- Postbiotiká nie sú živé baktérie, ale ich „produkty“
- Každý druh postbiotík pôsobí inak.
- Výskum je zatiaľ na začiatku, ale prvé výsledky sú sľubné.
Prečo sa hovorí o postbiotikách?
V posledných rokoch sa čoraz častejšie hovorí o zdraví čriev, mikrobióme a ich vplyve na celkové zdravie človeka. Niet divu – v črevách sa nachádzajú bilióny mikroorganizmov, ktoré ovplyvňujú našu imunitu, trávenie, náladu a telesnú hmotnosť. V súvislosti s tým rastie záujem o tzv. „biotiká“ – teda látky, ktoré podporujú zdravé črevné prostredie. Zatiaľ čo o probiotikách (živé baktérie) a prebiotikách (ich potrava) ste už mohli počuť, do popredia sa teraz dostávajú aj postbiotiká – látky, ktoré síce nie sú „živé“, ale napriek tomu môžu mať zdravotné účinky.
Význam postbiotík stúpa nielen vo vedeckom svete, ale aj v bežnej spotrebiteľskej sfére. Ponúkajú totiž nové možnosti pre tých, ktorí nemôžu alebo nechcú užívať živé baktérie (napr. ľudia s oslabenou imunitou), ale napriek tomu chcú podporiť svoje zdravie prirodzeným a bezpečným spôsobom.
Čo sú postbiotiká?
Postbiotiká predstavujú novú generáciu látok, ktoré súvisia s črevným mikrobiómom. Zatiaľ čo probiotiká sú živé mikroorganizmy, postbiotiká sú inaktivované (usmrtené) bunky alebo časti buniek, prípadne látky, ktoré baktérie vyprodukovali počas rastu.
- Postbiotiká nie sú živé, čo znamená, že nemôžu rásť, množiť sa či spôsobiť infekciu.
- Musia byť prospešné pre zdravie, aby išlo o postbiotikum, samotná prítomnosť mŕtvych baktérií alebo ich častí nestačí.
Aký je rozdiel medzi všetkými biotikami?
- Probiotiká sú živé mikroorganizmy – napríklad baktérie mliečneho kvasenia (Lactobacillus, Bifidobacterium). Ak sú podávané v dostatočnom množstve (a je podávaný správny druh a kmeň), môžu prinášať zdravotné benefity, ako je podpora imunity, zlepšenie trávenia alebo prevencia hnačiek. Nevýhodou je ich nižšia stabilita – musia prežiť skladovanie, prechod tráviacim traktom a sú nevhodné pre niektoré rizikové skupiny (napr. osoby s oslabenou imunitou).
- Prebiotiká nie sú baktérie, ale vláknina či iné látky, ktoré slúžia ako „potrava“ pre prospešné mikroorganizmy v našom tele. Podporujú rast a aktivitu vlastných „dobrých“ baktérií v črevách.
- Synbiotiká sú kombináciou probiotík a prebiotík. Cieľom je spojiť výhody oboch – teda dodať prospešné mikroorganizmy a zároveň im zabezpečiť výživu, ktorá podporí ich prežitie a aktivitu v tele.
- Postbiotiká sú neživé – teda inaktivované – mikroorganizmy alebo ich časti (napríklad bunkové steny, metabolity), ktoré napriek tomu môžu pozitívne ovplyvniť zdravie. Na rozdiel od probiotík nie sú schopné rastu ani množenia, ale stále dokážu pôsobiť na imunitný systém, črevnú sliznicu či ďalšie funkcie v tele.
Aké sú výhody postbiotík v porovnaní s probiotikami?
- Stabilita a logistika: Pretože účinok nezávisí od životaschopnosti buniek, dajú sa kombinovať s antibiotikami a lepšie prežívajú skladovanie aj prepravu (často postačuje izbová teplota), čo predlžuje trvanlivosť a uľahčuje štandardizáciu dávky.
- Bezpečnosť v citlivých populáciách: Na rozdiel od živých kultúr nehrozí rast a translokácia cez črevnú bariéru ani prenos génov antibiotickej rezistencie; to je relevantné pre imunokompromitovaných, dojčatá či hospitalizovaných pacientov.
- Ekonomika a priemysel: Bioaktívne metabolity (napr. biosurfaktanty, bakteriocíny, exopolysacharidy) možno vyrábať kontrolovane a efektívne, čo podporuje potravinárske a farmaceutické využitie.
Druhy postbiotík a ako vznikajú
Postbiotiká tvoria široký súbor rôznych biologicky aktívnych zložiek, ktoré vznikajú pri spracovaní alebo prirodzenom rozpade mikroorganizmov. Zjednodušene povedané, ide o to, čo zostane – a čo môže pozitívne pôsobiť – aj potom, čo mikroorganizmy prestanú byť živé.
Ako postbiotiká vznikajú?
Postbiotiká sa najčastejšie získavajú z baktérií alebo kvasiniek, ktoré sú inaktivované rôznymi spôsobmi:
- tepelne (napr. zahriatím alebo pasterizáciou),
- chemicky (napr. pomocou rozpúšťadiel či enzýmov),
- mechanicky (napr. ultrazvukom alebo vysokým tlakom).
Pri inaktivácii dochádza k rozpadu buniek a uvoľneniu ich štruktúr – ale dôležité je, že výsledná zmes obsahuje látky, ktoré môžu mať pozitívny biologický účinok.
Čo všetko môže byť postbiotikum?
Postbiotiká môžu zahŕňať:
- celé usmrtené mikroorganizmy: baktérie alebo kvasinky, ktoré už nie sú živé, ale ich prítomnosť môže stále ovplyvňovať imunitnú odpoveď alebo črevné prostredie.
- bunkové zložky: napr. peptidoglykán (z bunkových stien), lipoteichoové kyseliny, teichoové kyseliny alebo fragmenty DNA.
- metabolity: látky, ktoré mikroorganizmy vytvárali počas svojho života, napríklad:
- krátkoreťazcové mastné kyseliny (SCFA), ako je kyselina maslová,
- bakteriocíny (antimikrobiálne látky),
- exopolysacharidy (ktoré môžu ovplyvniť črevnú sliznicu a imunitu),
- biosurfaktanty, vitamíny (napr. B‑komplex, vitamín K) a i.
Podľa čoho sa postbiotiká rozlišujú?
Postbiotiká môžeme rozdeliť podľa:
- pôvodu mikroorganizmov: najčastejšie ide o baktérie mliečneho kvasenia (Lactobacillus, Bifidobacterium), ale využívajú sa aj kvasinky (napr. Saccharomyces) alebo ďalšie druhy,
- spôsobu inaktivácie: spôsob spracovania môže ovplyvniť účinnosť postbiotika,
- aplikácie: niektoré postbiotiká sa používajú v doplnkoch stravy, iné v kozmetike, farmácii alebo potravinárstve.
Zaujímavé je, že postbiotické zložky sa môžu prirodzene nachádzať aj v niektorých fermentovaných potravinách – ako je napríklad kefír, kimchi, miso alebo kyslá kapusta – najmä ak boli tepelne upravené alebo dlhodobo skladované.
Ako postbiotiká fungujú? Potenciálne mechanizmy účinku
Vedci sa stále snažia presne zistiť, ako postbiotiká v ľudskom tele pôsobia. Výskum v tejto oblasti je pomerne nový, a hoci už máme prvé sľubné výsledky, nie všetky mechanizmy sú potvrdené a úplne pochopené.
Mnohé z doterajších poznatkov pochádzajú z laboratórnych alebo zvieracích štúdií a len pri niektorých druhoch postbiotík máme kvalitnejšie klinické dáta. To znamená, že nasledujúce účinky berieme ako potenciálne – teda možné, ale zatiaľ nie definitívne preukázané pri všetkých typoch postbiotík.
1. Podpora imunity
Postbiotiká môžu ovplyvňovať náš imunitný systém – niekedy ho povzbudiť, inokedy naopak upokojiť. Niektoré látky v postbiotikách (napríklad fragmenty bunkovej steny baktérií) dokážu:
- aktivovať obranné bunky tela,
- podporovať tvorbu protilátok na slizniciach (napr. v dýchacích cestách alebo črevách),
- ovplyvniť rovnováhu medzi prozápalovými a protizápalovými látkami v tele.
2. Ochrana črevnej bariéry
Črevná sliznica funguje ako „brána“, ktorá v optimálnom prípade púšťa do tela len to, čo je žiaduce – a bráni vstupu škodlivín. Postbiotiká môžu:
- posilňovať štruktúru tejto sliznice,
- podporovať obnovu a rast nových buniek,
- znižovať nadmernú priepustnosť čriev.
3. Prirodzený antimikrobiálny účinok
Niektoré látky v postbiotikách majú schopnosť obmedziť rast škodlivých baktérií. Deje sa to napríklad z dôvodu, že:
- znižujú pH v črevách (napr. pomocou kyseliny mliečnej),
- produkujú látky podobné prírodným antibiotikám (tzv. bakteriocíny),
- bránia patogénom „prilnúť“ k sliznici a množiť sa.
4. Nepriamy vplyv na črevný mikrobióm
Hoci postbiotiká neobsahujú živé mikroorganizmy, môžu ovplyvniť zloženie črevného mikrobiómu. Napríklad:
- podporia rast prospešných druhov tým, že vytvoria vhodné prostredie (napr. znížením pH),
- obmedzia rast patogénnych baktérií,
- dodajú látky, ktoré slúžia ako výživa pre priateľské mikróby.
5. Ovplyvnenie komunikácie medzi črevom a telom
Niektoré zložky postbiotík vedia „komunikovať“ s bunkami nášho tela. Pôsobia na receptory v bunkách sliznice alebo imunitného systému a môžu ovplyvniť:
- aktivitu génov,
- hormonálne signály,
- dokonca aj spojenie medzi črevom a mozgom (tzv. os črevo‑mozog).
Klinické benefity postbiotík
Ako už bolo povedané, postbiotiká sú široká skupina rôznorodých látok – môžu sa líšiť tým, z akého mikroorganizmu pochádzajú, ako boli spracované a aké konkrétne zložky obsahujú. Práve tieto rozdiely zásadne ovplyvňujú ich účinok.
Je dôležité si uvedomiť, že nie každé postbiotikum funguje rovnako – účinok nemožno zovšeobecniť na všetky produkty, ktoré sa slovom „postbiotikum“ označujú. Inými slovami: ak bolo postbiotikum A účinné proti hnačke, neznamená to, že postbiotikum B bude mať rovnaký účinok.
Dobre si to môžeme predstaviť na príklade vitamínov: každý chápe, že vitamín C má odlišné účinky ako vitamín D. Nikto by nepovedal „vitamíny podporujú imunitné funkcie“ bez toho, aby riešil, ktorý konkrétny vitamín má aký účinok. Pri postbiotikách by sme mali uvažovať podobne – každé má iné vlastnosti a cieľové pôsobenie, a preto je potrebné hľadať také, pri ktorých bol účinok overený konkrétnou štúdiou.
Syndróm dráždivého čreva (IBS)
Tepelne inaktivovaný Bifidobacterium bifidum MIMBb75:
- V randomizovanej štúdii znížil prejavy spojené s dráždivým črevom (IBS), ako sú bolesti brucha a pocit diskomfortu či nadúvania.
Hnačky u detí a dospelých
Tepelne inaktivovaný Lactobacillus acidophilus LB:
- Môže znížiť frekvenciu stolíc a celkové ťažkosti viac ako porovnávaná liečba.
Tepelne inaktivovaný L. paracasei CBA L74:
- Prevencia u detí v MŠ/jasliach: Fermentované mlieko s postbiotikami znížilo výskyt niektorých bežných infekcií (gastroenteritídy, respiračné infekcie).
Podpora liečby infekcie helikobacterom pylori
- Pridanie inaktivovaného L. acidophilus LB k štandardnej trojkombinácii antibiotík zvýšilo úspešnosť liečby zo 72 % na 87 %
Respiračné infekcie a pľúcne ochorenia
Bakteriálne lyzáty (napr. OM‑85, komerčne ako Broncho‑Vaxom®):
- znížili výskyt a dĺžku respiračných infekcií u detí aj dospelých.
Stres a spánok a psychické zdravie
Tepelne inaktivovaný Lactobacillus gasseri CP2305:
- u vysokoškolských študentov viedol k zníženiu chromogranínu A (ukazovateľ stresovej záťaže organizmu), zmierneniu úzkosti a zlepšeniu kvality spánku.
Čo si z toho odniesť?
Postbiotiká predstavujú možný nástroj podpory zdravia – od imunity cez trávenie až po psychickú pohodu. Nejde však o zázračný univerzálny doplnok. Účinok závisí predovšetkým od konkrétneho druhu. Ak sa pre postbiotiká rozhodnete, hľadajte tie, ktoré majú jasne definované zloženie a doložený efekt v klinických štúdiách.
