešte pred 10 rokmi bolo úplne bežné farbiť potraviny syntetickými azofarbivami. To sú také tie farbivá, ktoré vám potravinu svojou intenzitou rozsvietia ako vianočný stromček. „Jedovatá“ malinovka by mohla rozprávať. Samozrejme nejde o nič prírodné. O tom, že nejde o úplne nevinné látky, svedčí, že pri ich použití je výrobca povinný spotrebiteľa obohatiť o nasledujúcu informáciu:

„môžu nepriaznivo ovplyvňovať činnosť a pozornosť detí“

A to určite nie je niečo, čo by ste chceli čítať na potravine, ktorú si práve máte v pláne s chuťou dať. Zo štúdií síce nevyplýva, že by tieto farbivá boli významnou príčinou ADHD, ale existuje množstvo mechanizmov, ktorými môžu k rozvoju prispieť. Stále je však potrebné mať na pamäti, že aj na dávke záleží. Zatiaľ čo občasná konzumácia podobných farbív neurobí v podstate nič, problém môže byť, keď sa podobné potraviny vyskytujú na našich stoloch na dennej báze.

Pri farbivách postupne svieti na lepšie zajtrajšky

Doba sa ale mení. Na trh sa totiž čoraz častejšie dostávajú prírodné farbivá, ktoré tie syntetické postupne nahrádzajú aj v takých potravinách, ako sú napríklad detské cukríky, lentilky či iné pochutiny. Výhodu to má veľkú. Zatiaľ čo u syntetických farbív sa skúma, či zdraviu neškodia, u tých prírodných sa ukazuje, že vďaka antioxidačným vlastnostiam v mnohých prípadoch dokonca zdraviu prospievajú.

obrázok z istockphoto.com

Ako sa vyznať v prírodných farbivách?

Európska legislatíva zatiaľ nijako neupravuje značenie „prírodných farbív“, a tak v tom zostáva stále trochu chaos. Viac svetla do problematiky prináša asociácia NATCOL, na ktorej stránkach sa môžete o prírodných farbivách dočítať bližšie informácie.

Toto sú najčastejšie prírodné farbivá, s ktorými sa bežne môžete stretnúť v potravinách:

  • Antokyány. Červená repa v sebe skrýva sýto sfarbené pigmenty známe aj ako antokyány. Podľa typu použitých antokyánov je možné farbiť potraviny ružovou, červenou alebo fialovou farbou.

  • Kurkumín. Kurkumín je výťažok z koreňa kurkumy. Má silné antioxidačné vlastnosti a v potravinách sa s obľubou používa pri farbení žltou a oranžovou farbou.

  • Karotenoidy. Citrusy a ďalšie farebné potraviny v sebe skrývajú širokú paletu viac ako 400 karotenoidov, ktoré môžu farbiť potraviny od žltej, cez oranžovú až po červenú.

  • Chlorofyl. Všetky zeleno sfarbené druhy zeleniny sú bohatým zdrojom chlorofylu. Ten prepožičiava potravinám zelenú farbu v rôznych odtieňoch.

  • Riboflavín. Poznáte možno skôr ako vitamín B2. Získava sa z kvasníc, mlieka alebo vaječných žĺtkov a farbí potraviny do svetložltej farby.

  • Spirulina. Táto japonská sinica prepožičiava potravinám modrú až tyrkysovú farbu vďaka obsahu fykocyanínu. Spirulina sa technicky vzaté neradí medzi prírodné farbivá, ide totiž o potravinu s farbiacim účinkom. Preto tiež nie je označená žiadnym „éčkom“.

  • Karamel. Existujú štyri druhy karamelu, ktoré sa bežne používajú v potravinárstve. Najmä amoniak-sulfitový karamel (E150d) je medzi výrobcami tak obľúbený, že svoju farbu prepožičiava svetoznámym limonádam ako Coca-cola alebo Pepsi cola.

Farbivo Z čoho sa vyrába Akú má farbu Označenie „E
Antokyány

červené hrozno

čierna mrkva

červená repa

červená kapusta

ružová

červená

vínová

fialová

E163
Kurkumín kurkuma domáca

žltá

oranžová

E100
Karotenoidy

papriky

paradajky

pomaranče

mrkvy

žltá

oranžová

červená

E160a-g
Chlorofyl

lucerna

petržlen

špenát

zelená E140
Riboflavín

vajcia

mlieko

kvasnice

svetložltá E101
Spirulina spirulina - sinica

modrá

tyrkysová

-
Karamel cukry

hnedá

čierna

E150a-d

Čo si z toho odniesť?

Ak v značení aróm a farbív máte stále tak trochu hokej, niet divu. Legislatíva sa totiž pomerne dynamicky vyvíja, čo so sebou prináša časté zmeny v značení potravín. Ak chcete v potravine prírodnú arómu, hľadajte v zložení slovíčko „prírodné“. Pokiaľ tam nie je, s veľkou pravdepodobnosťou sa nejedná o prírodnú arómu.

Pri prírodných farbivách je situácia zložitejšia. V zložení totiž nájdete iba názov ingrediencie ako takej, takže budete musieť identifikovať práve ich. Pokiaľ ale narazíte na slová ako „čierna reďkev, červená repa, kurkuma, spirulina alebo karotény“, máte istotu, že mierite tým správnym smerom.

Nenechajte sa znepokojiť ani tým, že u týchto látok môže byť v zložení súčasne uvedený kód „E“. To totiž iba značí, že ide pri prídavnú látku, ktorá má vo výrobku farbiacu úlohu. Nehovorí to však nič o tom, či ide o látku zdravú, či škodlivú. Koniec koncov v zozname „éčok“ by sme našli tiež množstvo vitamínov vrátane vitamínu C alebo spomínaného vitamínu B2.

Pridaj sa k 33 tis. odberateľov

Každému z nich raz týždenne vyberáme tie najlepšie články, ktoré sú určené 100% práve jemu.

Odoberať
1 Páči sa mi Uložiť článok
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________
  • ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________ ________

    ____________________